Odolávaj bezbožným tradíciám!
„PRAVDA vás oslobodí,“ povedal Ježiš Kristus. (Ján 8:32) Áno, kresťanské učenie ľudí oslobodzuje — z otroctva povier, od viery vo falošné náuky a nádeje, z područia hanebných praktík.
No tak ako v staroveku, aj dnes kresťania často čelia tlaku, aby sa vrátili k svojim bývalým tradíciám. (Galaťanom 4:9, 10) Niežeby všetky rozšírené zvyky boli škodlivé. Áno, kresťan sa môže rozhodnúť, že sa bude riadiť miestnymi zvykmi, ktoré sú zdravé a užitočné. No keď sú zvyky v rozpore s Božím Slovom, kresťania nerobia kompromisy. Jehovovi svedkovia sú preto známi tým, že odmietajú zúčastňovať sa osláv Vianoc, narodenín a iných zvykov, ktoré sú v rozpore s Božím Slovom.
Tento odvážny postoj často viedol k mnohému posmechu a odporu zo strany známych, susedov a neveriacich príbuzných. Tak je to najmä v niektorých afrických krajinách, kde sa bežne zachováva ohromné množstvo tradícií pri pohreboch, svadbách a pri narodení detí. Tlak prispôsobiť sa môže byť hrozný — a často je spojený s hrozbami a násilnými skutkami. Ako si môžu tamojší kresťania zachovať pevný postoj? Je možné vyhnúť sa konfliktu bez toho, aby robili kompromisy? Aby sme zodpovedali túto otázku, preskúmajme, ako si verní kresťania poradili s niektorými nebiblickými tradíciami.
Poverčivé pohrebné zvyky
V južnej Afrike sú početné tradície spojené s pohrebmi a pochovávaním. Trúchliaci bežne strávia celú noc — alebo niekoľko nocí — v dome smútku, kde sa neustále udržiava oheň. Smútiaci majú zakázané variť, dať sa ostrihať, či dokonca okúpať sa, až kým sa neuskutoční pohreb. Potom sa majú umyť v špeciálnej bylinnej zmesi. Sú také zvyky prijateľné pre kresťanov? Nie. Všetky tieto zvyky odzrkadľujú vieru v nesmrteľnosť duše a chorobný strach z mŕtvych.
Kazateľ 9:5 hovorí: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ Poznanie tejto pravdy oslobodzuje človeka od strachu z ‚duchov mŕtvych‘. Ale čo by mal kresťan robiť, keď od neho príbuzní s dobrým úmyslom vyžadujú, aby sa podieľal na takýchto rituáloch?
Zamyslime sa nad skúsenosťou africkej svedkyne Jane, ktorej zomrel otec. Len čo prišla do domu smútku, povedali jej, že má spolu s ostatnými členmi rodiny tancovať celú noc okolo mŕtvoly, aby upokojila ducha zomrelého. „Povedala som im, že ako Jehovova svedkyňa nemôžem mať účasť na takých zvykoch,“ rozpráva Jane. „Ale deň po pohrebe starší príbuzní povedali, že idú okúpať smútiacich členov rodiny kvôli ďalšej ochrane pred duchom zomrelého. Znova som odmietla zúčastniť sa. Zároveň držali mamu oddelene v jednom dome. Každý, kto ju chcel vidieť, musel najprv vypiť určitý alkoholický nápoj pripravený na ten účel.
Odmietla som zapojiť sa do čohokoľvek z týchto vecí. Namiesto toho som šla domov pripraviť dajaké jedlo a vzala som ho do domu, kde sa zdržiavala mama. Moja rodina tým bola skutočne sklamaná. Príbuzní si mysleli, že nie som normálna.“ Ba čo viac, posmievali sa jej a zvolávali na ňu zlo hovoriac: „Keďže si zavrhla našu tradíciu pre svoje náboženstvo, bude ťa obťažovať duch tvojho otca. Ani už nebudeš môcť mať deti.“ Jane sa však nedala zastrašiť. A výsledok? Jane hovorí: „V tom čase som mala dve deti. Teraz ich mám šesť! To zahanbilo tých, ktorí tvrdili, že už nikdy nebudem mať deti.“
Pohlavné „očisťovanie“
Iný zvyk sa týka obradného očisťovania po smrti manželského partnera. Ak zomrie manželka, jej rodina privedie vdovcovi švagrinú alebo inú ženu, ktorá je blízkou príbuznou jeho zomrelej manželky. Vdovec je donútený, aby s ňou mal pohlavný styk. Iba potom sa môže oženiť, s kým chce. To isté sa stane, keď zomrie manžel nejakej ženy. Predpokladá sa, že tento zvyk očisťuje žijúceho manželského partnera od „ducha“ jeho mŕtveho partnera.
Každý, kto odmieta podstúpiť také „očisťovanie“, riskuje, že si privodí hnev príbuzných. Taký človek môže byť izolovaný a vystavený posmechu a odsudzujúcim výrokom. Kresťania napriek tomu odmietajú riadiť sa týmto zvykom. Vedia, že sex mimo manželstva má ďaleko k nejakému „očisťovaniu“ a v Božích očiach človeka poškvrňuje. (1. Korinťanom 6:18–20) A navyše, kresťania majú uzatvárať manželstvo „iba v Pánovi“. — 1. Korinťanom 7:39.
Istá zambijská kresťanka menom Violet stratila manžela. Potom k nej príbuzní priviedli nejakého muža a naliehali, aby s ním mala pohlavné styky. Violet odmietla a za trest jej zabránili čerpať vodu z verejnej studne. Varovali ju tiež, aby nechodila po hlavnej ceste, aby neutrpela úraz. Violet sa však nedala zastrašiť ani príbuznými, ani spoludedinčanmi.
Neskôr bola Violet predvolaná pred miestny súd. Tam pevne vysvetlila svoje biblické dôvody, pre ktoré odmieta mať účasť na nezákonnom sexe. Súd rozhodol v jej prospech a vyjadril sa, že ju nemôže nútiť, aby zachovávala miestne zvyky a tradície, ktoré sú v rozpore s jej presvedčením. Je zaujímavé, že jej verné odmietanie urobiť kompromis poslúžilo na to, aby sa zmiernil tlak na iných svedkov v tej dedine, ktorí neskôr stáli pred rovnakou spornou otázkou.
Africká svedkyňa Monika po smrti svojho manžela odolala podobnému tlaku. Mužova rodina trvala na tom, že jej dá iného manžela. Monika hovorí: „Odmietla som, lebo som bola rozhodnutá poslúchať príkaz z 1. Korinťanom 7:39.“ Tlak však nepoľavil. Monika spomína: „Vyhrážali sa mi. Povedali: ‚Ak odmietneš, už sa nikdy nevydáš.‘ Dokonca tvrdili, že niektorí z mojich spolukresťanov boli tajne obradne očistení týmto spôsobom.“ Monika si však zachovala pevný postoj. Hovorí: „Dva roky som zostala slobodná a potom som sa kresťanským spôsobom znova vydala.“ Monika teraz slúži ako pravidelná priekopníčka.
Potrat a narodenie mŕtveho dieťaťa
Kresťania v južnej Afrike si musia poradiť aj so zvykmi spojenými s potratom a narodením mŕtveho dieťaťa. Také tragické udalosti sú výsledkom ľudskej nedokonalosti, nie božského trestu. (Rimanom 3:23) No ak nejaká žena potratí, niektoré africké tradície vyžadujú, aby sa s ňou určitý čas zaobchádzalo ako s vyvrheľom.
Preto bola istá žena, ktorá nedávno potratila, prekvapená, keď uvidela jedného svedka, ako kráča k jej domu. Keď sa priblížil, zakričala naňho: „Nechoďte sem! Podľa nášho zvyku žena, ktorá práve mala potrat, nesmie byť navštívená.“ Ale svedok jej povedal, že Jehovovi svedkovia prinášajú biblické posolstvo ľuďom každého druhu a že nezachovávajú miestne zvyky v súvislosti s potratmi. Potom jej prečítal Izaiáša 65:20, 23 a vysvetlil, že pod Božím Kráľovstvom nebude dochádzať k potratom ani sa nebudú rodiť mŕtve deti. Výsledkom bolo to, že žena prijala domáce biblické štúdium.
Poverčivé zvyky môžu byť spojené aj s pohrebom detí, ktoré sa narodili mŕtve. Keď sa istý svedok menom Joseph zúčastnil takého pohrebu, povedali mu, že všetci prítomní si musia umyť ruky akýmisi bylinami a natrieť si túto medicínu na hruď. Hovorilo sa, že to zabráni „duchu“ dieťaťa vrátiť sa a uškodiť im. Joseph úctivo odmietol, lebo poznal biblické učenie, že mŕtvi nemôžu uškodiť živým. A predsa sa ho niektorí snažili prinútiť, aby použil medicínu. Joseph opäť odmietol. Keď ďalší medzi prítomnými videli tento nebojácny kresťanský postoj, takisto byliny odmietli.
Vyhýbaj sa konfliktom, ale stoj pevne
Strach zo živých ľudí a hrôza z toho, že z človeka urobia vyvrheľa, môžu byť mocnými silami vedúcimi ku kompromisu. Príslovia 29:25 hovoria: „Chvieť sa pred ľuďmi, to kladie osídlo.“ Predchádzajúce skúsenosti dokazujú pravdivosť druhej časti tohto verša: „Ale kto dôveruje Jehovovi, bude ochránený.“
Jednako sa konfliktu často dá vyhnúť. Napríklad ak je kresťan pozvaný na pohreb príbuzného, nemal by čakať, až kým sa ocitne v potenciálne kompromitujúcej situácii. „Rozumný, ktorý uvidel nešťastie, sa skryl; neskúsení, ktorí prešli okolo, utrpeli trest.“ — Príslovia 27:12.
Bolo by múdre taktne sa opýtať, akými zvykmi sa budú riadiť. Ak sú tieto zvyky sporné, kresťan by mohol využiť túto príležitosť, aby vysvetlil, prečo sa ich nemôže zúčastniť, a urobiť to „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15) Keď kresťan vopred úctivo vysvetlí svoj postoj založený na Biblii, jeho príbuzní sú zvyčajne ochotnejší rešpektovať jeho presvedčenie a menej náchylní použiť hrozby a zastrašovanie.
Nech je reakcia príbuzných akákoľvek, kresťan sa jednoducho nemôže dopustiť kompromisu tým, že by sa riadil tradíciami, ktoré zneuctievajú Boha — bez ohľadu na to, aké hrozby či nadávky môžu byť naňho navŕšené. Boli sme oslobodení od poverčivého strachu. Apoštol Pavol nabádal: „Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus. Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ — Galaťanom 5:1.
[Obrázok na strane 29]
Mnohí ľudia veria, že osoba, ktorá práve zomrela, môže slúžiť ako médium a odovzdávať posolstvá príbuzným, ktorí sú už dávno mŕtvi