„Majte sa na pozore pred kvasom farizejov a saducejov“

KEĎ pred vyše 19 storočiami Ježiš Kristus vyslovil tieto slová, varoval svojich učeníkov pred škodlivými náboženskými náukami a praktikami. (Matúš 16:6, 12) Správa v Markovi 8:15 uvádza: „Dávajte pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa.“ Prečo sa spomína Herodes? Pretože niektorí zo saducejov patrili k politickej skupine Herodesových straníkov.

Prečo bolo potrebné takéto osobitné varovanie? Neboli azda farizeji aj saduceji jednoznačnými odporcami Ježiša? (Matúš 16:21; Ján 11:45–50) Áno, boli. A predsa niektorí z nich neskôr prijali kresťanstvo a potom sa svoje myšlienky snažili zaviesť do kresťanského zboru. — Skutky 15:5.

Existovalo tiež nebezpečenstvo, že aj sami učeníci by mohli napodobňovať týchto náboženských vodcov, pod vplyvom ktorých boli vychovávaní. Niekedy sa už iba to, že pochádzali z takého prostredia, prejavilo ako prekážka v správnom pochopení Ježišovho učenia.

Čo spôsobilo, že bol farizejizmus a saducejizmus taký nebezpečný? Pohľad na náboženskú situáciu v Ježišových dňoch nám poskytne určitú predstavu.

Náboženská nejednota

Historik Max Radin o židovskej obci v prvom storočí n. l. napísal: „Nezávislosť židovských zborov jeden od druhého bola celkom reálna, a dokonca sa na nej trvalo... V čase, keď sa najviac zdôrazňovala úcta k chrámu a k svätému mestu, bolo možné často pozorovať silné pohŕdanie vtedajšími predstaviteľmi najvyššej autority v ich materskej krajine.“

Skutočne žalostné duchovné pomery! Aké boli niektoré z činiteľov, ktoré k tomu prispievali? Nie všetci Židia bývali v Palestíne. Svoju úlohu v podkopávaní úcty k Jehovovmu opatreniu kňazstva zohral vplyv gréckej kultúry, v ktorej kňazi neboli vodcami spoločenstva. (2. Mojžišova 28:29; 40:12–15) A nemožno prehliadnuť ani vplyv vzdelaných laikov a znalcov Písma.

Farizeji

Pomenovanie farizeji alebo perušim pravdepodobne znamenalo „oddelení“. Farizeji sa sami považovali za nasledovníkov Mojžiša. Vytvorili si svoje vlastné bratstvo (po hebrejsky chavurah). Aby niekoho uznali za člena, musel sa pred ďalšími tromi členmi zaviazať, že bude prísne zachovávať lévitskú čistotu, vyhýbať sa blízkemu spoločenstvu s ʽam-haʼarec (nevzdelanými zástupmi) a svedomite platiť desiatky. Marek 2:16 hovorí o ,znalcoch Písma z farizejov‘. Niektorí z tejto strany boli profesionálnymi znalcami Písma a učiteľmi, zatiaľ čo ostatní boli laikmi. — Matúš 23:1–7.

Farizeji verili vo všadeprítomného Boha. Tvrdením, že „Boh je všade“, odôvodňovali, že „Ho môžu uctievať tak vnútri, ako aj mimo Chrámu, a nemal byť vzývaný iba samotnými obeťami. A tak ako miesto uctievania, štúdia a modlitby podporovali synagógu a pozdvihli ju na ústredné a dôležité miesto v živote ľudí, ktoré súperilo s Chrámom.“ — Encyclopaedia Judaica.

Farizejom chýbalo ocenenie pre Jehovov chrám. Môžeme to vidieť z Ježišových slov: „Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: ‚Ak niekto prisahá na chrám, to nie je nič, ale ak prisahá na chrámové zlato, má záväzok.‘ Blázni a slepci! Čo je v skutočnosti väčšie, zlato, alebo chrám, ktorý zlato posvätil? Ďalej: ‚Ak niekto prisahá na oltár, to nie je nič, ale ak niekto prisahá na dar, ktorý je na ňom, má záväzok.‘ Slepci! Teda čo je väčšie, dar, alebo oltár, ktorý posväcuje dar? Preto kto prisahá na oltár, prisahá naň a na všetko, čo je na ňom.“ — Matúš 23:16–20.

Ako sa mohli farizeji stať takými pokrivenými vo svojom uvažovaní? Čo prehliadali? Všimnime si, čo Ježiš hovorí ďalej. „A kto prisahá na chrám, prisahá naň a na toho, ktorý v ňom prebýva.“ (Matúš 23:21) V súvislosti s týmto veršom učenec E. P. Sanders poznamenal: „Chrám nebol svätý iba preto, že v ňom uctievali svätého Boha, ale aj preto, že tam Boh bol prítomný.“ (Judaism: Practice and Belief, 63 BCE—​66 CE) Avšak Jehovova zvláštna prítomnosť by znamenala málo pre tých, ktorí si mysleli, že Boh je všade.

Farizeji verili tiež v akúsi kombináciu predurčenia a slobodnej vôle. Inými slovami, „všetko je predurčené, ale predsa je daná sloboda voľby“. Napriek tomu boli toho názoru, že Adam a Eva boli predurčení zhrešiť, a že vopred predurčené je dokonca aj malé porezanie prsta.

Keď Ježiš hovoril o zrútení veže, čo spôsobilo smrť osemnástich ľudí, mohol mať na mysli práve takéto nesprávne predstavy. Opýtal sa: „Domnievate [sa], že [obete] boli väčšími dlžníkmi ako všetci ostatní ľudia bývajúci v Jeruzaleme?“ (Lukáš 13:4) Tak ako sa to stáva pri väčšine nehôd, príčinou bol „čas a nepredvídaná udalosť“, nie osud, ako to učili farizeji. (Kazateľ 9:11) Ako potom mohli takíto údajne zasvätení ľudia zaobchádzať s prikázaniami v Písmach?

Boli náboženskými inovátormi

Farizeji tvrdili, že prikázania v Písmach musia rabíni každej generácie interpretovať v súlade s pokrokovými myšlienkami. Encyclopaedia Judaica hovorí, že „nemali veľké ťažkosti, keď chceli zosúladiť náuky Tóry so svojimi pokrokovými myšlienkami, alebo keď potrebovali nájsť svoje myšlienky zahrnuté alebo naznačené v slovách Tóry“.

Čo sa týka každoročného Dňa zmierenia, farizeji preniesli silu zmierenia za hriechy z veľkňaza na samotný ten deň. (3. Mojžišova 16:30, 33) Cez slávnosť Pesach kládli väčší dôraz na prednášanie poučení z 2. Mojžišovej nad vínom a macesmi ako na paschálneho baránka.

Farizeji sa časom stali v chráme vplyvnými osobami. Potom na Sviatok zberu úrody zaviedli procesiu s nosením vody z rybníka Siloám a z nej liatu obeť, ako aj bitie vŕbovými prútmi po oltári na záver sviatku a pravidelné denné modlitby, ktoré nemali žiaden podklad v Zákone.

„Obzvlášť významné bolo farizejské zavádzanie novôt v súvislosti so sabatom,“ hovorí The Jewish Encyclopedia (Židovská encyklopédia). Od ženy sa očakávalo, že sabat privíta zažatím lámp. Ak sa zdalo, že by nejaká činnosť mohla viesť k nezákonnej práci, farizeji ju zakázali. Zašli dokonca tak ďaleko, že stanovovali pravidlá lekárskej liečby a prejavili podráždenosť nad Ježišovým zázračným uzdravovaním v sabat. (Matúš 12:9–14; Ján 5:1–16) Avšak títo náboženskí novátori nezostali len pri pokuse vytvoriť plot alebo bariéru na ochranu biblických zákonov vytváraním nových ustanovení.

Zrušenie

Farizeji si činili nárok na právomoc pozastaviť platnosť zákonov v Písmach alebo tieto zákony zrušiť. Ich uvažovanie sa odráža v jednom pravidle Talmudu: „Je lepšie vykoreniť jediný zákon, ako zabudnúť na celú Tóru.“ Typickým príkladom bolo prerušenie Jubilea na základe toho, že pre strach zo straty peňažného nároku by chudobnému nikto nepožičal, keď sa toto obdobie približovalo. — 3. Mojžišova, 25. kapitola.

Iným príkladom je zrušenie skúšky u ženy podozrievanej z cudzoložstva a podobne zrušenie procedúry na zmytie hriechu v prípade nevypátraného vraha. (4. Mojžišova 5:11–31; 5. Mojžišova 21:1–9) A zrušenie biblickej požiadavky postarať sa o rodičov, ktorí sú v núdzi, bolo už iba otázkou času. — 2. Mojžišova 20:12; Matúš 15:3–6.

Ježiš varoval: „Majte sa na pozore pred kvasom farizejov, ktorým je pokrytectvo.“ (Lukáš 12:1) Farizejizmus so svojimi neteokratickými postojmi mohol byť jedine pokrytecký — určite nebol niečím, čo by sa malo preniesť do kresťanského zboru. A predsa židovské referenčné práce predstavujú farizejov v priaznivejšom svetle ako saducejov. Pouvažujme teraz o tejto konzervatívnejšej skupine.

Saduceji

Pomenovanie saduceji bolo pravdepodobne prevzaté od Cádoka, veľkňaza v Šalamúnových dňoch. (1. Kráľov 2:35, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Saduceji vytvorili konzervatívnu stranu, ktorá reprezentovala záujmy chrámu a kňazstva. Na rozdiel od farizejov, ktorí si robili nárok na autoritu na základe učenia a zbožnosti, saduceji založili svoje privilégium na rodokmeni a postavení. Farizejským novotám odporovali až do zničenia chrámu v roku 70 n. l.

Okrem toho, že saduceji zavrhovali predurčenie, odmietali prijímať akékoľvek učenie, ktoré sa v Pentateuchu jednoznačne nespomínalo, dokonca aj keď bolo uvedené na inom mieste v Božom Slove. V skutočnosti „považovali za cnosť prieť sa“ o týchto záležitostiach. (The Jewish Encyclopedia) To pripomína situáciu, keď Ježiša napadli v súvislosti s otázkou vzkriesenia.

Saduceji sa pomocou znázornenia o vdove a jej siedmich manželoch opýtali: „Manželkou ktorého z tých siedmich teda bude pri vzkriesení?“ Samozrejme, že ich hypotetická vdova mohla mať práve tak 14 či 21 manželov. Ježiš vysvetlil: „Pri vzkriesení sa muži neženia ani ženy nevydávajú.“ — Matúš 22:23–30.

Keďže Ježiš si bol vedomý toho, že saduceji odmietajú všetkých inšpirovaných pisateľov okrem Mojžiša, obhájil svoje stanovisko citovaním z Pentateuchu. Povedal: „O mŕtvych, že vstanú, nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o tŕnistom kre, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abrahámov a Boh Izákov a Boh Jakobov‘? On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ — Marek 12:26, 27.

Prenasledovatelia Ježiša a jeho nasledovníkov

Saduceji pri styku s inými národmi dôverovali viac politike, než by čakali na Mesiáša — ak v jeho príchod vôbec verili. Podľa dohody s Rímom sa saduceji mali starať o chrám a nechceli, aby sa na scéne objavil nejaký Mesiáš, ktorý by len spôsoboval rozruch. Keďže Ježiša chápali ako ohrozenie svojho postavenia, pripojili sa k farizejom, aby úkladne naplánovali jeho smrť. — Matúš 26:59–66; Ján 11:45–50.

Saduceji ako politicky orientovaná skupina logicky robili spornú otázku z lojality voči Rímu a kričali: „Nemáme kráľa, ale cézara.“ (Ján 19:6, 12–15) Po Ježišovej smrti a vzkriesení to boli saduceji, kto sa ujal vedenia v snahe zastaviť šírenie kresťanstva. (Skutky 4:1–23; 5:17–42; 9:14) Po zničení chrámu v roku 70 n. l. táto skupina prestala existovať.

Potreba ostať na stráži

Aké vhodné sa ukázalo Ježišovo varovanie! Áno, potrebujeme sa ,mať na pozore pred kvasom farizejov a saducejov‘. Stačí si len všimnúť jeho zlé ovocie v židovstve aj v dnešnom takzvanom kresťanstve.

V úplnom protiklade k tomu však spôsobilí kresťanskí starší vo viac ako 75 500 zboroch Jehovových svedkov na celom svete ,dávajú stále pozor na seba a na svoje vyučovanie‘. (1. Timotejovi 4:16) Prijímajú celú Bibliu ako inšpirovanú Bohom. (2. Timotejovi 3:16) Namiesto toho, aby zavádzali novinky a presadzovali svoje vlastné náboženské postupy, pracujú zjednotene pod vedením biblicky podloženej organizácie, ktorá tento časopis používa ako základný nástroj poučovania. — Matúš 24:45–47.

A výsledok? Milióny ľudí na celom svete sú duchovne pozdvihované tým, že sa učia porozumieť Biblii, uplatňujú ju vo svojom živote a učia o nej ďalších. Ak chcete vidieť, ako to robia, navštívte najbližší zbor Jehovových svedkov vo svojom okolí alebo napíšte vydavateľom tohto časopisu.

[Rámček na strane 26]

JEŽIŠ BRAL OHĽAD NA SVOJICH POSLUCHÁČOV

JEŽIŠ KRISTUS predkladal svoje učenie jasne a bral do úvahy názory poslucháčov. Bolo to tak napríklad vtedy, keď sa rozprával s farizejom Nikodémom o tom, ako sa môže človek znovu „narodiť“. Nikodém sa opýtal: „Ako sa môže človek narodiť, keď je starý? Či môže po druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ (Ján 3:1–5) Prečo bol Nikodém taký zmätený, keď farizeji verili, že znovuzrodenie je nevyhnutné pre tých, čo sa obracajú na judaizmus, a keď isté rabínske príslovie prirovnávalo prozelytu k „novonarodenému dieťaťu“?

A Commentary on the New Testament From the Talmud and Hebraica od Johna Lightfoota ponúka nasledujúci pohľad: „Všeobecná mienka Židov o spôsobilosti Izraelitu... je pevne zakotvená v mysli tohto farizeja,“ ktorý sa nedokáže „ľahko zbaviť svojho prvého predsudku... ,Nakoľko Izraeliti... majú oprávnenie byť prijatí do kráľovstva Mesiáša, chceš týmto vyjadrením povedať, že je nevyhnutné, aby človek vošiel do lona svojej matky druhýkrát, aby sa tak mohol stať znova Izraelitom?‘“ — Porovnaj Matúša 3:9.

Zatiaľ čo Nikodém uznával potrebu znovuzrodenia u prozelytov, takýto proces u prirodzených Židov sa mu zdal nemožný — akoby sa od nich vyžadoval návrat do lona matky.

Pri inej príležitosti sa mnohí na Ježiša rozhnevali, keď hovoril o ,jedení svojho tela a pití svojej krvi‘. (Ján 6:48–55) Avšak Lightfoot upozorňuje, že „v židovských školách nebolo nič bežnejšie ako frázy o ,jedení a pití‘ myslené metaforicky.“ Zmieňuje sa aj o tom, že Talmud spomína „jedenie Mesiáša“.

To znamená, že náhľady farizejov a saducejov značne ovplyvňovali myslenie Židov v prvom storočí. Avšak Ježiš vždy, primerane k tejto situácii, bral do úvahy vedomosti a skúsenosť svojich poslucháčov. To bol jeden z mnohých činiteľov, ktoré z neho urobili Veľkého Učiteľa.