Vzdelávacie stredisko Watchtower vysiela misionárov
GILEÁD, biblická škola Watchtower, mal svoje triedy už na rôznych miestach. V rokoch 1943 až 1960 bola škola umiestnená v South Lansingu (New York, USA), kde toto zvláštne školenie dostalo 35 tried, v ktorých boli študenti z 95 krajín. Potom sa škola presťahovala do svetového ústredia v Brooklyne (New York), kde fungovala takmer 28 rokov. Od roku 1988 až do začiatku roku 1995 boli triedy školy Gileád vo Wallkille (New York).
Za tie roky škola rozšírila sféru svojej pôsobnosti. Pod jej vedením sa uskutočnil desaťtýždňový školiaci kurz pre tri triedy v Mexiku; päť takých tried sa sústredilo v Nemecku; dve boli v Indii. Od roku 1987 sa v 34 krajinách zorganizovali triedy doplnkovej školy známej ako škola služobného vzdelávania, ktorá poskytuje špeciálny osemtýždňový školiaci kurz pre spôsobilých mladých mužov. Avšak školenie, ktoré dostala 99. trieda Gileádu v novovybudovanom Vzdelávacom stredisku Watchtower v Pattersone (New York), bolo vo forme 20-týždňového kurzu, ktorého súčasťou bolo podrobné štúdium celej Biblie, rozbor novodobej histórie a organizácie Jehovových svedkov, ako i mnoho rád týkajúcich sa misionárskej práce v zahraničí.
Dňa 2. septembra táto 99. trieda graduovala. Trojhodinový graduačný program prebiehal v novej posluchárni Vzdelávacieho strediska Watchtower. Sála bola celkom plná. Ďalšie publikum v priestoroch Bételu v Pattersone, vo Wallkille a v Brooklyne bolo prepojené elektronicky. Bol to vzrušujúci deň nielen pre graduujúcu triedu, ich príbuzných a blízkych priateľov, ale aj pre stovky tých, ktorí sa podieľali ako dobrovoľní pracovníci na výstavbe pekných nových priestorov školy.
Carey Barber z vedúceho zboru vo svojich úvodných slovách sústredil pozornosť na význam toho, čo sa deje. Povedal: „Toto je centrum najväčšej božskej vzdelávacej činnosti, aká kedy prebiehala na tejto zemi.“ Vysvetlil, že sa blížime k vyvrcholeniu boja medzi semenom ženy a semenom hada. (1. Mojžišova 3:15) Ukázal, že jediní, kto prežije tú strašnú konfrontáciu počas prichádzajúceho veľkého súženia, budú tí, čo majú presné poznanie Božieho Slova a čo ho poslúchajú.
„Cieľom nášho súčasného vzdelávacieho programu,“ uviedol brat Barber, „je priviesť všetok Jehovov ľud všade na svete do vynikajúceho stavu zrelosti opísaného v Prísloviach 1:1–4 — do stavu, v ktorom budú poznať múdrosť a kázeň, budú schopní rozlišovať porozumenie, budú prijímať kázeň, ktorá dáva pochopenie, spravodlivosť, súd, priamosť a schopnosť premýšľať.“ Akou ochranou sú pre človeka takéto duchovné kvality!
Rady absolventom
Po týchto úvodných slovách nasledovalo päť krátkych prejavov určených triede absolventov. Harold Jackson, bývalý inštruktor Gileádu a dnes člen personálu ústredia v Brooklyne, triedu nabádal: „Stále si zachovávajte zbožnú spokojnosť.“ Lloyd Barry, dlhoročný misionár a dnes člen vedúceho zboru, hovoril na námet „Slúžiť Jehovovi s pokorou“. Vysvetlil, že pre absolventov bude táto vlastnosť dôležitá, keď sa budú prispôsobovať novým situáciám, a tiež vo vzťahu k spolumisionárom, k zborom, v ktorých budú slúžiť, i k miestnym ľuďom.
Karl Adams, ktorý v súčasnosti slúži na fakulte Gileádu, uvažoval s triedou o otázke: „K akému konaniu ťa povedie viera?“ Povzbudil ich, aby neboli ako tí Izraeliti, ktorí sa sťažovali na podmienky na púšti a túžili vrátiť sa do Egypta, ale skôr aby boli ako Abrahám, ktorý videl riešenie problémov v Božom Kráľovstve, a nie v návrate do Ur Chaldejcov. (2. Mojžišova 16:2, 3; Hebrejom 11:10, 15, 16) Ulysses Glass, tajomník školy, čerpal z Azafovej skúsenosti zaznamenanej v 73. žalme a triede absolventov pripomenul: „Počítajte svoje požehnania.“ A Albert Schroeder, člen vyučovacieho výboru vedúceho zboru, hovoril na tému „Jehova sa stará“. Ako na doklad takej starostlivosti poukázal na samu školu Gileád a na jej úlohu pri vykonávaní veľkého diela kázania a robenia učeníkov.
Neskôr prítomní so živým záujmom počúvali, keď Milton Henschel, prezident spoločnosti Watch Tower, hovoril na námet „Údy, ktoré patria k sebe“. Čítal a obšírne komentoval Rimanom 12. kapitolu. Medziiným povedal: „Musíme brať do úvahy, že máme veľmi blízky vzťah k našim spoluslužobníkom v zbore.“ Dodal: „Je dobré, aby sme sa vždy jeden na druhého pozerali ako na Božie vlastníctvo, a namiesto toho, aby sme boli kritickí, namiesto toho, aby sme hľadali chyby, buďme si vždy nápomocní. Pomáhame si, keď zachovávame duchovnú jednotu kresťanského zboru.“ Ukázal, ako by sa taká vzájomná pomoc mohla prejaviť pri príprave jedla v misionárskych domovoch, keď sa berie ohľad na to, že každý nedokáže zjesť to isté. Povzbudzoval k tomu, aby sme si vzájomne pomáhali a neboli kritickí, keď sa zúčastňujeme na zvestovateľskej službe so spolukresťanmi, ktorí majú v hmotnom ohľade veľmi málo. Brat Henschel vyzdvihol, že ak si naozaj budeme vzájomne pomáhať, budovať sa a povzbudzovať, „Jehova nás za to bude milovať“. Aká vynikajúca pripomienka pre misionárov, ktorí budú slúžiť v krajinách, ktoré sú celkom iné ako tie, z ktorých odchádzajú!
Bližšie zoznámenie sa s triedou
Vekový priemer 48 študentov 99. triedy bol 32 rokov a službe celým časom venovali už viac ako 11 rokov.
Rozhovory so študentmi, ktoré boli súčasťou programu graduácie, umožnili prítomným niekoľkých z nich spoznať. Nikki Lieblová zo Spojených štátov a Simon Bolton z Anglicka rozprávali skúsenosti, ktoré vyskúšali ich vieru, že Jehova sa postará o ich telesné potreby. Okúsili Jehovovu starostlivosť, keď kládli službu celým časom na prvé miesto.
Isabelle Kazanová, ktorej rodným jazykom je francúzština, povedala, že sa naučila po arabsky, aby mohla vydávať svedectvo ľuďom hovoriacim po arabsky, ktorí žijú v jej domovskej krajine. Keď sa tomu v roku 1987 začala venovať, v Paríži bola len jedna malá skupina, v ktorej boli okrem nej a ďalšej sestry, ktorá sa učila tento jazyk, iba štyria bratia hovoriaci po arabsky. (Nebolo to ľahké. Aby mohli podávať komentáre na štúdiu Strážnej veže, každý týždeň strávili pri príprave osem hodín.) Stálo to úsilie za to? Nuž, dnes sú svedkovia hovoriaci po arabsky zorganizovaní do piatich krajov po celom Francúzsku. Ďalší študent, Miko Puro, rozprával, ako mu francúzština, ktorú sa naučil v škole, umožnila kázať africkým utečencom v jeho rodnom Fínsku, a tento jazyk mu bude veľmi užitočný aj v jeho misionárskom pridelení v Benine. Bonny Bowesová rozprávala o svojom boji naučiť sa hovoriť plynule po francúzsky, aby mohla účinne slúžiť v Quebecu (Kanada). A Bjarki Rasmussen z Dánska rozprával skúsenosti, ktoré mali s manželkou počas rokov služby na Faerských ostrovoch. Áno, títo noví misionári sú už skúsenými služobníkmi celým časom.
Absolventi boli pridelení do 19 krajín — v Afrike, v Strednej a Južnej Amerike, vo východnej Európe a v Oriente. Absolventi predchádzajúcich tried už slúžili vo vyše 200 krajinách. Mnohí z týchto absolventov sú ešte stále činní vo svojich prideleniach. Títo noví misionári sa k nim teraz pripájajú, aby sa svedectvo o Kráľovstve ďalej šírilo do končín zeme. — Skutky 1:8.
[Obrázky na strane 25]
Vyučovanie vo Vzdelávacom stredisku Watchtower
[Obrázok na strane 26]
99. trieda absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower
V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava.
1. S. Heffeyová; E. Rileyová; D. Mortensenová; A. Honablová; J. Boltonová; J. Poolová; G. Siimesová; L. Sousová; 2. B. Pashnitská; D. Shepherdová; W. Pashnitski; J. Järvinenová; K. Paulsenová; E. Rasmussenová; C. Scheweová; L. Olssonová; 3. E. Paulsen; T. Samselová; B. Bowesová; E. Harrisová; I. Kazanová; N. Lieblová; P. Sousa; J. Purová; 4. K. Lager; V. Lagerová; K. Goldenová; S. Bolton; M. Johnsonová; S. Johnson; A. Liebl; B. Rasmussen; 5. D. Harris; W. Samsel; O. Schewe; R. Heffey; L. Kazan; T. Riley; O. Järvinen; M. Puro; 6. D. Mortensen; R. Golden; L. Honable; M. Shepherd; R. Bowes; T. Siimes; E. Poole; J. Olsson.
[Obrázky na strane 27]
Stále činní vo svojich prideleniach: (vľavo) Charles Leathco s manželkou Fern v Brazílii, absolventi prvej a šiestej triedy Gileádu; (dole) Martha Hessová v Japonsku, absolventka siedmej triedy Gileádu