Právny prelom

V APRÍLI 1995 bolo dosiahnuté významné súdne víťazstvo. Všetko sa to začalo 28. januára 1992, keď dvadsaťštyriročnú Luz Nereida Acevedo Quilesovú prijali do nemocnice El Buen Pastor v Portoriku, kde sa mala podrobiť menšej operácii. Po prijatí ústne i písomne vyhlásila, že ako Jehovova svedkyňa neprijme transfúziu krvi. (Skutky 15:28, 29) Príslušný personál nemocnice, vrátane lekára, ktorý ju liečil, bol dobre informovaný o jej želaní.

Dva dni po operácii Luz stratila veľké množstvo krvi a v dôsledku krvácania u nej nastala akútna anémia. Ošetrujúci lekár Dr. José Rodríguez Rodríguez sa domnieval, že jediný spôsob, ako jej možno pomôcť, je podať transfúziu krvi. Preto sa bez jej vedomia a súhlasu usiloval o súdne nariadenie transfúzie.

I keď Luz bola úplne pri vedomí a dokázala hovoriť sama za seba, Dr. Rodríguez Rodríguez trval na tom, že vzhľadom na naliehavosť prípadu nie je čas na to, aby sa získaval niečí súhlas. Obvodný právny zástupca Eduardo Pérez Soto podpísal formulár a obvodný sudca honorabilis Ángel Luis Rodríguez Ramos vydal súdne nariadenie transfúzie krvi.

A tak 31. januára 1992 vzali Luz do operačnej sály a podali jej transfúziu. Počas transfúzie počula, ako sa niektorí z nemocničného personálu smejú. Ďalší ju hrešili a hovorili, že to, čo jej robia, je na jej dobro. Bojovala, ako len mohla, ale márne. Kým sa skončil deň, dostala štyri jednotky krvi.

Luzin prípad nebol prvým ani posledným prípadom týkajúcim sa transfúzie krvi a Jehovových svedkov v Portoriku. Pred jej prípadom bolo vydaných najmenej 15 súdnych nariadení na transfúziu krvi proti vôli dospelých Jehovových svedkov a odvtedy boli vydané ďalšie. Je veľmi smutné, že v jednom prípade bolo súdne nariadenie vykonané a transfúzia krvi vnútená v čase, keď pacientka bola v bezvedomí.

Luzin boj sa však neskončil v operačnej sále. V októbri 1993 bolo zaregistrované podanie žaloby proti štátu Portoriko. Prípad si vypočul Najvyšší súd a 18. apríla vyniesol rozhodnutie v prospech Luz. Súd uviedol, že príkaz na transfúziu krvi bol „v rozpore s ústavou a bez riadneho súdneho procesu pripravil žalobkyňu o právo na slobodné vykonávanie náboženstva, o právo na súkromie a o právo na rozhodovanie o svojom tele“.

Toto rozhodnutie bolo významné, pretože to bolo prvýkrát, čo súd v Portoriku rozhodol v prospech Jehovových svedkov v prípade týkajúcom sa transfúzie krvi. Rozsudok mal úžasnú odozvu. Bola uskutočnená tlačová konferencia, na ktorej boli prítomní významní novinoví, rozhlasoví a televízni redaktori.

V ten istý večer bolo v jednom rozhlasovom programe odvysielané interview s jedným z Luziných právnych zástupcov. Poslucháči boli vyzvaní, aby telefonovali a kládli otázky. Mnohí lekári a právnici, ktorí tam zatelefonovali, vyjadrili priaznivý postoj k tomuto prípadu. Jeden volajúci povedal: „Veda nebola schopná dokázať, že transfúzia krvi zachráni život, a uvažovať takto je omyl.“ Okrem toho dodal: „Transfúzie krvi čoskoro vojdú do dejín ako jedna z najväčších odchýlok a chýb modernej medicíny.“

Istý vysoko vážený profesor práva neskôr zatelefonoval do kancelárie odbočky spoločnosti Watch Tower a vyjadril svoje hlboké uspokojenie nad tým, čo označil za „prenikavé víťazstvo“. Dodal, že toto rozhodnutie súdu sa zastáva ústavných práv nielen Jehovových svedkov, ale všetkých obyvateľov Portorika.