Škola Gileád vysiela svoju 100. triedu
GILEÁD, biblická škola Watchtower, hrá dôležitú úlohu v celosvetovom hlásaní Božieho Kráľovstva v novej dobe. Keďže škola Gileád začala školiť misionárov v roku 1943, jej absolventi už slúžia vo vyše 200 krajinách. Dňa 2. marca 1996 ju absolvovala 100. trieda.
Študenti navštevovali školu v čase, keď v oblasti Vzdelávacieho strediska Watchtower v Pattersone (New York) napadlo vyše 2 metrov snehu. Nie div, že sneh padal aj v deň ich graduácie. Napriek tomu auditórium bolo plné a v Pattersone, vo Wallkille a v Brooklyne počúval hojný počet poslucháčov — celkovo 2878 osôb.
Theodore Jaracz, člen vyučovacieho výboru vedúceho zboru, slúžil ako predsedajúci. Po srdečnom privítaní prítomných hostí z mnohých krajín vyzval všetkých, aby vstali a zaspievali pieseň číslo 52. Auditórium sa ozývalo chválou Jehovu, keď prítomní spievali pieseň „Meno nášho Otca“ zo spevníka Chváľte Jehovu spevom. Táto pieseň spolu s poznámkami predsedajúceho o využívaní vzdelania na chválu Jehovu udala tón programu, ktorý nasledoval.
Biblická rada od starších mužov
Prvú časť programu tvorili krátke prejavy viacerých dlhodobých služobníkov Jehovu k triede absolventov. Richard Abrahamson, člen osadenstva ústredia, ktorý začal svoju službu celým časom v roku 1940, triedu nabádal: „Ďalej prijímajte usmerňovanie.“ Pripomenul im, že vo svojom kresťanskom živote už zažili rôzne obdobia usmerňovania, včítane piatich mesiacov školenia v Gileáde. Teda prečo by mali ďalej prijímať usmerňovanie?
Rečník vysvetlil, že výraz, ktorý použil apoštol Pavol v 2. Korinťanom 13:11, „znamená postupujúci proces, neustále podriaďovanie sa formovaniu alebo zdokonaľovaniu od Jehovu, dolaďovanie, takže človek vyhovuje náročnejším Jehovovým normám“. Na miestach svojho pridelenia v zahraničí budú absolventi tejto triedy stáť pred novými skúškami svojej viery. Bude potrebné, aby sa naučili nový jazyk, prispôsobili sa odlišnej kultúre a životným podmienkam a adaptovali sa na iné typy obvodu. V misionárskom domove a vo svojom novom zbore budú tiež prichádzať do styku s rôznymi osobnosťami. Ak budú vo všetkých týchto situáciách starostlivo uplatňovať biblické zásady s ochotou prijímať usmerňovanie, potom, ako napísal apoštol Pavol, budú môcť aj ‚vytrvávať v radosti‘.
John Barr, jeden z piatich členov vedúceho zboru, ktorí sa podieľali na programe, si vybral tému z 1. Korinťanom 4:9. Pripomenul poslucháčom, že kresťania sú divadelným predstavením pre anjelov i pre ľudí. „Toto poznanie,“ povedal, „veľmi pridáva na dôležitosti životného behu kresťana, najmä keď si kresťan uvedomuje, že tým, čo hovorí a robí, môže mať výrazný vplyv na tých, ktorí ho pozorujú, tak neviditeľných, ako aj viditeľných. Som presvedčený, že pre vás všetkých, milí bratia a sestry zo 100. triedy Gileádu, by bolo veľmi dobré zapamätať si to, keď odchádzate do odľahlých kútov zeme.“
Brat Barr nabádal 48 študentov, aby mali stále na mysli, že keď pomáhajú ľuďom podobným ovciam učiť sa pravdu, „medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja“. (Lukáš 15:10) Zmieniac sa o 1. Korinťanom 11:10, brat Barr ukázal, že postoj človeka týkajúci sa teokratického usporiadania vplýva nielen na našich bratov a sestry, ktorých vidíme, ale aj na anjelov, ktorých nevidíme. Aké prospešné je mať tento širší obraz stále na mysli!
Ďalší člen vedúceho zboru, Gerrit Lösch, sám absolvent školy Gileád, rozobral texty, ako je Žalm 125:1, 2, Zechariáš 2:4, 5 a Žalm 71:21, aby ukázal, že Jehova ‚obklopuje svoj ľud‘. Zaobstaráva mu ochranu z každej strany. Zaobstará Boh takúto ochranu iba v čase veľkého súženia? „Nie,“ odpovedal rečník, „lebo Jehova už je ‚ohnivým múrom‘, ochranou pre svoj ľud. Povojnový rok 1919 zastihol ostatok duchovného Izraela, ako dychtivo túži kázať dobré posolstvo o Kráľovstve na celom svete na svedectvo všetkým národom. Jeho členovia boli zástupcami obrazného Jeruzalema v nebesiach. V čase konca Jehova zaručuje týmto zástupcom ako skupine božskú ochranu. Kto ich teda skutočne môže zastaviť? Nikto.“ Aké je to upokojujúce pre nich i pre všetkých, ktorí sú s nimi úzko spojení v konaní Božej vôle!
Ulysses Glass, dlhodobý inštruktor tejto školy, povzbudzoval triedu, aby ‚si dobudovali svoje vhodné miesto v Jehovovej celosvetovej organizácii‘. Vhodným miestom je nejaká situácia alebo činnosť, ktorá sa zvlášť hodí k schopnostiam alebo k povahe človeka. „Vy, budúci misionári, ste našli svoje vhodné miesto v celosvetovej organizácii Jehovových svedkov,“ vyhlásil brat Glass. „No aj keď je to teraz cenné, je to iba začiatok vášho misionárskeho života.“ Bude potrebné, aby sa snažili dobre využiť svoje schopnosti a zžiť sa s osobitným pridelením, ktoré dostávajú od Jehovu a jeho organizácie.
Záverečný prejav v tejto časti programu predniesol Wallace Liverance, inštruktor Gileádu, ktorý slúžil 17 rokov v Bolívii. „Budete skúšať Jehovu?“ opýtal sa skupiny študentov. Ako by to mali robiť? Národ Izraela skúšal Boha nesprávnym spôsobom. (5. Mojžišova 6:16) „Je zrejmé, že skúšať Jehovu sťažovaním sa či reptaním, alebo azda prejavovaním nedostatku viery v jeho spôsob vedenia záležitostí je nesprávne,“ uviedol rečník. „Keď prídete na svoje novopridelené miesto, odolávajte tomuto sklonu,“ nabádal. Aký je teda správny spôsob, ako vyskúšať Boha? „Tak, že ho berieme za slovo, že robíme presne to, čo hovorí, a potom necháme výsledok v jeho rukách,“ vysvetlil brat Liverance. Ako vidieť z Malachiáša 3:10, Jehova vyzýva svoj ľud: „Vyskúšajte ma, prosím.“ Sľúbil, že ak budú verne prinášať svoje desiatky do chrámovej zásobárne, požehná ich. „Prečo sa nepozerať na svoje misionárske pridelenie podobne?“ spýtal sa rečník. „Jehova chce, aby ste v tom boli úspešní, tak ho vyskúšajte. Držte sa svojho pridelenia. Robte úpravy, ktoré od vás Jehova žiada. Vytrvávajte. A sledujte, či vás nepožehná.“ Aká vynikajúca rada pre všetkých, ktorí slúžia Jehovovi!
Po piesni boli prejavy vystriedané niekoľkými radostnými rozhovormi.
Praktické vyjadrenia z poľa
Mark Noumair, nový inštruktor Gileádu, vyzval študentov, aby porozprávali skúsenosti, ktoré zažili v zvestovateľskej službe, kým navštevovali túto školu. Tieto skúsenosti vyzdvihli hodnotu prejavovania iniciatívy v službe a poskytli poslucháčom praktické myšlienky, ktoré by mohli využiť.
Študenti tejto triedy Gileádu mali v období svojho školenia mimoriadny úžitok z toho, že mohli mať spoločenstvo s členmi výborov odbočiek zo 42 krajín, ktorí takisto boli vo Vzdelávacom stredisku v Pattersone na špeciálnom školení. Mnohí z nich už pred rokmi absolvovali Gileád. V programe prebehlo interview so zástupcami 3., 5., 51. a 92. triedy, ako aj pobočky školy Gileád v Nemecku. Aké užitočné boli ich vyjadrenia!
Hovorili o tom, ako sa misionári cítia, keď na miestach svojho pridelenia vidia, ako počet ľudí chváliacich Jehovu rastie z malej hŕstky na desaťtisíce. Hovorili, ako sa podieľali na prinášaní dobrého posolstva do roztrúsených obydlí v andských vrchoch a do dedín pri prameňoch rieky Amazonky. Rozprávali o vydávaní svedectva negramotným ľuďom. Hovorili o vlastnom úsilí naučiť sa nové jazyky a o tom, čo by mohli absolventi realisticky očakávať, pokiaľ ide o to, ako skoro budú schopní vydávať svedectvo a mať prejavy napríklad v takom jazyku, ako je čínština. Predviedli dokonca vzorové ponuky v španielčine a v čínštine. Zdôraznili, že misionári sú oveľa efektívnejší, keď sa neučia iba jazyk, ale aj to, ako ľudia premýšľajú. Hovorili o často drsných životných podmienkach v chudobných krajinách a vyjadrili sa: „Misionári by mali uznať, že táto situácia má často niečo spoločné s vykorisťovaním. Misionár urobí najlepšie, keď cíti ako Ježiš — tomu bolo ľúto ľudí, ktorí boli ako ovce bez pastiera.“
Po piesni program pokračoval prednáškou člena vedúceho zboru A. D. Schroedera. Brat Schroeder mal výsadu byť jedným z prvých inštruktorov školy Gileád, keď bola v roku 1943 otvorená. Jeho námet „Zdraviť Jehovu ako zvrchovaného Pána“ bol vhodným vyvrcholením programu. Pútavý rozbor 24. žalmu, ktorý predniesol brat Schroeder, vštepil všetkým prítomným, akou veľkolepou výsadou je zdraviť Jehovu ako zvrchovaného Pána.
Po rozdaní diplomov a po záverečnej piesni sa na záver zo srdca pomodlil Karl Klein z vedúceho zboru. Aký to bol praktický a duchovne osviežujúci program!
V dňoch, ktoré nasledovali po graduácii, sa 48 členovia 100. triedy začali vydávať na cestu na miesta svojho misionárskeho pridelenia v 17 krajinách. Nebol to však iba začiatok ich služby. Mali už značný záznam o kresťanskej službe celým časom. Keď sa prihlásili do Gileádu, mali priemerne 33 rokov a službe celým časom už venovali priemerne 12 rokov. Niektorí z nich boli členmi celosvetovej rodiny Bétel spoločnosti Watch Tower. Ďalší slúžili ako cestujúci dozorcovia. Viacero študentov sa už podieľalo na nejakej forme služby v zahraničí — v Afrike, Európe, Južnej Amerike, na morských ostrovoch a medzi cudzojazyčnými skupinami vo svojich domovských krajinách. Ale teraz sa pripájajú k mnohým ďalším misionárom, ktorí majú radosť, že môžu povedať: ‚Budeme slúžiť kdekoľvek na svete, kde budeme potrební.‘ Ich úprimnou túžbou je používať svoj život na velebenie Jehovu.
[Rámček na strane 27]
Štatistika triedy:
Počet zastúpených krajín: 8
Počet pridelených krajín: 17
Počet študentov: 48
Vekový priemer: 33,75
Priemerný počet rokov v pravde: 17,31
Priemerný počet rokov v službe celým časom: 12,06
[Obrázok na strane 26]
100. trieda absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower
V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava.
1. M. Shirleyová; M. Grundströmová; D. Genardiniová; J. Giaimová; W. Shoodová; P. Phairová; C. Buchananová; D. Robinsonová; 2. C. Pinová; B. Krausová; T. Racicotová; A. Hansenová; T. Beetsová; J. Bergová; N. Garciová; K. Flemingová; 3. L. Whinery; L. Whineryová; C. Harpsová; C. Giaimo; T. Berg; C. Mannová; V. Berriosová; C. Pfeiferová; 4. L. Randallová; S. Genardini; H. Kraus; R. Fleming; S. D’Abadieová; T. Shirley; G. Stevensonová; B. Buchanan; 5. T. Robinson; J. Garcia; P. Harps; D. Racicot; F. D’Abadie; M. Phair; G. Stevenson; D. Shood; 6. L. Beets; A. Pfeifer; M. Berrios; J. Pine; L. Mann; P. Randall; J. Grundström; G. Hansen.