Bezvýznamný rituál?

KATOLÍCI konajú svätú spoveď už celé stáročia. A predsa je spoveď pre mnohých prázdnou rutinou. Istý riaditeľ školy menom Bob, premýšľajúc o svojej mladosti, hovorí: „Bol som dospievajúcim chlapcom a ani vtedy som spoveď nebral vážne.“ Prečo? Spoveď sa preňho stala bezvýznamným rituálom. Vysvetľuje: „Spoveď bola niečím podobným, ako keď prinesiete celú svoju batožinu plnú hriechov k colníkovi na letisku. On sa vás opýta na vaše hriechy a potom, keď čosi zaplatíte za luxusné veci, ktoré ste si kúpili počas pobytu v cudzine, vás nechá prejsť.“

Podobne aj Frank Wessling, dopisovateľ časopisu U.S. Catholic, opisuje postup pri spovedi ako „extrémne zjednodušené vodidlo pre jednotlivé kroky od vymazania bežných hriechov pomocou modlitby pokánia naučenej naspamäť až po obradný akt formálneho pokánia“. A Wesslingov záver? Hovorí: „Som presvedčený, že spoveď je dobrá pre dušu. Problematický je však spôsob, akým ju katolíci vykonávajú.“

Biblia predstavuje spoveď úplne odlišne. Najdôležitejšie je vyznanie sa Bohu. (Žalm 32:1–5) A kresťanský učeník Jakub napísal: „Je niekto medzi vami chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. Preto otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení.“ — Jakub 5:14, 16.

Kresťan zaťažený hriechom si môže zavolať zborových dozorcov, ktorí môžu dať osobnú a praktickú radu z Biblie, aby previnilcovi pomohli zanechať hriešne správanie. Dozorcovia môžu poskytovať vhodné povzbudenie, keď sledujú pokrok človeka, ktorý je duchovne chorý. Aký je to rozdiel oproti formalistickému rituálu pokánia, ktorý praktizujú dnešné cirkvi! Kajúcni previnilci posilnení osobnou pomocou zborových starších môžu získať úľavu, akú pociťoval Dávid, ako to vyjadril v jednom žalme: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ — Žalm 32:5.