Kiež Jehova pripíše dobro na tvoj účet
„Na to pamätaj v môj prospech, ó, môj Bože... Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ — NEHEMIÁŠ 13:22, 31.
1. Čo pomáha tým, ktorí sú oddaní Bohu, predkladať Jehovovi znamenitý účet?
JEHOVOVI služobníci majú všetku potrebnú pomoc na to, aby mohli predkladať Jehovovi znamenitý účet. Prečo? Lebo majú blízky vzťah k Bohu, keďže sú časťou jeho pozemskej organizácie. Zjavil im svoje predsavzatia a poskytuje im pomoc a duchovné porozumenie pomocou svojho svätého ducha. (Žalm 51:11; 119:105; 1. Korinťanom 2:10–13) Vzhľadom na tieto zvláštne okolnosti Jehova láskyplne vyzýva svojich pozemských služobníkov, aby mu predkladali účet za to, akí sú a čo v jeho sile a s pomocou jeho svätého ducha konajú.
2. a) V akých ohľadoch predložil Nehemiáš Bohu za seba dobrý účet? b) Akou prosbou zakončil Nehemiáš biblickú knihu, ktorá nesie jeho meno?
2 Jedným človekom, ktorý za seba predložil Bohu dobrý účet, bol Nehemiáš, čašník perzského kráľa Artaxerxa (Longimana). (Nehemiáš 2:1) Nehemiáš sa stal miestodržiteľom Židov a znovu vystaval jeruzalemské múry, čeliac nepriateľom a nebezpečenstvám. S horlivosťou za pravé uctievanie presadzoval Boží Zákon a prejavoval záujem o utláčaných. (Nehemiáš 5:14–19) Nehemiáš nabádal Lévitov, aby sa pravidelne očisťovali, aby strážili brány a aby svätili sabatný deň. Mohol sa preto modliť: „I na to pamätaj v môj prospech, ó, môj Bože, a pocíť ľútosť pre mňa podľa hojnosti svojej milujúcej láskavosti.“ Nehemiáš tiež vhodne zakončil svoju božsky inšpirovanú knihu prosbou: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ — Nehemiáš 13:22, 31.
3. a) Ako by si opísal človeka, ktorý koná dobro? b) K akým osobným otázkam nás môže podnietiť uvažovanie o Nehemiášovom spôsobe života?
3 Človek, ktorý koná dobro, je cnostný a koná priame skutky, z ktorých druhí majú úžitok. Nehemiáš bol takým človekom. Mal úctivú bázeň pred Bohom a veľkú horlivosť za pravé uctievanie. Okrem toho bol vďačný za svoje výsady v Božej službe a predložil za seba Jehovovi znamenitý účet. Keď budeme uvažovať o jeho spôsobe života, môže nás to podnietiť, aby sme si položili otázky: ‚Ako sa pozerám na svoje výsady a zodpovednosti, ktoré mi dáva Boh? Aký účet predkladám za seba Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi?‘
Poznanie na nás kladie zodpovednosť
4. Aké poverenie dal Ježiš svojim nasledovníkom a čo robili tí, ktorí boli „správne naklonení k večnému životu“?
4 Ježiš dal svojim nasledovníkom toto poverenie: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Učeníci mali byť robení tak, že mali byť vyučovaní. Tí, ktorí boli vyučovaní a ktorí boli „správne naklonení k večnému životu“, sa dali pokrstiť, tak ako to urobil Ježiš. (Skutky 13:48; Marek 1:9–11) Ich túžba zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal, vychádzala zo srdca. Dospeli až k oddanosti tak, že prijímali a uplatňovali presné poznanie Božieho Slova. — Ján 17:3.
5. 6. Ako máme chápať Jakuba 4:17? Vysvetli uplatnenie tohto textu na príklade.
5 Čím je naše biblické poznanie hlbšie, tým lepší je základ našej viery. Zároveň sa zväčšuje naša zodpovednosť pred Bohom. Jakub 4:17 hovorí: „Ak niekto vie, ako robiť to, čo je správne, a predsa to nerobí, je to pre neho hriech.“ Tento výrok je zjavne záverom toho, čo učeník Jakub tesne predtým povedal o vystatovaní sa namiesto úplného spoľahnutia sa na Boha. Ak človek vie, že nič trvalé nemôže dosiahnuť bez Jehovovej pomoci, ale nekoná podľa toho, je to hriech. Ale Jakubove slová možno uplatniť aj na hriechy z opomenutia niečoho. Napríklad v Ježišovom podobenstve o ovciach a capoch nie sú capi odsúdení za zlé skutky, ale za to, že nepomáhali Kristovým bratom. — Matúš 25:41–46.
6 Jeden muž, s ktorým Jehovovi svedkovia viedli biblické štúdium, dosahoval len malý duchovný pokrok, zjavne preto, že sa nevzdal fajčenia, i keď vedel, že by sa ho mal vzdať. Istý starší ho požiadal, aby prečítal Jakuba 4:17. Po vysvetlení významu tohto textu starší povedal: „I keď nie ste pokrstený, nesiete zodpovednosť a v plnej miere sa musíte zodpovedať za svoje rozhodnutie.“ Ten muž našťastie zareagoval, prestal fajčiť a zakrátko bol spôsobilý na krst, ktorým symbolizoval svoju oddanosť Jehovovi Bohu.
Zodpovednosť za našu službu
7. Čo je jedným zo spôsobov prejavovania našej vďačnosti za „pravé poznanie Boha“?
7 Mali by sme mať vrúcnu túžbu páčiť sa nášmu Stvoriteľovi. Jeden spôsob, ako môžeme prejavovať svoju vďačnosť za „pravé poznanie Boha“, je vykonávať poverenie robiť učeníkov jeho Syna, Ježiša Krista. Je to tiež spôsob, ako môžeme prejavovať lásku k Bohu a k blížnemu. (Príslovia 2:1–5; Matúš 22:35–40) Áno, naše poznanie Boha nás robí zodpovednými pred ním a je potrebné, aby sme sa pozerali na svojich blížnych ako na potenciálnych učeníkov.
8. Prečo môžeme povedať, že Pavol cítil zodpovednosť pred Bohom za svoju službu?
8 Apoštol Pavol vedel, že prijatie dobrého posolstva celým srdcom a jeho poslúchanie vedie k záchrane, zatiaľ čo jeho odmietanie môže priniesť zničenie. (2. Tesaloničanom 1:6–8) Preto cítil zodpovednosť pred Jehovom za svoju službu. Pavol a jeho spoločníci si skutočne tak veľmi cenili svoju službu, že sa starostlivo vyhýbali i tomu, že by čo len budili dojem, že majú z nej finančný zisk. Okrem toho Pavla podnietilo srdce k tomu, aby povedal: „Teda ak oznamujem dobré posolstvo, nemám žiaden dôvod na chválu, lebo mi to bolo uložené ako nutnosť. Ale beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ — 1. Korinťanom 9:11–16.
9. Aký dôležitý dlh majú splácať všetci kresťania?
9 Keďže sme oddaní Jehovovi služobníci, ‚oznamovanie dobrého posolstva nám bolo uložené ako nutnosť‘. Máme poverenie kázať posolstvo o Kráľovstve. Prijali sme túto zodpovednosť, keď sme sa oddali Bohu. (Porovnaj Lukáša 9:23, 24.) Okrem toho máme splácať svoj dlh. Pavol povedal: „Som dlžníkom Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným; preto túžim oznamovať dobré posolstvo aj vám tam v Ríme.“ (Rimanom 1:14, 15) Pavol bol dlžníkom preto, lebo vedel, že jeho povinnosťou je kázať, aby ľudia počuli dobré posolstvo a boli zachránení. (1. Timotejovi 1:12–16; 2:3, 4) Preto sa usiloval splniť si svoje poverenie a splatiť svoj dlh voči blížnym. Ako kresťania máme aj my splácať takýto dlh. Kázanie o Kráľovstve je tiež hlavný spôsob, ako môžeme prejavovať lásku k Bohu, k jeho Synovi a k našim blížnym. — Lukáš 10:25–28.
10. Ako niektorí rozšírili svoju službu?
10 Jedným zo spôsobov, ako môžeme predkladať Bohu prijateľný účet, je používať svoje schopnosti na rozširovanie svojej služby. Uvedieme si príklad. V posledných rokoch prišlo do Británie veľa ľudí mnohých národnostných skupín. Vyše 800 priekopníkov (kazateľov Kráľovstva celým časom) a stovky ďalších svedkov sa učia rôzne jazyky, aby mohli prísť k týmto ľuďom s dobrým posolstvom. Bolo to znamenitým podnetom pre službu. Priekopníčka, ktorá učí čínštinu, povedala: „Nikdy som si nemyslela, že budem učiť svoj jazyk iných svedkov, aby sa mohli deliť o pravdu s ďalšími. Je to veľmi uspokojujúce!“ Mohol by si podobne rozšíriť svoju službu?
11. Aký výsledok prinieslo to, že jedna kresťanka neformálne vydávala svedectvo?
11 Každý z nás by pravdepodobne urobil všetko, čo by mohol, aby zachránil topiaceho sa človeka. Jehovovi služobníci sa podobne snažia využívať svoje schopnosti na vydávanie svedectva pri každej príležitosti. Istá svedkyňa nedávno sedela v autobuse vedľa jednej ženy a rozprávala jej o Písmach. Pani bola uchvátená tým, čo sa dozvedela, a kládla veľa otázok. Keď mala svedkyňa vystúpiť z autobusu, pani ju poprosila, aby namiesto toho išla k nej domov, lebo mala ešte veľa otázok. Svedkyňa s tým súhlasila. A výsledok? Začalo sa biblické štúdium a po šiestich mesiacoch sa dotyčná pani stala nepokrstenou zvestovateľkou Kráľovstva, a zakrátko sama viedla šesť domácich biblických štúdií. Aká vzrušujúca odmena za využívanie svojich schopností v službe Kráľovstvu!
12. Ako môžu byť naše schopnosti služobníkov dobre využité v zvestovateľskej službe?
12 Naše schopnosti služobníkov môžeme účinne využívať v poli používaním takých publikácií, ako je napríklad 192-stranová kniha Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Do apríla 1996 redakčný výbor vedúceho zboru Jehovových svedkov schválil vydanie knihy Poznanie vo viac než 140 jazykoch a už dovtedy bolo vytlačených 30 500 000 exemplárov tejto knihy v 111 jazykoch. Táto kniha bola napísaná preto, aby pomohla tým, čo študujú Bibliu, naučiť sa o Božom Slove a o Božích predsavzatiach dosť na to, aby sa oddali Jehovovi a dali sa pokrstiť. Keďže zvestovatelia Kráľovstva nebudú viesť domáce biblické štúdium s tým istým študujúcim veľa rokov, budú môcť viesť štúdiá s viacerými ľuďmi alebo budú môcť zväčšiť svoj podiel na službe z domu do domu a na ďalších formách služby. (Skutky 5:42; 20:20, 21) Uvedomujúc si zodpovednosť pred Bohom, zamerajú svoju pozornosť na božské výstrahy. (Ezechiel 33:7–9) Ich hlavným záujmom však je ctiť Jehovu a pomáhať čo najväčšiemu počtu ľudí, aby sa učili o dobrom posolstve v krátkom čase, ktorý ešte zostáva tomuto zlému systému vecí.
Predkladať znamenitý účet ako rodina
13. Prečo by zbožné rodiny mali mať pravidelné rodinné biblické štúdium?
13 Každý jednotlivec a každá rodina, ktorí prijali pravé kresťanstvo, nesú pred Bohom zodpovednosť, a preto by mali ‚usilovne spieť k zrelosti‘ a stať sa ‚pevnými vo viere‘. (Hebrejom 6:1–3; 1. Petra 5:8, 9) Napríklad tí, čo preštudovali knihu Poznanie a boli pokrstení, si potrebujú zdokonaľovať biblické poznanie pravidelnou účasťou na zhromaždeniach, ako aj čítaním Biblie a ďalších kresťanských publikácií. Zbožné rodiny by mali mať aj pravidelné rodinné štúdium, lebo je to dôležitý spôsob, ako ‚zostať bdelí, stáť pevne vo viere, správať sa ako muži a zmocnieť‘. (1. Korinťanom 16:13) Ak si hlavou domácnosti, máš pred Bohom zvláštnu zodpovednosť zabezpečovať dobrú duchovnú výživu pre svoju rodinu. Tak ako výživná telesná potrava prispieva k telesnému zdraviu, aj hojný a pravidelný duchovný pokrm je potrebný, aby ste — ty i tvoja rodina — zostali „zdraví vo viere“. — Títovi 1:13.
14. K čomu viedlo svedectvo, ktoré vydalo dobre vyučované izraelské dievča?
14 Ak sú v tvojej domácnosti deti, Boh na tvoj účet pripíše dobro za to, že im poskytuješ zdravé biblické poučovanie. Budú mať úžitok z takého vyučovania, takisto ako ho malo za dní Božieho proroka Elizea izraelské dievčatko zajaté Sýrčanmi. Stalo sa slúžkou manželky malomocného sýrskeho vojenského veliteľa Naamana. Hoci bolo mladé, povedalo svojej panej: „Keby len bol môj pán pred prorokom, ktorý je v Samárii! Vtedy by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“ Naaman vďaka jej svedectvu išiel do Izraela a nakoniec sa podriadil Elizeovmu pokynu sedemkrát sa vykúpať v rieke Jordán a bol očistený od malomocenstva. Navyše, Naaman sa stal ctiteľom Jehovu. Aké nadšené muselo byť potom toto dievčatko! — 2. Kráľov 5:1–3, 13–19.
15. Prečo je dôležité, aby rodičia poskytovali svojim deťom dobré duchovné školenie? Objasni to na príklade.
15 Vychovávať bohabojné deti v tomto mravne chudobnom svete, ktorý leží v moci Satana, nie je ľahké. (1. Jána 5:19) Timoteja však jeho stará matka Loida a matka Eunika úspešne vyučovali z Písiem od útleho detstva. (2. Timotejovi 1:5; 3:14, 15) Študovať Bibliu so svojimi deťmi, pravidelne ich brávať na zhromaždenia a nakoniec ich vodiť so sebou do služby — to všetko je súčasťou vzoru školenia, z ktorého musíš Bohu skladať účty. Jedna kresťanka z Walesu, ktorá má už vyše 80 rokov, si spomína, že začiatkom dvadsiatych rokov ju otec brával so sebou, keď podnikal desaťkilometrové cesty pešo cez horu (tam a späť 20 kilometrov) a rozširoval biblické traktáty vidiečanom v susednej doline. S vďačnosťou hovorí: „Práve na týchto cestách mi do srdca vštepoval pravdu.“
Starší skladajú účty — ako?
16. 17. a) Z akých výsad sa tešili duchovne zrelí starší v starovekom Izraeli? b) Prečo sa dnes od kresťanských starších vyžaduje viac v porovnaní so situáciou v starovekom Izraeli?
16 „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti,“ povedal múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 16:31) Nie je to však iba fyzický vek, čo človeka robí spôsobilým na zodpovednosť v zbore Božieho ľudu. Duchovne zrelí starší v starovekom Izraeli slúžili ako sudcovia a úradníci, aby sa uplatňovalo právo a udržiaval pokoj, dobrý poriadok a duchovné zdravie. (5. Mojžišova 16:18–20) I keď to isté platí aj v kresťanskom zbore, od starších sa teraz, keď sa blíži koniec tohto systému vecí, vyžaduje viac. Prečo?
17 Izraeliti boli ‚vyvoleným ľudom‘, ktorý Boh vyslobodil zo starovekého Egypta. Keďže dostali Zákon prostredníctvom ich sprostredkovateľa Mojžiša, ich potomkovia sa narodili v oddanom národe a poznali Jehovove predpisy. (5. Mojžišova 7:6, 11) Dnes sa však nikto v takom oddanom národe nerodí a je pomerne málo tých, čo vyrastajú v zbožných rodinách, ktoré dobre poznajú biblickú pravdu. Najmä tí, čo len nedávno začali ‚chodiť v pravde‘, potrebujú poučovanie o tom, ako majú žiť podľa biblických zásad. (3. Jána 4) Aká veľká zodpovednosť je preto na pleciach verných starších, keď sa ‚pridŕžajú vzoru zdravých slov‘ a pomáhajú Jehovovmu ľudu! — 2. Timotejovi 1:13, 14.
18. Na poskytovanie akého druhu pomoci musia byť pripravení zboroví starší a prečo?
18 Malé dieťa, ktoré sa učí chodiť, sa môže potknúť a spadnúť. Cíti sa neisté a potrebuje, aby mu rodičia pomáhali a upokojovali ho. Podobne človek oddaný Jehovovi by sa mohol potknúť či padnúť v duchovnom zmysle. Dokonca aj apoštol Pavol považoval za nutné zápasiť, aby konal to, čo je správne alebo dobré v Božích očiach. (Rimanom 7:21–25) Je potrebné, aby pastieri Božieho stáda poskytovali láskyplnú pomoc kresťanom, ktorí sa previnili, ale prejavujú skutočné pokánie. Keď starší navštívili istú oddanú ženu, ktorá urobila vážnu chybu, v prítomnosti svojho oddaného manžela povedala: „Viem, že ma vylúčite!“ Ale keď jej starší povedali, že chcú vedieť, aká pomoc by bola potrebná na duchovné obnovenie tejto rodiny, vyhŕkli jej slzy. Starší, uvedomujúc si, že musia skladať účty, boli šťastní, že môžu kajúcnej spoluveriacej pomôcť. — Hebrejom 13:17.
Stále predkladajte znamenitý účet
19. Ako môžeme stále predkladať Bohu za seba znamenitý účet?
19 Je potrebné, aby zboroví starší i všetci ostatní Boží služobníci stále predkladali Jehovovi za seba znamenitý účet. Bude to možné, ak budeme lipnúť na Božom Slove a konať Božiu vôľu. (Príslovia 3:5, 6; Rimanom 12:1, 2, 9) Predovšetkým chceme robiť dobro tým, čo sú nám príbuzní vo viere. (Galaťanom 6:10) Žatva je však stále veľká a robotníkov je stále málo. (Matúš 9:37, 38) Preto robme dobro druhým tak, že budeme usilovne hlásať posolstvo o Kráľovstve. Jehova nám pripíše dobro na náš účet, ak budeme spĺňať to, čo patrí k našej oddanosti, konať jeho vôľu a verne hlásať dobré posolstvo.
20. Čo sa naučíme, keď budeme uvažovať o Nehemiášovom spôsobe života?
20 Majme preto stále hojnosť práce v Pánovom diele. (1. Korinťanom 15:58) A urobíme dobre, keď budeme uvažovať o Nehemiášovi, ktorý znovu vystaval múry Jeruzalema, presadzoval Boží Zákon a horlivo podporoval pravé uctievanie. Modlil sa, aby Jehova Boh naňho pamätal za dobro, ktoré urobil. Kiež sa preukážeš ako oddaný Jehovovi a kiež ti pripíše dobro na tvoj účet.
Ako odpovieš?
◻ Aký príklad dal Nehemiáš?
◻ Prečo nám poznanie prináša zodpovednosť pred Bohom?
◻ Ako môžeme svojou službou predložiť Jehovovi prijateľný účet?
◻ Čo môžu robiť rodiny, aby mohli predložiť Bohu znamenitý účet?
◻ Ako predkladajú účet kresťanskí starší?
[Obrázky na strane 18]
Tak ako Pavol aj my môžeme predložiť Bohu znamenitý účet ako hlásatelia Kráľovstva
[Obrázok na strane 19]
Sú tvoje deti silné vo viere ako izraelské dievčatko v Naamanovej domácnosti?