Máte štedrého ducha?

VŠIMLI ste si, že existuje viac než len jedna pohnútka podnecujúca ľudí k dávaniu? Dar môže byť vyjadrením lásky, štedrosti, ocenenia. Všimli ste si však, že dar môže vychádzať aj z túžby človeka, aby sa na neho pozeralo priaznivo? Alebo sa dáva jednoducho z pocitu povinnosti, alebo preto, že darca chce niečo na odplatu.

Darček môže byť zabalený v balíčku, previazaný krásnou stužkou. Nie je však pravda, že krásnym darom môže byť aj kytica kvetov, predložené jedlo alebo láskavý skutok? Naozaj, k darom, ktoré sa cenia najviac, patrí často dávanie seba samého.

Uchádzate sa o niečiu priazeň?

Nie je nič nezvyčajné, ak človek, ktorý sa uchádza o niečiu priazeň, toho druhého obdarí. Keď sa v niektorých krajinách mladý muž usiluje získať srdce perspektívnej nevesty, možno jej prinesie kvety. Múdra žena však vidí za tento dar. Uvažuje, či pohnútka skrytá za darom mladého muža vyjadruje lásku, či naznačuje, že by to bol dobrý manžel. Ak takýto dar odráža bohabojného ducha, môže viesť k veľkému šťastiu tak pre darcu, ako aj pre príjemcu.

Biblia rozpráva o jednej udalosti, keď Abigail, Nábalova manželka, rýchlo pripravila štedrý dar pre Dávida, rozpoznajúc v ňom budúceho kráľa Izraela, ktorého si vybral Boh. Aj ona hľadala priazeň. Jej manžel pohrdol Dávidom a osopil sa na Dávidových mužov. Dávid sa na čele skupiny viac ako 400 ozbrojených mužov vydal zničiť Nábala a jeho domácnosť. Abigail zasiahla a rýchlo poslala Dávidovi štedrý dar v podobe potravinových zásob pre jeho mužov. A potom prišla aj sama, a keď sa pokorne ospravedlnila za to, čo jej manžel vykonal, prejavila pri rozhovore s Dávidom veľkú rozlišovaciu schopnosť.

Jej cieľ bol vznešený a výsledok bol dobrý. Dávid jej dar prijal a povedal: „Vyjdi v pokoji do svojho domu. Hľa, vypočul som tvoj hlas, aby som mal ohľad na tvoju osobu.“ Neskôr, keď Nábal zomrel, Dávid dokonca Abigail ponúkol manželstvo a ona s tým ochotne súhlasila. — 1. Samuelova 25:13–42.

V niektorých prípadoch však s priazňou, o ktorú sa niekto usiluje, môže byť spojená straníckosť, dokonca prekrútenie práva. V takom prípade je dar úplatkom. Darca si myslí, že tým niečo získa, oberá sa však iba o svoj pokoj mysle. A je s tým vždy spojené nebezpečenstvo, že ho druhí odhalia a bude volaný na zodpovednosť. Dokonca aj keď sa vytúžená priazeň získa, ten, kto ju hľadal, môže zistiť, že má teraz povesť človeka, ktorého pohnútky sa spochybňujú. Biblia, odzrkadľujúc zbožnú múdrosť, pred takýmito darmi varuje. — 5. Mojžišova 16:19; Kazateľ 7:7.

Pochádza dar z ochotného srdca?

Niet pochýb — obdarovanie niekoho milovaného, pretože to chcete urobiť, prináša oveľa viac radosti než obdarovanie preto, lebo vám druhí dávajú pocítiť, že by ste to mali urobiť.

V súvislosti s organizovaním materiálnej pomoci pre spolukresťanov, ktorí boli po hmotnej stránke v núdzi, apoštol Pavol vyslovil niekoľko vynikajúcich zásad zbožného dávania. „Ak je najprv ochota,“ napísal, „je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ Dodal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Korinťanom 8:12; 9:7) Teda veľa závisí od vás. Dávate podľa svojich finančných možností v hraniciach svojho príjmu namiesto toho, že by ste sa pri horúčkovitom dávaní darčekov zadlžovali? Konáte podľa toho, ako ste sa rozhodli v svojom srdci, nie z donútenia pod tlakom spoločnosti alebo reklamy? O raných kresťanoch, ktorí takéto zbožné zásady dodržiavali, Pavol napísal: „Sami od seba [nás] veľmi naliehavo prosili o prednosť, aby mohli dávať z lásky a zúčastňovať sa na službe určenej pre svätých.“ — 2. Korinťanom 8:4.

V protiklade k tomu sa v informačnom bulletine Royal Bank Letter z novembra/ decembra 1994 o predvianočných týždňoch hovorilo: „Na obdobie sviatkov sa dá pozerať ako na obdobie umelého nadšenia vyburcovaného obchodnými záujmami, aby boli zákazníci donútení ku kúpe vecí, ktoré by si ináč nekúpili.“ Ak sa nakupuje na úver, akékoľvek uspokojenie z dávania darčekov môžu rýchlo zatieniť účty, ktoré sa musia zaplatiť.

Čo je pre vás tým hlavným — udalosť, alebo prejav lásky?

Zisťujete, že dávate darčeky spravidla pri príležitostiach, ktoré si to zdanlivo vyžadujú? Ak áno, môžete prichádzať o veľkú radosť, ktorú so sebou prináša spontánne dávanie.

Je mnoho ľudí, ktorí sa z výsledkov dávania darčekov v stanovené dni netešia. Jedna matka a zároveň spisovateľka potvrdila, že ako sa približuje deň, keď sa očakávajú darčeky, vystupuje u jej detí na povrch chamtivosť. Priznala sa, že jej vlastná radosť z krásneho darčeka sa pokazila, lebo dúfala, že dostane niečo iné. Množstvo správ hovorí, že sviatky, ktoré sú charakteristické slávnostnou náladou a výmenou darčekov, sú tiež obdobím, keď sa vo veľkom meradle objavuje emocionálna depresia a zneužívanie alkoholu.

Jeden profesor psychológie citovaný v The New York Times pozoroval, že zdôrazňovanie dávania darčekov cez obdobie sviatkov pôsobí na deti opačne, a odporúča: „Aby ste zmiernili stres, uvažujte nad dávaním darčekov aj v iné dni.“ Myslíte, že by to malo dobrý vplyv?

Tammy, 12-ročné dievča, ktoré žije v domácnosti, kde sa neoslavujú Vianoce a narodeniny, napísalo: „Je oveľa príjemnejšie dostať darček, keď to čakáte najmenej.“ Povedala, že namiesto dávania darčekov len raz alebo dvakrát do roka jej brat i ona dostávajú od rodičov darčeky po celý rok. Existuje však niečo, čo je pre ňu dôležitejšie než tieto darčeky. Hovorí: „Život v našej rodine je veľmi šťastný.“

Kniha Secrets of Strong Families (Tajomstvá silných rodín) priamo konštatuje: „Väčšina z nás míňa čas a peniaze niekoľkokrát do roka vyberaním ideálnych darčekov na narodeniny, výročné oslavy alebo sviatočné dni pre ľudí, ktorých milujeme. Ten najlepší darček zo všetkých však nestojí žiadne peniaze. A nemusíte ho ani zabaliť. Ak veríte ako väčšina ľudí, že váš život je tým najhodnotnejším vlastníctvom, ktorý máte, potom tým najcennejším ponúknutým darom je venovať určitú časť z vášho života. Tento cenný dar má podobu množstva nášho času, ktorý dávame našim milovaným.“

Toto dávanie však môžete rozšíriť aj za hranice svojej rodiny. Spontánne dávanie s cieľom uspokojiť očividné potreby druhých nám môže priniesť zvláštne uspokojenie. Ježiš Kristus nás podnecoval, aby sme prejavovali takúto láskyplnú starostlivosť o chudobných, chromých a slepých, a dodal: „Budeš šťastný, pretože nemajú nič, čím by sa ti odplatili.“ — Lukáš 14:12–14.

Americké noviny Rockland Journal-News priniesli nedávno správu o jednom príklade takéhoto dávania. Keď sa zrútil dom jednej staršej slepej ženy, priatelia jej postavili nový. Niekoľko miestnych obchodných firiem prispelo darmi a miestny štátny orgán poskytol peňažnú podporu. V novinách sa písalo: „Tým najdôležitejším však bolo okolo 150 ľudí, z ktorých väčšina patrí do zboru Jehovových svedkov Haverstraw a ktorí venovali pri stavbe domu svoj čas.“

Článok pokračoval: „Na stavenisku boli hromady materiálu vedľa stolov plných jedla. Pracovníci postavili pre dve rodiny dom s troma podlažiami za dva dni... Jehovovi svedkovia sú známi tým, že vedia rýchlo stavať... Takáto rýchlosť je však v protiklade s ich poslaním poskytnúť svojím skutkom lásky niečo trvalé. Pani Blakelyová síce svoj nový dom nemôže vidieť, jej ruky ho však môžu cítiť a jej srdce rozoznáva hĺbku citu, ktorý tento nesebecký skutok vyvolal.“

Duch štedrosti po celý rok

Tí, ktorí majú skutočne štedrého ducha, nečakajú na zvláštne dni. Nesústreďujú svoj život iba na seba. Keď dostanú niečo dobré, radi sa s tým podelia s druhými. To neznamená, že majú neodolateľnú chuť stále dávať. Neznamená to, že obdarúvajú do takej miery, že by zanedbávali svoje rodiny. Neznamená to, že obdarúvajú bez toho, aby premýšľali, ako to zapôsobí na toho, kto darček dostáva. A predsa sú to ľudia, ktorí ,dávajú‘, tak ako to Ježiš učil svojich učeníkov. — Lukáš 6:38.

Uvedomujú si okolnosti svojich priateľov a susedov, ktorí sú starší, chorí alebo potrebujú povzbudenie v inom smere. Ich „darčekom“ môže byť nákup alebo pomoc s domácimi prácami. Môže to byť aj narúbanie dreva alebo odhádzanie snehu. Môže to byť pripravené jedlo alebo hodinka návštevy a spoločného čítania. Možno sú sami veľmi zaneprázdnení, ale nie natoľko, aby nepomáhali. Zo skúsenosti sa naučili, že naozaj „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. — Skutky 20:35.

Najväčším Darcom zo všetkých je pravdaže náš Stvoriteľ, Jehova Boh. On „dáva všetkým život a dych a všetko“. (Skutky 17:25) V Biblii nám tiež poskytol hlbší pohľad na svoje predsavzatie skoncovať so skazenosťou, chorobami a smrťou a urobiť z tejto zeme raj. (Žalm 37:10, 11; Zjavenie 21:4, 5) Keď sa ľudia štedrého ducha túto správu dozvedia, nenechávajú si toto dobré posolstvo pre seba. Jedna z ich najväčších radostí je podeliť sa oň s ostatnými. Majú skutočného zbožného ducha dávania. Je to duch, akého pestujete aj vy?

[Obrázky na strane 7]

Niektoré z najcennejších darčekov nestoja žiadne peniaze