„Práve tak by sa mali správať praví kresťania“

TIBOR WOHL, ktorý prežil Osvienčim, vo svojej knihe Arbeit macht tot — Eine Jugend in Auschwitz (Práca vás zabije — mládež v Osvienčime) z roku 1990 zaznamenáva rozhovor, ktorý počul medzi dvoma spoluväzňami. Jeden z nich, Rakúšan, tvrdil, že je „neveriaci“. No napriek tomu chválil väzňov, ktorí boli označení fialovým trojuholníkom — Bádateľov Biblie, ako sa vtedy v tábore hovorilo Jehovovým svedkom.

„Nejdú do vojny,“ povedal dotyčný Rakúšan svojmu spoločníkovi. „Radšej by sa dali zabiť, než by sami niekoho zabili. Podľa mňa, práve tak by sa mali správať praví kresťania. Musím ti porozprávať jednu veľmi milú príhodu, ktorú som v súvislosti s nimi zažil. Boli sme spolu so Židmi a s Bádateľmi Biblie v jednom bloku v tábore Stutthof. V tých dňoch museli Bádatelia Biblie vykonávať nútené práce vonku, v krutej zime. Nevedeli sme pochopiť, ako to prežili. Hovorili, že silu im dal Jehova. Zúfalo potrebovali svoj chlieb, lebo boli vyhladovaní. Ale čo urobili? Zozbierali všetok svoj chlieb, polovicu z neho si vzali a druhú polovicu dali svojim bratom, svojim duchovným bratom, ktorí prišli vyhladovaní z iných táborov. A vítali ich a bozkávali ich. Kým začali jesť, pomodlili sa, a potom ich tváre žiarili šťastím. Hovorili, že nikto už nie je hladný. A vieš, vtedy som si pomyslel: ‚Toto sú praví kresťania.‘ Vždy som si predstavoval, že práve takí by mali byť. Aké krásne to bolo, tak privítať hladujúcich kamarátov tu v Osvienčime!“