Uctievať Jehovu s čistými rukami

ŽALMISTA Dávid pod inšpiráciou spieval: „Umyjem si ruky v nevinnosti a ja budem kráčať okolo tvojho oltára, ó, Jehova.“ — Žalm 26:6.

Pri skladaní týchto slov Dávid možno myslel na to, že izraelskí lévitskí kňazi mali vo zvyku vystúpiť na rampu oltára a tak klásť svoje obete na oheň. Avšak ešte pred týmto aktom uctievania sa vyžadovalo, aby si kňazi umyli ruky i nohy. A nebol to žiaden malý detail. Opomenutie tohto prípravného kroku mohlo kňaza stáť život! — 2. Mojžišova 30:18–21.

Výsledkom obrazného umytia je duchovná a mravná čistota. (Izaiáš 1:16; Efezanom 5:26) Dnes si Jehova praje, aby sme ‚kráčali okolo jeho oltára‘ tak, že mu slúžime. Vyžaduje však, aby sme to robili s čistými rukami — ako to vyjadril Dávid, s rukami, ktoré sú umyté „v nevinnosti“. Nie je to bezvýznamná požiadavka, pretože tí, čo konajú nečisté veci, nezdedia Božie Kráľovstvo. (Galaťanom 5:19–21) Konanie zbožných skutkov nikoho neoprávňuje správať sa nemravne. Preto apoštol Pavol napísal: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ — 1. Korinťanom 9:27.

Tí, ktorí sa usilujú o božské schválenie a pravé šťastie, musia slúžiť Jehovovi s čistými rukami. Chodia „s rýdzosťou srdca a s priamosťou“, tak ako Dávid. — 1. Kráľov 9:4.