Koniec nenávisti na celom svete
ASI pred dvetisíc rokmi bola jedna menšinová skupina predmetom nenávisti. Tertulián vysvetľuje, aký bol prevažujúci postoj Rimanov ku kresťanom: „Ak nebo nezošle dážď, ak bude zemetrasenie, ak bude hlad či mor, okamžite sa ozve volanie: ‚Kresťanov hodiť levom!‘“
Napriek tomu, že raní kresťania boli predmetom nenávisti, odolávali pokušeniu pomstiť sa za nespravodlivosť. Vo svojej slávnej Kázni na vrchu Ježiš Kristus povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Budeš milovať svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ — Matúš 5:43, 44.
Bolo to ústne podanie Židov, na základe ktorého sa držali presvedčenia, že ‚nenávidieť nepriateľa‘ je správne. Ježiš však povedal, že máme milovať aj svojich nepriateľov, nielen svojich priateľov. Je to ťažké, ale nie nemožné. Milovať nepriateľa neznamená, že sa nám budú páčiť všetky jeho spôsoby alebo skutky. Grécke slovo, ktoré sa nachádza v Matúšovom evanjeliu, je odvodené zo slova agapé, ktoré opisuje lásku konajúcu v súlade so zásadami. Človek, ktorý prejavuje agapé, lásku založenú na zásadách, robí dobre dokonca nepriateľovi, ktorý ho nenávidí a ktorý s ním zle zaobchádza. Prečo? Lebo to je spôsob, ako napodobňovať Krista, a je to aj spôsob, ako premáhať nenávisť. Jeden grécky učenec povedal: „[Agapé] nám umožňuje premôcť svoj prirodzený sklon k hnevu a rozhorčeniu.“ No je to v dnešnom svete naplnenom nenávisťou účinné?
Nepochybne, nie všetci, ktorí tvrdia, že sú kresťanmi, sú rozhodnutí nasledovať Ježišov príklad. Nedávne zverstvá v Rwande páchali etnické skupiny, ktorých mnohí členovia tvrdia, že sú kresťanmi. Pilar Díez Espelosínová, rímskokatolícka mníška, ktorá pôsobí v Rwande už 20 rokov, opísala jednu príhodu, ktorá hovorí sama za seba. Istý muž prichádzal ku kostolu mávajúc kopijou, ktorú predtým očividne používal. Mníška sa ho opýtala: „Čože to robíte, že tu chodíte sem a tam a zabíjate ľudí? Nepomyslíte na Krista?“ Muž vyhlásil, že to robí, a vošiel do kostola, kľakol si a zanietene odriekal ruženec. Ale keď skončil, vyšiel von a zabíjal ďalej. „To ukazuje, že nevyučujeme evanjelium správne,“ priznala mníška. Také neúspechy však neznamenajú, že Ježišovo posolstvo je nedostačujúce. Nenávisť môžu premôcť ľudia, ktorí sa držia pravého kresťanstva.
Premáhanie nenávisti v koncentračnom tábore
Max Liebster je pôvodom Žid, ktorý prežil holokaust. Hoci jeho priezvisko znamená „milovaný“, nenávisti videl viac než dosť. Rozpráva, čo sa o láske a nenávisti naučil v nacistickom Nemecku.
„Vyrastal som v tridsiatych rokoch neďaleko Mannheimu v Nemecku. Hitler tvrdil, že všetci Židia sú bohatí úžerníci, ktorí vykorisťujú nemecký ľud. No pravda je taká, že môj otec bol iba skromným obuvníkom. Avšak pod vplyvom nacistickej propagandy sa susedia začali obracať proti nám. Keď som bol chlapec, istý dedinčan mi nasilu natrel na čelo prasaciu krv. Táto hrubá urážka bola iba náznakom toho, čo malo prísť. Roku 1939 ma gestapo zatklo a skonfiškovalo mi všetky veci.
Od januára 1940 do mája 1945 som zápasil o prežitie v piatich koncentračných táboroch: v Sachsenhausene, Neuengamme, Oswienčime, Bune a v Buchenwalde. Môj otec, ktorý bol tiež poslaný do Sachsenhausenu, zomrel počas strašnej zimy roku 1940. Sám som niesol jeho telo do krematória, kde už ležala hŕba mŕtvych tiel a čakala na spálenie. Celkove osem členov našej rodiny zomrelo v koncentračných táboroch.
Väzni nenávideli kápov ešte viac než členov stráže SS. Kápovia boli väzni, ktorí spolupracovali s príslušníkmi SS, a preto mali určité výhody. Boli poverení dohľadom pri vydávaní jedla a bičovaním ostatných väzňov. Často si počínali nespravodlivo a svojvoľne. Myslím, že som mal viac ako dosť dôvodov nenávidieť stráže SS i kápov, ale počas môjho väznenia som sa dozvedel, že láska je mocnejšia ako nenávisť.
Mravná sila väzňov, ktorí boli Jehovovými svedkami, ma presvedčila, že ich viera je založená na Písmach — a ja som sa stal svedkom tiež. Ernst Wauer, svedok, s ktorým som sa zoznámil v koncentračnom tábore Neuengamme, ma nabádal, aby som pestoval myšlienkový postoj Krista. Biblia hovorí, že ‚keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.‘ (1. Petra 2:23) Snažil som sa robiť to isté, nechať pomstu v rukách Boha, ktorý je Sudcom všetkých.
Roky strávené v táboroch ma naučili, že ľudia často robia zlo z nevedomosti. Dokonca ani všetci strážcovia SS neboli zlí — bol tam jeden, ktorý mi zachránil život. Raz som dostal silnú hnačku a bol som príliš slabý, než aby som sa z práce vrátil do tábora. Nasledujúce ráno by som bol poslaný do plynovej komory v Oswienčime, ale jeden strážca SS, ktorý pochádzal z toho istého kraja v Nemecku ako ja, sa za mňa prihovoril. Zamestnal ma v jedálni SS, kde som si mohol trochu odpočinúť, kým som sa nezotavil. Jedného dňa sa mi priznal: ‚Max, cítim, že som vo vlaku, ktorý sa veľkou rýchlosťou nekontrolovateľne rúti vpred. Keď z neho vyskočím, zabijem sa. Keď v ňom zostanem, rozdrví ma to!‘
Títo ľudia potrebovali lásku práve tak veľmi ako ja. V skutočnosti to bola láska a súcit spolu s vierou v Boha, čo mi umožňovalo vyrovnávať sa s hroznými podmienkami a s každodennou hrozbou popravy. Nemôžem povedať, že som to prežil bez ujmy, ale moje citové jazvy boli minimálne.“
Vrúcnosť a láskavosť, ktoré z Maxa vyžarujú ešte po 50 rokoch, sú výrečným svedectvom pravdivosti jeho slov. Maxov prípad nie je ojedinelý. Mal dobrý dôvod na prekonávanie nenávisti — chcel napodobňovať Krista. Ďalší, ktorí sa dali vo svojom živote viesť Písmom, konali podobne. Simone, Jehovova svedkyňa z Francúzska, rozpráva, ako sa naučila, čo v skutočnosti znamená nesebecká láska.
„Moja matka Emma, ktorá sa krátko pred druhou svetovou vojnou stala svedkyňou, ma učila, že ľudia často robia zlé veci preto, lebo nevedia robiť nič lepšie. Vysvetlila mi, že keď ich za to nenávidíme, nie sme pravými kresťanmi, pretože Ježiš povedal, aby sme milovali svojich nepriateľov a modlili sa za tých, ktorí nás prenasledujú. — Matúš 5:44.
Spomínam si na mimoriadne ťažkú situáciu, ktorá toto presvedčenie preverila. Počas nacistickej okupácie Francúzska si matka veľa vytrpela od susedky v našom dome. Tá udala matku gestapu a následkom toho bola moja matka dva roky v nemeckých koncentračných táboroch, kde takmer zomrela. Po vojne francúzske úrady matku žiadali, aby podpísala doklad, ktorý dosvedčoval, že susedka spolupracovala s Nemcami. No matka odmietla a povedala, že ‚Boh je Sudcom a odpláca tak dobrým, ako i zlým‘. O niekoľko rokov táto susedka smrteľne ochorela na rakovinu. Namiesto škodoradosti nad jej nešťastím moja matka strávila dlhé hodiny tým, že jej posledné mesiace života uľahčovala natoľko, nakoľko len mohla. Nikdy nezabudnem na toto víťazstvo lásky nad nenávisťou.“
Tieto dva príklady ilustrujú moc lásky založenej na zásadách, keď sa ocitne tvárou v tvár nenávisti. Aj sama Biblia hovorí, že je „čas milovať a čas nenávidieť“. (Kazateľ 3:1, 8) Ako je to možné?
Čas nenávidieť
Boh neodsudzuje každú nenávisť. O Ježišovi Kristovi Biblia hovorí: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si nezákonnosť.“ (Hebrejom 1:9) Je však rozdiel medzi nenávisťou k zlu a nenávisťou k človeku, ktorý zlo pácha.
Ježiš poskytol príklad správnej vyrovnanosti medzi láskou a nenávisťou. Nenávidel pokrytectvo, ale snažil sa pokrytcom pomôcť, aby zmenili spôsob myslenia. (Matúš 23:27, 28; Lukáš 7:36-50) Odsudzoval násilie, ale modlil sa za tých, ktorí ho popravili. (Matúš 26:52; Lukáš 23:34) A hoci ho svet bez príčiny nenávidel, obetoval svoj život, aby dal život svetu. (Ján 6:33, 51; 15:18, 25) Zanechal nám dokonalý príklad lásky založenej na zásadách a tiež dokonalý príklad zbožnej nenávisti.
Nespravodlivosť v nás môže vzbudiť morálne rozhorčenie, tak ako u Ježiša. (Lukáš 19:45, 46) Kresťania však nie sú poverení tým, aby sa sami pomstili. „Nikomu neodplácajte zlé zlým,“ radil Pavol kresťanom v Ríme. „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite... Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ (Rimanom 12:17–21) Keď my sami odmietneme prechovávať nenávisť alebo sa pomstiť za zlo, láska víťazí.
Svet bez nenávisti
Aby bola nenávisť v celosvetovom meradle odstránená, musí sa zmeniť hlboko zakorený postoj miliónov ľudí. Ako sa to dá dosiahnuť? Profesor Ervin Staub poskytol takúto radu: „Nevážime si ľudí, ktorým ubližujeme, a vážime si tých, ktorým pomáhame. Keď si začneme viac vážiť ľudí, ktorým pomáhame, a zažívame uspokojenie, ktoré ide ruka v ruke s pomáhaním, považujeme sa tiež za starostlivejších a užitočnejších. Jedným z našich cieľov musí byť vytvorenie spoločností, v ktorých panuje najväčšia možná činná účasť na starostlivosti o druhých.“ — The Roots of Evil (Korene zla).
Inými slovami, odstránenie nenávisti vyžaduje vytvorenie spoločnosti, v ktorej sa ľudia učia láske tak, že si vzájomne pomáhajú, spoločnosti, v ktorej ľudia zabudnú na každé nepriateľstvo zapríčinené predsudkami, nacionalizmom, rasizmom a kmeňovou nevraživosťou. Existuje taká spoločnosť? Uvažujte o skúsenosti muža, ktorý sám čelil nenávisti počas kultúrnej revolúcie v Číne.
„Keď sa začala kultúrna revolúcia, učili nás, že v ‚triednom boji‘ niet miesta pre kompromisy. Prevažujúcim trendom bola nenávisť. Ja som sa stal členom Červenej gardy a všade som začal hľadať ‚triednych nepriateľov‘ — dokonca vo vlastnej rodine. Hoci som bol vtedy len dospievajúcim mládencom, zúčastňoval som sa na domových prehliadkach, pri ktorých sme hľadali doklady ‚reakčných sklonov‘. Viedol som aj verejné zhromaždenie, ktoré odsudzovalo nejakého ‚kontrarevolucionára‘. Tieto obvinenia boli samozrejme niekedy založené skôr na osobnom nepriateľstve než na politických činiteľoch.
Videl som veľa ľudí — mladých i starých, mužov i ženy — ktorí boli telesne trestaní, pričom tresty boli ustavične krutejšie. Jeden z mojich učiteľov — dobrý človek — bol vodený po uliciach, akoby bol zločincom. O dva mesiace našli iného váženého učiteľa z mojej školy mŕtveho v rieke Sü-čou a môj učiteľ angličtiny bol donútený obesiť sa. Bol som šokovaný a zmätený. Boli to dobrosrdeční ľudia. Nebolo správne takto s nimi zaobchádzať! Tak som prerušil všetky styky s Červenými gardami.
Nemyslím si, že toto obdobie nenávisti, ktoré nakrátko ovládlo Čínu, bolo ojedinelou udalosťou. Toto storočie videlo už veľa výbuchov nenávisti. Som však presvedčený, že láska môže premôcť nenávisť. Je to niečo, čo som videl na vlastné oči. Keď som sa začal stýkať s Jehovovými svedkami, zapôsobila na mňa opravdivá láska, ktorú prejavovali ľuďom rôznych rás a pôvodu. Teším sa na čas, keď, ako sľubuje Biblia, sa všetci naučia milovať sa navzájom.“
Áno, medzinárodná spoločnosť Jehovových svedkov je živým dôkazom toho, že nenávisť je možné odstrániť. Nech majú svedkovia akýkoľvek pôvod, zo všetkých síl sa snažia nahradiť predsudky vzájomnou úctou a vylúčiť akýkoľvek náznak kmeňovej nevraživosti, rasizmu či nacionalizmu. Jedným zo základov ich úspechu je ich odhodlanie napodobňovať Ježiša Krista v prejavovaní lásky založenej na zásadách. Ďalším základom je to, že vzhliadajú k Božiemu Kráľovstvu, ktoré skoncuje so všetkou nespravodlivosťou, ktorou možno trpia.
Božie Kráľovstvo je definitívnym riešením, pokiaľ ide o dosiahnutie sveta bez nenávisti, sveta, v ktorom nebude dokonca ani zlo, ktoré by bolo treba nenávidieť. Táto nebeská vláda, opísaná v Biblii ako „nové nebesia“, zaručí svet bez nespravodlivosti. Nebeská vláda bude panovať nad „novou zemou“ čiže nad spoločnosťou ľudí, ktorí sa vzdelávali, aby sa vzájomne milovali. (2. Petra 3:13; Izaiáš 54:13) Toto vzdelávanie už prebieha, ako to dosvedčujú skúsenosti Maxa, Simone a mnohých ďalších. Je však predzvesťou celosvetového programu na odstránenie nenávisti a jej príčin.
Prostredníctvom proroka Izaiáša opisuje Jehova výsledok: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ (Izaiáš 11:9) Sám Boh vyhlásil skončenie nenávisti. Bude to ozajstný čas lásky.
[Obrázky na strane 7]
Nacisti vytetovali na ľavé predlaktie Maxa Liebstera väzenské číslo
[Obrázok na strane 8]
Nenávisť bude čoskoro vecou minulosti