Otázky čitateľov

List Efezanom 3:14, 15 hovorí, že „každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno“ Bohu. Sú v nebi rodiny a dostáva každá ľudská rodina svoje meno nejakým spôsobom od Jehovu?

V nebi nie sú žiadne také rodiny, ako sú na zemi — s otcom, matkou a deťmi, ktorí sú jeden druhému príbuzní v telesnom zmysle. (Lukáš 24:39; 1. Korinťanom 15:50) Ježiš jasne ukázal, že anjeli nevstupujú do manželstva, a nič nenaznačuje, že by nejakým spôsobom plodili potomstvo. — Matúš 22:30.

Biblia však obrazne hovorí o Jehovovi Bohu, že je v manželstve so svojou nebeskou organizáciou; je v manželstve v duchovnom zmysle. (Izaiáš 54:5) Táto nebeská organizácia plodí takých potomkov, ako sú anjeli. (Jób 1:6; 2:1; 38:4–7) V tomto zmysle teda v nebi existuje úžasná duchovná rodina.

Okrem toho sa v nebi vytvára nová obrazná rodina, pozostávajúca z Ježiša Krista a z jeho nevesty-zboru, ktorý má 144 000 členov. (2. Korinťanom 11:2) Väčšina týchto pomazaných už zomrela, a to s vyhliadkou na nebeský život. Niektorí ešte žijú na zemi. Všetci dychtivo očakávajú nebeskú „svadbu Baránka“. Biblia spája túto svadbu s časom blížiaceho sa veľkého súženia — so zničením Veľkého Babylona a s následným odstránením zvyšku Satanovho systému. — Zjavenie 18:2–5; 19:2, 7, 11–21; Matúš 24:21.

Pokiaľ ide o pozemské rodiny, apoštol Pavol v Efezanom 3:15 nenaznačuje, že všetky jednotlivé rodinné zoskupenia dostávajú svoje mená priamo od Jehovu. Pavol mal zjavne na mysli skôr rozvetvené rodové línie, ktoré si uchovávajú meno. Príklad toho uvádza Jozua 7:16–19. Jehova tu odhaľoval Achanov hriech. Najprv vina padla alebo sa obmedzila na kmeň Júdu. Potom sa to zúžilo na rod Zerachovcov. Nakoniec bola odhalená Achanova domácnosť. Achan bol spolu s manželkou a deťmi považovaný a označovaný za súčasť domácnosti (čiže rodiny) Zabdiho, Achanovho starého otca. Táto rodina bola zase rozvetvenou skupinou uchovávajúcou meno svojho predka Zeracha.

U Hebrejov mali takéto rodové línie veľký význam a mnohé z nich sú uvedené v Biblii. Boh podporoval ich uchovanie tým, že urobil opatrenie, aby dedičia, keď to bolo nutné, odovzdávali rodinné meno prostredníctvom levirátu čiže švagrovského manželstva. — 1. Mojžišova 38:8, 9; 5. Mojžišova 25:5, 6.

Pouvažujme o ďalšom príklade takýchto väčších čiže rozvetvených rodín — o Ježišovi ako synovi Dávida. Ježiš pravdaže nebol priamym potomkom kráľa Dávida, keďže sa narodil storočia po Dávidovej smrti. Napriek tomu bolo identifikačným znakom Mesiáša to, že má byť z rodiny Dávida, čo Židia vo všeobecnosti vedeli. (Matúš 22:42) Ježiš bol z Dávidovej rodovej línie i zo strany svojej matky, i zo strany svojho adoptívneho otca. — Matúš 1:1; Lukáš 2:4.

Ako však takéto rodiny dostávajú svoje mená od Jehovu? Faktom je, že pri niekoľkých príležitostiach — napríklad v prípade Abraháma a Izáka — Jehova doslovne pomenoval hlavu rodiny. (1. Mojžišova 17:5, 19) To však boli výnimky. Jehova väčšinou nedáva každej jednotlivej rodine meno, ktoré sa ďalej odovzdáva deťom.

Jehova však vytvoril ľudskú rodinnú jednotku, keď Adamovi a Eve prikázal, aby ‚boli plodní a rozmnožili sa a naplnili zem‘. (1. Mojžišova 1:28) Okrem toho Jehova dovolil nedokonalému Adamovi a Eve, aby splodili potomstvo, a tak položili základ všetkých ľudských rodín. (1. Mojžišova 5:3) Teda vo viac než jednom zmysle môže byť Boh nazývaný Pôvodca rodinných mien.

Mnohé kultúry už dnes necítia potrebu uchovávať rodinné mená po celé generácie. Napriek tomu kresťania vo všetkých krajinách ďakujú Jehovovi za rodinné usporiadanie a ctia si Jehovu tým, že sa veľmi usilujú, aby ich rodinná jednotka bola úspešná.