Verné rodiny urýchľujú vzrast na Srí Lanke

SRÍ LANKA, známa do roku 1972 ako Cejlón, je nádherný ostrov s plážami lemovanými palmami, s horskými pásmami a s malými púšťami. Vo vysočine sa nachádza Adamov štít, vysoký 2243 metrov, ktorý je pre štyri hlavné náboženstvá posvätným miestom.a Neďaleko je Koniec sveta, zráz, kde skalnatý útes strmo klesá do hĺbky 1500 metrov. Toto miesto umožňuje jeden z najefektnejších výhľadov na Srí Lanke.

Osemnásť miliónov obyvateľov Srí Lanky má zaujímavý pôvod. Od piateho storočia pred n. l. začali tento ostrov osídľovať obyvatelia indoeurópskeho pôvodu zo severnej Indie. Sú to Sinhálci, ktorí teraz tvoria asi tri štvrtiny obyvateľstva. Potom v priebehu času, asi až do 12. storočia, prichádzala vlna Tamilov z južnej Indie; títo teraz žijú hlavne na severe a východe ostrova. Aj Portugalci, Holanďania a Angličania tu zanechali stopu z obdobia kolonizácie. Okrem toho sa medzi miestnymi obyvateľmi usadili aj moreplaveckí obchodníci z Arabského a Malajského polostrova. Sú tu aj osady, kde žijú Európania, pársovia, Číňania a ďalší.

Okrem zmesi rás odzrkadľujú rozmanitú minulosť Srí Lanky aj jazyky a náboženstvo. Hlavnými jazykmi na ostrove sú sinhálčina, tamilčina a angličtina. Veľa obyvateľov Srí Lanky hovorí najmenej dvoma z týchto troch jazykov. Etnický pôvod hrá významnú úlohu aj v náboženstve ľudí. Väčšina Sinhálcov sú budhisti, zatiaľ čo väčšina Tamilov sú hinduisti. Obyvatelia s arabskými alebo malajskými zväzkami sú obyčajne stúpencami islamu a ľudia európskeho pôvodu sú vo všeobecnosti členmi kresťanských cirkví, katolíckej alebo protestantskej.

Zvládnutie náročnej úlohy

Toto všetko predstavuje pre Jehovových svedkov na Srí Lanke veľmi náročnú úlohu. Svedkovia usilovne pracujú, aby splnili Ježišovo poverenie: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom.“ (Matúš 24:14) Okrem toho, že zvestovatelia dobrého posolstva musia hovoriť niekoľkými jazykmi, môžu sa rozprávať s budhistami, hinduistami, členmi kresťanských cirkví, ako aj s ateistami — a to všetko v priebehu niekoľkých hodín kázania.

Aby boli zvestovatelia v službe účinní, musia so sebou nosiť časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! a inú biblickú literatúru v tamilčine, sinhálčine a angličtine. Tí, ktorí majú na to dosť sily, nosia so sebou v týchto jazykoch dokonca aj Biblie. Zvestovatelia mali nedávno nesmiernu radosť, keď boli v týchto troch jazykoch simultánne vydané brožúry Does God Really Care About Us? (Naozaj sa Boh o nás stará?), Our Problems—​Who Will Help Us Solve Them? (Naše problémy — kto nám ich pomôže riešiť?) a traktát Môže tento svet prežiť? Znamenalo to viac pomôcok pre túto prácu.

Svedkovia tu usilovne pracovali od roku 1912, keď Charles Taze Russell, vtedajší prezident International Bible Students Association (Medzinárodného združenia Bádateľov Biblie) krátko navštívil Cejlón. Ale na výraznejší vzrast sa muselo počkať až do príchodu absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower, v roku 1947. Odvtedy sa zvestovatelia na Srí Lanke tešia z vynikajúcich výsledkov svojej kazateľskej služby. V roku 1994 viedlo 1866 zvestovateľov Kráľovstva každý mesiac v priemere 2551 domácich biblických štúdií. A účasť 6930 osôb na Pamätnej slávnosti predstavovala takmer štvornásobok počtu zvestovateľov vo všetkých zboroch. Aké je to úžasné požehnanie!

V porovnaní s niektorými inými krajinami sa môže zdať pokrok na Srí Lanke pomalý. Zdá sa, že jedným z dôvodov sú silné rodinné zväzky. Ale veci sa môžu vyvíjať aj inak. Keď rímsky dôstojník Kornélius zaujal postoj na strane pravdy, jeho domácnosť zaujala rovnaký postoj spolu s ním. (Skutky 10:1, 2, 24, 44) Kniha Skutky sa zmieňuje aj o ďalších silných kresťanských domácnostiach, vrátane domácnosti Lýdie, Krispa a väzenského dozorcu, ktorý strážil Pavla a Sílasa. — Skutky 16:14, 15, 32–34; 18:8.

Skutočne, pevné rodinné zväzky môžu byť výhodou tam, kde je dobrá organizácia a verná vytrvalosť. So slovami Izaiáša 60:22 v mysli dlhoročný misionár Ray Matthews hovorí: „Zdá sa, že Jehova teraz urýchľuje veci v pravý čas nielen pomocou jednotlivcov, ale aj pomocou domácností.“

Organizovaná rodina prináša chválu

Na Srí Lanke dnes rozhodne sú takéto verné domácnosti. Je tu napríklad dobre zorganizovaná rodina Sinnappovcov, ktorí bývajú v Kotahene, v štvrti Kolamby, hlavného mesta Srí Lanky. Hoci hlava rodiny, Marian, nedávno zomrel, jeho manželka Annamma a 12 z ich 15 detí, ktoré sú vo veku od 13 do 33 rokov, naďalej slúžia Jehovovi ako domácnosť. V čase písania tohto článku osem z ich detí bolo pokrstených a traja z nich slúžili celým časom ako pravidelní priekopníci. Traja ďalší sa z času na čas prihlásili do pomocnej priekopníckej služby. Medzi mladšími členmi domácnosti boli štyria nepokrstení zvestovatelia. Okrem toho štyri vnúčatá, hoci ešte v útlom veku, študovali Bibliu a zúčastňovali sa na kresťanských zhromaždeniach zboru Jehovových svedkov Kolamba Sever.

Annamma prvýkrát počula dobré posolstvo o Kráľovstve v roku 1978, keď prijala jeden výtlačok Strážnej veže. Začalo sa s ňou viesť biblické štúdium a po prebratí biblickej študijnej pomôcky Pravda, ktorá vedie k večnému životu Annamma zasvätila svoj život Jehovovi Bohu a bola pokrstená, čím dala mnohým zo svojej domácnosti ako prvá príklad na nasledovanie.

Tak ako vojak Kornélius, aj Annamma má svoju domácnosť dobre zorganizovanú. „Museli sme plánovať kresťanské zhromaždenia i zjazdy — nehovoriac o škole,“ hovorí Annamma. „Problémom bolo oblečenie, ale s Jehovovou pomocou sme si dokázali na všetky zjazdy pripraviť nejaké nové oblečenie. Celá rodina prišla pekne oblečená a dobre nasýtená — a každý tiež so širokým úsmevom na tvári.“

Deti majú na organizáciu domácnosti príjemné spomienky. Aby sa celá rodina mohla zúčastniť na kresťanských zhromaždeniach, staršie deti boli zvyčajne poverené nejakou konkrétnou zodpovednosťou. Mangala napríklad prala a Winnifreda žehlila. Winnifreda, ktorá tiež pomáhala mladším deťom obliekať sa, hovorí: „Každý vyzeral pri odchode z domu naozaj pekne.“

Rovnako dobre bolo zorganizované aj poskytovanie duchovného pokrmu. Dcéra Pushpam, teraz pravidelná priekopníčka, si spomína: „Každý deň si naša rodina čítala Bibliu a spoločne sme si preberali denný text z Biblie.“ Annamma pripája: „Každé dieťa má svoj osobný výtlačok Biblie, Strážnej veže a iných publikácií. Pozorne počúvam všetky ich komentáre na zhromaždeniach. Ak sa to zdá nutné, nadviažem na to doma, aby som ich povzbudila a usmernila. Večer sa zídeme, aby sme ukončili deň spoločnou modlitbou.“

Staršie deti sú pre Annammu neoceniteľnou pomocou pri poskytovaní znamenitej kresťanskej výchovy každému členovi rodiny. Nabitý program však nie je prekážkou v ich túžbe deliť sa o dobré posolstvo s ľuďmi mimo domu. Jednotliví členovia rodiny vedú spolu 57 domácich biblických štúdií s ľuďmi v susedstve. Zať Rajan poznamenáva: „Rodina vedie biblické štúdiá s ľuďmi, ktorí robia pekné pokroky. Moja manželka Pushpam už mala tú výsadu vidieť, ako jedna z jej záujemkýň oddala svoj život Jehovovi.“

V Kotahene spôsobilo pomerne veľký rozruch, keď taká veľká rodina vystúpila z rímskokatolíckej cirkvi. Hoci kňaz sám nikdy túto rodinu nenavštívil, aby zistil, prečo to urobili, požiadal o preskúmanie veci laických členov cirkvi. Nasledovalo niekoľko rozhovorov, väčšinou o náuke o Trojici. Pri obhajovaní svojej viery sa Annamma vždy opierala o Jehovu a o Bibliu. Jej obľúbeným biblickým textom v týchto rozhovoroch bol Ján 17:3.

Rodina Sinnappovcov jasne ukázala, že dobrá organizácia a vytrvalé úsilie môžu priniesť uspokojujúce výsledky. Na základe ich horlivého úsilia vyrastá nová generácia zvestovateľov Kráľovstva, všetci na chválu Jehovu.

Odpor zjednocuje rodinu v pravom uctievaní

Domácnosť Ratnamovcov sa nachádza pár kilometrov od Sinnappovcov, v Narhenpityi, inej štvrti Kolamby. Aj oni boli predtým členmi rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1982 sa svedkovia v službe z domu do domu zoznámili s Balendranom, manželom ich najstaršej dcéry Fatimy. S celou rodinou sa začalo viesť biblické štúdium. Onedlho sa ich tri deti opýtali starej mamy Ignasiamal na Božie meno. Keď deti starej mame povedali, že odpoveď je „Jehova“, vzbudili jej záujem a začalo sa s ňou viesť biblické štúdium. Neskôr sa k tomuto štúdiu pripojili dve z jej dcér, Jeevakala a Stella, a v roku 1988 boli všetky tri pokrstené.

Medzitým sa Balendran a Fatima podelili o pravdu s ďalšou Fatiminou sestrou, Mallikou, a s jej manželom Yoganathanom. V roku 1987 bol tento manželský pár pokrstený a svojim dvom deťom vštepuje rastúcu lásku k Jehovovi. Potom prijala pravdu Pushpa, ďalšia sestra Fatimy. Oddala sa Jehovovi a bola pokrstená v roku 1990. Jej manžel Eka počas pobytu v Tokiu slúžil v anglickom zbore a Pushpa sa snažila vychovávať ich malého syna Alfreda, aby kráčal po Jehovovej ceste.

Takto sa zatiaľ štyri z desiatich detí rodiny Ratnamovcov postavili na stranu pravého uctievania. Je radostné, že tri ďalšie robia pekné pokroky v štúdiu Biblie. Spomedzi 11 vnúčat je jedno dievča, Pradeepa, už pokrstené. Sedem ďalších, ktoré sú mladšie, je pravidelne poučovaných prostredníctvom rodinného biblického štúdia. Okrem toho sa vedie so záujemcami v okolí celkove 24 domácich biblických štúdií.

Ale nebolo to všetko také ľahké. Najprv tu bol odpor rodiny. Otec Muthupillai a starší bratia všetkým členom rodiny veľmi bránili v tom, aby sa zúčastňovali zhromaždení v sále Kráľovstva alebo sa zapájali do verejnej kazateľskej služby. Hoci niečo z toho bolo spojené so záujmom o osobnú bezpečnosť, Muthupillai pripája: „Bol som plne oddaný ‚svätým‘ a nesúhlasil som s tým, aby moja rodina vystúpila z katolíckej cirkvi.“ Teraz však verí, že uctievajú pravého Boha, pretože môže vidieť úžitok, ktorý im priniesla ich viera.

Napríklad raz sa ich majiteľ ich pôdy, ktorý bol budhista, pokúšal vyhnať zo svojho pozemku pomocou kúziel. Jednu noc prišiel a poukladal okolo domu „počarované“ citrusové ovocie. Poverčiví susedia dostali strach a očakávali, že domácnosť Ratnamovcov postihne nejaké nešťastie. Keď to ale Ignasiamal zistila, spolu so svojimi deťmi bez akéhokoľvek strachu alebo obáv jednoducho ovocie odstránila — a nič zlé sa im nestalo. Ich nebojácny skutok bol v tejto oblasti pomerne veľkým svedectvom a viedol k tomu, že ľudia si ich veľmi vážia. Stella mohla zaviesť v susedstve dve domáce biblické štúdiá. Aj nevesta Nazeera, ktorá bola týmto povzbudená, prijala ponuku biblického štúdia.

Keď sa Ignasiamal pozerá späť na tie mnohé požehnania, ktoré dostala ich rodina, hovorí: „Som veľmi šťastná, že môžem vidieť duchovný rast svojej rodiny. Sme požehnaní Jehovom, pretože odpor sa zmenšil a jednota našej rodiny sa upevnila.“

Akým požehnaním sa ukázali tieto veľké domácnosti. Pripojili svoje hlasy k menším rodinám, k rodinám s jedným rodičom a k slobodným kresťanom, ktorí sa veľmi namáhajú, aby urýchlili hlásanie dobrého posolstva o Kráľovstve v „žiarivej krajine“, čo je význam mena Srí Lanka. Spolu so svojimi spolukresťanmi na celom svete sa svedkovia na Srí Lanke tešia na obnovu Raja, ktorý si v mysli môžeme predstavovať už teraz, pri pohľade na pláže a vrchy krásnej Srí Lanky.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 24, 25]

Na Srí Lanke mnohí reagujú na kázanie a vyučovanie kresťanov