Bola vysoko poctená Jehovom

„DOBRÝ DEŇ, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou.“ Aký pozdrav! Ten, kto to hovorí, nie je nikto iný než anjel Gabriel. Oslovuje mladú ženu pokorného srdca — Máriu, dcéru muža zvaného Héli. Je rok 3 pred n. l. a dejiskom je mesto Nazaret. — Lukáš 1:26–28.

Mária je zasnúbená s tesárom Jozefom. Podľa židovského zákona a zvyku je už považovaná akoby za jeho manželku. (Matúš 1:18) Jozef je tak ako ona nízkeho spoločenského postavenia. Teda prečo ju anjel zdraví ako vysoko poctenú?

Jej obdivuhodná výsada

Gabriel ďalej hovorí: „Neboj sa, Mária, lebo si našla priazeň u Boha; hľa, počneš v svojom lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ — Lukáš 1:29–33.

Ohromená a zmätená Mária sa pýta: „Ako sa to má stať, keď nemám styk s mužom?“ Gabriel odpovedá: „Príde na teba svätý duch a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto aj to, čo sa narodí, bude sa nazývať sväté, Boží Syn.“ Na odstránenie akýchkoľvek pochybností anjel dodáva: „Hľa, aj samotná tvoja príbuzná Alžbeta počala syna v svojej starobe a teraz je tá takzvaná neplodná žena v šiestom mesiaci. Totiž u Boha nebude žiadne vyhlásenie nemožné.“ — Lukáš 1:34–37.

Mária okamžite prijíma túto nádhernú výsadu služby. Ochotne, no s pokorou odpovedá: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ Nato Gabriel odchádza. Mária sa ponáhľa do mesta v hornatom judskom kraji. Keď prichádza do domu kňaza Zechariáša a jeho manželky Alžbety, zisťuje, že všetko je presne tak, ako to opísal anjel. Aká radosť napĺňa Máriino srdce! Jej pery prekypujú slovami na chválu Jehovu. — Lukáš 1:38–55.

Stáva sa Jozefovou manželkou

Ježišovo ľudské telo má poskytnúť panna, lebo tak to bolo predpovedané. (Izaiáš 7:14; Matúš 1:22, 23) Ale prečo je potrebná zasnúbená panna? Aby bol zaobstaraný adoptívny otec, ktorý môže dieťaťu poskytnúť legálne právo na trón kráľa Dávida. Jozef aj Mária patria ku kmeňu Júda a sú potomkami kráľa Dávida. A tak Ježišove dedičské práva budú podložené dvojnásobne. (Matúš 1:2–16; Lukáš 3:23–33) Práve preto anjel neskôr ubezpečuje Jozefa, že by nemal váhať vziať si Máriu za zákonnú manželku, i keď je tehotná. — Matúš 1:19–25.a

Nariadenie súvisiace s daňami vydané cisárom Augustom zaväzuje Jozefa a Máriu, aby sa dali v Betleheme zapísať. Kým sú tam, Mária porodí svojho prvorodeného syna. Na dieťatko sa prichádzajú pozrieť pastieri a vzdávajú chválu jeho Otcovi, Jehovovi. Po 40 dňoch očisťovania podľa mojžišovského Zákona ide Mária do chrámu v Jeruzaleme, aby dosiahla zmierenie za svoje hriechy. (3. Mojžišova 12:1–8; Lukáš 2:22–24) Áno, keďže nebola počatá bez poškvrny, a teda nebola oslobodená od poškvrny hriechu, jej vrodená nedokonalosť musí byť prikrytá uzmierovacími obeťami. — Žalm 51:5.

Kým sú Mária a Jozef v chráme, už zostarnutý Simeon a stará prorokyňa Anna majú výsadu vidieť Božieho Syna. Centrom pozornosti nie je Mária. (Lukáš 2:25–38) Mágovia neskôr nevzdávajú poctu jej, ale Ježišovi. — Matúš 2:1–12.

Ježišovi rodičia utekajú do Egypta, kde zostávajú až do smrti zlého Herodesa, a potom sa vracajú späť a usádzajú sa v dedinke Nazaret. (Matúš 2:13–23; Lukáš 2:39) Tam Jozef spolu s Máriou vychovávajú Ježiša v podmienkach zbožnej rodiny.

Mária mala aj ďalšie deti

Po čase Mária s Jozefom dávajú Ježišovi telesných bratov a sestry. Keď služba privádza Ježiša do domovského mesta Nazaret, známi z detstva ho spoznávajú. „Či to nie je tesárov syn?“ pýtajú sa. „Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef a Šimon a Judáš? A či nie sú všetky jeho sestry u nás?“ (Matúš 13:55, 56) Nazarejčania sa zmieňujú o telesnej rodine, o Jozefovi a Márii vrátane jej synov a dcér, ktorých poznajú ako Ježišových telesných bratov a sestry.

Títo bratia a sestry nie sú Ježišovými bratrancami a sesternicami. Nie sú to ani jeho učeníci čiže duchovní bratia a sestry, lebo Ján 2:12 medzi týmito dvoma skupinami robí jasný rozdiel slovami: „Potom zišiel [Ježiš] a jeho matka a bratia a jeho učeníci do Kafarnaumu.“ O niekoľko rokov neskôr apoštol Pavol videl v Jeruzaleme Kéfasa čiže Petra a dodal: „Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.“ (Galaťanom 1:19, katolícky Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) Okrem toho tvrdenie, že Jozef „nemal s [Máriou] žiaden styk, kým neporodila syna“, naznačuje, že Ježišov adoptívny otec s ňou mal styk potom a splodil jej ďalšie deti. (Matúš 1:25) Preto v Lukášovi 2:7 je Ježiš označený ako jej „prvorodený“ syn.

Bohabojná matka

Mária ako bohabojná matka spolupracuje s Jozefom a spolu s ním učí svoje deti tomu, čo je spravodlivé. (Príslovia 22:6) To, že je horlivou študentkou Písiem, vidieť z jej duchovne bohatých slov po tom, čo ju privítala Alžbeta. Ježišova matka vtedy opakuje myšlienky z Anninej piesne a prejavuje znalosť žalmov, historických a prorockých spisov a Mojžišových kníh. (1. Mojžišova 30:13; 1. Samuelova 2:1–10; Príslovia 31:28; Malachiáš 3:12; Lukáš 1:46–55) Mária si zapamätala prorocké udalosti a naučila sa naspamäť prorocké výroky, uchovávala si ich v srdci a uvažovala o nich v mysli. Preto je dobre pripravená na to, aby aj ona poskytovala mladému Ježišovi rodičovské poučenie. — Lukáš 2:19, 33.

Dobre školený 12-ročný Ježiš prejavuje biblické poznanie, ktoré udivuje učených mužov v chráme. Pretože počas toho obdobia pesach zostal ďaleko od rodičov, jeho matka hovorí: „Dieťa, prečo si sa k nám takto zachovalo? Tu tvoj otec a ja sme ťa úzkostlivo hľadali.“ Ježiš odpovedá: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ Mária, neschopná pochopiť význam tejto odpovede, uchováva si ju v srdci. Po návrate do Nazaretu Ježiš ďalej robí „pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí“. — Lukáš 2:42 až 52.

Mária ako Ježišova učeníčka

Aké je vhodné, že Mária sa napokon stáva Ježišovou oddanou učeníčkou! Napriek výnimočnej úlohe, ktorú dostala od Boha, je mierna a nesnaží sa vynikať. Mária pozná Písma. Keď si ich preskúmate, nenájdete ju opísanú s gloriolou, ako sedí na tróne ako „matka-kráľovná“ a kúpe sa v odlesku Kristovej slávy. Naopak, nájdete ju ďaleko v úzadí, mimo centra pozornosti. — Matúš 13:53–56; Ján 2:12.

Ježiš hneď v začiatkoch zmaril medzi svojimi učeníkmi čokoľvek podobné uctievaniu Márie. Pri jednej príležitosti počas jeho reči „akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: ‚Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.‘ Ale on povedal: ‚Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.‘“ (Lukáš 11:27, 28, katolícky Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) Na svadobnej hostine Ježiš povedal Márii: „Žena, čo mám s tebou? Moja hodina ešte neprišla.“ (Ján 2:4) Iné preklady hovoria: „Nechaj tú vec v mojich rukách.“ (Weymouth) „Nesnaž sa ma riadiť.“ (An American Translation) Áno, Ježiš si svoju matku vážil, ale nevyzdvihoval ju.

Večné výsady

Z akých výsad sa Mária tešila! Porodila Ježiša. Potom sa o toto malé dieťa starala a školila ho. Napokon prejavila vieru a stala sa Kristovou učeníčkou a duchovnou sestrou. Keď Máriu zahliadneme v Písmach posledný raz, vidíme ju v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Je tam spolu s Ježišovými apoštolmi, ako aj so svojimi ďalšími synmi a s niekoľkými vernými ženami — všetko ctiteľmi Jehovu. — Skutky 1:13, 14.

Časom Mária zomrela a jej telo sa vrátilo do prachu. Tak ako ostatní raní pomazaní nasledovníci jej milovaného syna, spala v smrti, až kým nenastal Boží patričný čas, aby ju Boh vzkriesil ako duchovnú bytosť s nesmrteľným životom v nebi. (1. Korinťanom 15:44, 50; 2. Timotejovi 4:8) Akú veľkú radosť musí mať teraz táto „vysoko poctená“, keď je v prítomnosti Jehovu Boha a Ježiša Krista!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

Mária bola ako matka Ježiša vysoko poctená