Široká cesta s málom slobody

Istá trojčlenná rodina — otec, matka a malá dcérka — bola doma v Sydney (Austrália), keď ich dom začal horieť. Pokúsili sa vyskočiť oknom, ale okná boli zamrežované. Pre bezpečnostné mreže ich požiarnici nemohli zachrániť. Matka a otec zahynuli v dyme a plameňoch. Dcérka neskôr zomrela v nemocnici.

AKÉ je smutné, že táto rodina zomrela pre zariadenie, ktoré malo slúžiť na ich ochranu! Skutočnosť, že táto rodina nie je jediná s domovom zabezpečeným mrežami a bezpečnostnými zámkami, je určitým obrazom našej doby. Aj mnohí naši susedia majú domov a majetok pripomínajúci pevnosť. Prečo? Lebo hľadajú bezpečie a pokoj mysle. Aká je to rana pre „slobodnú“ spoločnosť, keď ľudia sa cítia bezpeční, iba keď sú zavretí ako väzni vo vlastnom dome! Je stále viac oblastí, kde sa deti už nemôžu bezpečne hrať v blízkom parku ani ísť do školy bez sprievodu rodiča či iného dospelého. V mnohých oblastiach života sa sloboda stráca ako ranná rosa.

Zmenený charakter života

Dni našich starých rodičov boli iné. Ako deti sa mohli obyčajne bez obáv hrať, kde sa im zachcelo. Ako dospelí neboli posadnutí zámkami a mrežami. Cítili sa slobodní a do určitej miery aj boli slobodní. Naši starí rodičia však videli, ako sa počas ich života mení duch spoločnosti. Tento duch ochladol, stal sa sebeckejším; na mnohých miestach bola láska k blížnemu nahradená strachom z blížneho, čo prispelo k tragickej udalosti, o ktorej sme sa zmienili skôr. Súčasne s týmto rastúcim nedostatkom slobody dochádzalo k stálemu úpadku morálnych hodnôt. Spoločnosť sa nadchla „novou morálkou“, no v skutočnosti teraz dospela do situácie, v ktorej je ťažké vidieť vôbec nejakú morálku.

Bývalý lektor v oblasti vzdelávania na Queenslandskej univerzite Dr. Rupert Goodman píše: „Mladí ľudia sú teraz vystavení odlišnému, hedonistickému... životnému štýlu, kde je ústredným bodom ‚vlastné ja‘: sebauspokojovanie, sebauvedomovanie, sebarealizácia, záujem o seba.“ Uvádza aj toto: „Hodnoty ako sebaovládanie, sebazapieranie, usilovná práca, šetrnosť, úcta k autorite, láska a úcta k rodičom... sú pre mnohých neznámymi pojmami.“

Naozaj široká cesta

Tento rozšírený egocentrizmus neprekvapuje ľudí, ktorí sú dobre oboznámení s biblickým proroctvom, lebo Ježiš Kristus varoval svojich poslucháčov: „Je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:13, 14) Prvá cesta, na ktorej je dostatok miesta pre mnohých cestujúcich, je „široká“, pretože nie je ohraničená biblickými zásadami, ktoré vplývajú na morálku a na každodenný život. Priťahuje tých, ktorí radi premýšľajú tak, ako sa im páči, a žijú, ako sa im páči — bez akýchkoľvek pravidiel a záväzkov.

Pravda, mnohí, ktorí si zvolili širokú cestu, tvrdia, že sa tešia zo slobody. No väčšina z nich je poháňaná rozšíreným duchom sebectva. Biblia hovorí, že sú ovládaní ‚duchom, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti‘. Tento duch ich pobáda, aby žili ‚v súlade s telom a robili to, čo chce telo‘, či už je to nemravnosť, zneužívanie drog či bezohľadná snaha o získanie bohatstva, prestíže alebo moci. — Efezanom 2:2, 3.

Široká cesta vedie ku katastrofe

Všimnite si, že tí, čo idú po širokej ceste, sú poháňaní, aby robili ‚to, čo chce telo‘. To ukazuje, že vôbec nie sú slobodní — majú pána. Sú otrokmi tela. A služba tomuto pánovi môže viesť k mnohým problémom: k pandémiám sexuálne prenášaných chorôb, k rozvráteným domácnostiam, k chorému telu i mysli následkom zneužívania drog a alkoholu, keď spomenieme iba niektoré. Ba aj násilné skutky, vlámania a znásilnenia majú korene v egocentrickom zmýšľaní, ktoré je živené na tejto povoľnej širokej ceste. A kým bude táto „cesta vedúca do skazy“ naďalej existovať, jej ovocie bude čoraz škodlivejšie. — Príslovia 1:22, 23; Galaťanom 5:19–21; 6:7.

Zamyslite sa nad dvoma príkladmi zo skutočného života, ktoré pochádzajú z Austrálie. Mary podľahla pokušeniu a užívala návykové drogy a zároveň sa dopúšťala nemravnosti.a No šťastie, ktoré hľadala, jej unikalo. Ba aj po tom, čo sa jej narodili dve deti, sa jej život zdal prázdny. Dostala sa až na dno, keď sa dozvedela, že sa nakazila aidsom.

Tom bol poškodený inak. Píše: „Vyrástol som na jednej cirkevnej misii v severnom Queenslande. Keď som mal 16, začal som sa opíjať. Môj otec, strýkovia a priatelia boli všetci silní pijani, a tak mi pitie pripadalo ako niečo normálne. Dostal som sa do štádia, že som pil všetko, od piva po denaturovaný lieh. Začal som tiež uzatvárať stávky na kone a niekedy som pritom prišiel o väčšiu časť svojej ťažko zarobenej mzdy. Nebola to malá suma, lebo moja práca pri zbere cukrovej trstiny celkom dobre vynášala.

Potom som sa oženil a mali sme deti. Namiesto toho, aby som si plnil svoju zodpovednosť, robil som to, čo moji priatelia — pil som, hral som hazardné hry a bil som sa. Často som bol zavretý v miestnom väzení. No ani to na mňa nemalo žiaden vplyv. S mojím životom to išlo dolu kopcom. Bol plný problémov.“

Áno, tým, že Tom a Mary podľahli nesprávnym žiadostiam, neublížili iba sebe, ale aj svojim rodinám. Žiaľ, aj mnohí ďalší mladí ľudia majú sklon dať sa zviesť tolerantným, zavádzajúcim duchom slobody, ktorý sa ponúka na širokej ceste. Keby len mladí prekukli túto pozlátku, tento klam. Keby len uvideli realitu tejto širokej cesty — tú krutú daň, ktorú napokon musia zaplatiť všetci, čo po nej idú. Pravda, cesta je široká a je ľahké sa na ňu dostať. No práve jej šírka je jej kliatbou. Cestou múdrosti je vziať si k srdcu nesporný fakt, že ten, „kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť“. — Galaťanom 6:8.

Existuje však i lepšia voľba. Je ňou úzka cesta. Ale nakoľko obmedzujúca, nakoľko stiesnená a úzka je táto cesta? A kam vedie?

[Poznámka pod čiarou]