Otázky čitateľov
Čo mal na mysli učeník Jakub, keď povedal: „Nech sa nestanú z vás mnohí učiteľmi, moji bratia, lebo viete, že dostaneme prísnejší rozsudok“? — Jakub 3:1, Reference Bible.
Jakub zaiste neodrádzal kresťanov od toho, aby učili pravdu iných. V Matúšovi 28:19, 20 Ježiš prikázal svojim učeníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Preto by všetci kresťania mali byť učiteľmi. Apoštol Pavol radil hebrejským kresťanom, pretože ešte neboli učiteľmi. Napísal: „Hoci by ste s ohľadom na čas mali byť učiteľmi, opäť potrebujete, aby vás niekto učil od začiatku základné veci Božích svätých vyhlásení.“ — Hebrejom 5:12.
O čom teda hovoril Jakub? Poukazoval na tých, ktorí majú zvláštnu výsadu vyučovať v zbore. V liste Efezanom 4:11 čítame: „[Ježiš Kristus, Hlava zboru] dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov.“ V zboroch prvého storočia boli niektorí v osobitnom postavení učiteľov, ako je to aj dnes. Napríklad vedúci zbor reprezentuje „verného a rozvážneho otroka“ a má osobitnú zodpovednosť dozerať na vyučovanie celosvetového zboru. (Matúš 24:45) Aj cestujúci dozorcovia a zboroví starší majú osobitné učiteľské zodpovednosti.
Hovoril Jakub spôsobilým kresťanským mužom, že by nemali prijímať úlohu učiteľa zo strachu pred Božím prísnejším rozsudkom? Rozhodne nie. Úrad staršieho je veľkou výsadou, ako naznačuje 1. list Timotejovi 3:1, ktorý hovorí: „Ak sa niekto usiluje o úrad dozorcu, želá si znamenitú prácu.“ Jednou z požiadaviek na vymenovanie za zborového staršieho je, aby to bol muž „spôsobilý vyučovať“. (1. Timotejovi 3:2) Jakub neprotirečil Pavlovým inšpirovaným slovám.
Zdá sa však, že v prvom storočí n. l. sa niektorí vydávali za učiteľov, hoci neboli spôsobilí a neboli vymenovaní. Pravdepodobne cítili, že s touto úlohou je spojená nejaká význačnosť, a túžili po osobnej sláve. (Porovnaj Marka 12:38–40; 1. Timotejovi 5:17.) Apoštol Ján spomenul Diotrefa, ktorý ‚rád zaujímal prvé miesto, ale neprijímal od Jána nič s úctou‘. (3. Jána 9) Prvý list Timotejovi 1:7 hovorí o určitých jednotlivcoch, ktorí ‚chceli byť učiteľmi zákona, ale nechápali ani to, čo hovorili, ani to, čo tak usilovne tvrdili‘. Slová z Jakuba 3:1 sú zvlášť vhodné pre mužov, ktorí túžia byť učiteľmi, ale majú nesprávnu pohnútku. Takí jednotlivci by mohli vážne uškodiť stádu, a podľa toho by dostali prísnejší rozsudok. — Rimanom 2:17–21; 14:12.
Jakub 3:1 je tiež dobrou pripomienkou pre tých, ktorí sú spôsobilí a slúžia ako učitelia. Keďže im bolo veľa zverené, bude sa od nich veľa požadovať. (Lukáš 12:48) Ježiš povedal: „Z každého neužitočného výroku, ktorý povedia ľudia, budú sa zodpovedať v Súdnom dni.“ (Matúš 12:36) To platí najmä o tých, ktorých slová majú mimoriadnu váhu, o vymenovaných starších.
Starší budú skladať účty za spôsob, akým zaobchádzajú s Jehovovými ovcami. (Hebrejom 13:17) To, čo hovoria, ovplyvňuje životy. Preto by si mal starší dávať pozor, aby nepropagoval vlastné názory alebo aby nezaobchádzal s ovcami zle, ako to robili farizeji. Musí sa snažiť prejavovať rovnakú hlbokú lásku, akú prejavoval Ježiš. Starší by mal v každej situácii, keď vyučuje, a najmä keď je zapojený do právnych záležitostí, vážiť svoje slová, nemal by používať nepremyslené výroky alebo vyjadrovať čisto osobné myšlienky. Keď sa pastier bezvýhradne spolieha na Jehovu, na jeho Slovo a na jeho pokyny dané prostredníctvom jeho organizácie, dostane bohaté Božie požehnanie, a nie „prísnejší rozsudok“.