Úzka cesta k slobode
MÁLO inteligentných ľudí pochybuje o tom, že vesmír je riadený prírodnými zákonmi. Tieto zákony ovládajú všetko od drobných atómov až po obrovské galaxie, ktoré obsahujú miliardy hviezd. Keby to bolo inak, nebolo by možné nijaké plánovanie a nijaké porozumenie; nemohol by existovať ani samotný život. Tým, že človek pochopil prírodné zákony a spolupôsobil s nimi, bol schopný dosiahnuť ohromujúce výkony, napríklad chodiť po Mesiaci a vysielať farebné obrazy z akéhokoľvek miesta na zemi, či dokonca sponad zemskej atmosféry do televíznych obrazoviek v našich domácnostiach.
Ale ako je to s morálnymi zákonmi? Je pridŕžanie sa týchto zákonov rovnako užitočné a plodné? Zdá sa, že mnohí ľudia sú toho názoru, že neexistujú nijaké morálne zákony, a volia si dajakú tolerantnú filozofiu či náboženstvo, ktoré vyhovujú ich vlastným túžbam.
Sú však aj ľudia, ktorí si volia inú cestu, ‚úzku cestu vedúcu do života‘, ktorá je načrtnutá v Biblii. Nemali by sme byť prekvapení, že je to voľba iba menšiny ľudí, lebo Ježiš o úzkej ceste povedal: „Málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:14) Prečo len málo?
Pretože úzka cesta je ohraničená Božími zákonmi a zásadami. Priťahuje iba toho, kto úprimne túži prispôsobiť svoj život Božím normám. V ostrom kontraste so širokou cestou, ktorá poskytuje ilúziu slobody, ale v skutočnosti zotročuje, úzka cesta, ktorá sa zdá obmedzujúca, oslobodzuje človeka v každom dôležitom ohľade. Jej hranice určuje ‚dokonalý zákon, ktorý patrí k slobode‘. — Jakub 1:25.
Ako úzka cesta oslobodzuje
Pravda, nie je vždy ľahké zostať na úzkej ceste. Každý živý človek je nedokonalý a má zdedený sklon k nesprávnemu konaniu. Preto môže byť náchylný trocha vybočovať. Napriek tomu úžitok z toho, že sa držíme ‚úzkej cesty‘, je hodný akejkoľvek potrebnej sebadisciplíny či akéhokoľvek prispôsobenia sa, lebo Boh nás ‚vyučuje na náš úžitok‘. — Izaiáš 48:17; Rimanom 3:23.
Na znázornenie: Múdri rodičia plánujú pre svoje deti určitú ‚úzku cestu‘ v stravovaní. To niekedy znamená byť v čase jedla pevný. Ale keď deti vyrastú, ocenia si láskyplné disciplinovanie zo strany svojich rodičov. Ako dospelí budú mať vypestovanú chuť na zdravé jedlo. A veľká rozmanitosť dostupnej výživnej potravy vylúči akýkoľvek pocit, že sú obmedzovaní.
V duchovnom zmysle robí Boh to isté s tými, čo sú na úzkej ceste vedúcej k životu. Pestuje v miernych ľuďoch zdravé túžby, ktoré vedú k šťastiu a k pravej slobode. Robí to tak, že nám dáva svoje Slovo, Bibliu. Navyše nás povzbudzuje, aby sme sa modlili o pomoc jeho ducha, a prikazuje nám, aby sme sa schádzali so spolukresťanmi, ktorí nás môžu povzbudzovať, aby sme zotrvali na úzkej ceste. (Hebrejom 10:24, 25) Áno, Boh je láska a táto najvyššia vlastnosť je základom jeho cieľov a všetkých jeho spôsobov konania. — 1. Jána 4:8.
Keď prevláda láska, pokoj, dobrota, sebaovládanie a ďalšie ovocie Božieho ducha, úzka cesta sa nezdá obmedzujúca. Ako hovorí biblický text: „Proti tomu niet zákona.“ (Galaťanom 5:22, 23) „Kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ (2. Korinťanom 3:17) Praví kresťania už teraz zažívajú túto slobodu. Sú oslobodení od mnohého strachu, ktorý dnes sužuje ľudí, napríklad od strachu z budúcnosti a od poverčivého strachu zo smrti. Aké vzrušujúce je premýšľať o budúcnosti, keď „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“! (Izaiáš 11:9) Potom už nebude ani strachu zo zločinnosti. Zámky a mreže budú navždy patriť minulosti. Všetci sa budú cítiť slobodní a bezpeční — a to vo dne i v noci, doma i vonku. To bude skutočne sloboda!
Sme uistení o Božej pomoci
Je pravda, že život podľa Božích noriem si vyžaduje úsilie, ale Božie „prikázania nie sú bremenom“ ani pre nedokonalých ľudí. (1. Jána 5:3) Keď sa prispôsobujeme úzkej ceste a cítime úžitok z toho, že po nej kráčame, rozvíjame si stále väčší odpor ku konaniu i k zmýšľaniu, ktoré je charakteristické pre ľudí na širokej ceste. (Žalm 97:10) Poslúchanie Božích zákonov pôsobí na to lepšie ‚ja‘ v každom z nás. Namiesto ‚bolesti srdca‘ a ‚úplného zrútenia ducha‘, čo je typické pre mnohých ľudí, Boh sľubuje: „Hľa, moji sluhovia budú radostne kričať pre dobrý stav srdca.“ Áno, srdce školené Jehovom je radostné a slobodné. — Izaiáš 65:14.
Ježiš zomrel, aby nám umožnil získať skutočnú slobodu. Biblia hovorí: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Ježiš ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva teraz sprístupňuje úžitok z tejto obete. Zakrátko, po „veľkom súžení“, keď široká cesta a ľudia na nej dospejú k svojmu koncu, začne Ježiš trpezlivo viesť poslušné ľudstvo po zostávajúcej časti úzkej cesty priamo k jej koncu, k ľudskej dokonalosti. (Zjavenie 7:14–17; Matúš 24:21, 29–31) Napokon zažijeme uskutočnenie veľkolepého sľubu: „Tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ Táto sloboda od Boha nemôže byť prekonaná. Bude odstránená dokonca i smrť. — Rimanom 8:21; Zjavenie 21:3, 4.
Keď človek jasne vidí a chápe, kam vedie úzka cesta, je spôsobilejší zvoliť si túto cestu a stále po nej kráčať. Najmä mladým ľuďom je poskytovaná pomoc, aby neboli krátkozrakí a nerozčuľovali sa pre to, čo považujú za obmedzenia uložené Božími normami. Učia sa na tieto obmedzenia pozerať ako na dôkaz Božej lásky a ako na ochranu pred zlom širokej cesty. (Hebrejom 12:5, 6) Pravdaže, človek musí byť trpezlivý a pamätať, že je potrebný čas, kým si vypestuje zbožné vlastnosti a túžby, práve tak ako je potrebný čas, kým ovocný strom prinesie dobré ovocie. Strom však zarodí vtedy, ak je pestovaný a polievaný.
Preto študujte Božie Slovo, schádzajte sa s inými kresťanmi a „ustavične sa modlite“ o svätého ducha. (1. Tesaloničanom 5:17) Dôverujte Bohu, že vám pomôže ‚urovnať vaše chodníky‘. (Príslovia 3:5, 6) Je však toto všetko praktické? Naozaj to prináša výsledky? Áno, v prípade Toma i Mary, o ktorých sa zmieňoval predošlý článok, to prinieslo výsledky.
Prestali kráčať po širokej ceste
Tom píše: „V polovici 70. rokov sme prišli do styku s Jehovovými svedkami, keď sa jeden z nich zastavil u nás doma. Ten rozhovor viedol k štúdiu Biblie. Krok za krokom som začal očisťovať svoj život. V roku 1982 som bol pokrstený a teraz slúžim v miestnom zbore. Dnes je pokrstený aj náš syn. Som vďačný svojej manželke za to, že ma znášala po celé tie roky predtým, ako som spoznal pravdu. A predovšetkým som vďačný Jehovovi a jeho Synovi, Kristovi Ježišovi, za všetko, čo nám dali, a za nádej do budúcnosti, ktorú teraz máme.“
A čo Mary? Nuž, Mary mala pocit, že Boh jej nikdy neodpustí, no chcela sa o ňom učiť kvôli svojim deťom. Keď sa dopočula, že Jehovovi svedkovia vyučujú z Biblie jej susedu, aj ona požiadala o pomoc. Ale jej zakorenené zlozvyky sťažovali pokrok. Štúdium raz postupovalo, raz upadalo. Jej malá sedemročná dcérka ju však povzbudzovala. Hovorievala: „Pokračuj, mami. Ty to dokážeš!“ Vtedy sa Mary snažila viac.
Keď sa jej druh, ktorý tiež užíval drogy, vrátil domov, aj on sa pripojil k štúdiu. Napokon obaja prekonali svoje zlozvyky. Potom, keď legalizovali svoje manželstvo a podrobili sa krstu, zažili veľké šťastie a po prvý raz sa cítili ako skutočná rodina. Žiaľ, Mary nakoniec zomrela na aids, no zomrela so srdcom upriameným na biblický sľub o vzkriesení a o živote na rajskej zemi očistenej od každej stopy po skazonosnej širokej ceste.
Áno, zo širokej a priestrannej cesty, ktorá vedie do skazy, možno zísť. Kristus Ježiš povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ (Ján 17:3) Teda prečo sa nerozhodnúť, že budete kráčať po úzkej ceste, ktorá vedie k životu? Keď prijmete do srdca to, čo sa naučíte z Božieho Slova, a uplatníte to, môžete sami zažiť splnenie potešujúceho biblického sľubu: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.