Vyučuješ tak, ako vyučoval Ježiš?

„Zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma.“ — MATÚŠ 7:28, 29.

1. Kto išiel za Ježišom, keď vyučoval v Galilei, a ako na to Ježiš reagoval?

KAMKOĽVEK Ježiš išiel, hrnuli sa k nemu zástupy ľudí. „Prechádzal celou Galileou, učil v ich synagógach a zvestoval dobré posolstvo o kráľovstve a uzdravoval všetky druhy chorôb a všetky druhy neduhov medzi ľuďmi.“ Keďže správa o jeho činnosti sa šírila, „nasledovali [ho] veľké zástupy z Galiley a Dekapolisu a Jeruzalema a Judey a z druhej strany Jordána“. (Matúš 4:23, 25) Keď ich videl, „bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. Keď vyučoval, mohli cítiť, že k nim pociťuje ľútosť alebo nežnú náklonnosť; bolo to ako hojivý balzam na ich rany a to ich k nemu priťahovalo. — Matúš 9:35, 36.

2. Čo ešte okrem Ježišových zázrakov priťahovalo veľké zástupy?

² Aké zázračné telesné uzdravovanie Ježiš uskutočňoval — očisťoval malomocných, spôsobil, že hluchí počuli, slepí videli, chromí chodili a mŕtvi sa vrátili k životu! Tieto veľkolepé prejavy Jehovovej moci pôsobiacej prostredníctvom Ježiša istotne priťahovali veľké zástupy ľudí! Ale zázraky neboli jedinou vecou, ktorá ich priťahovala; veľké zástupy prichádzali aj preto, že Ježišovo vyučovanie poskytovalo duchovné uzdravenie. Všimni si napríklad ich reakciu po tom, čo si vypočuli jeho slávnu Kázeň na vrchu: „Keď... Ježiš dohovoril tieto slová, zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma.“ (Matúš 7:28, 29) Ich rabíni citovali ako autoritu ústne zachovávané tradície od starovekých rabínov. Ježiš ich však vyučoval s autoritou od Boha: „Čo... hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ — Ján 12:50.

Jeho učenie pôsobilo na srdce

3. V čom sa odlišoval Ježišov spôsob, ako predkladal svoje posolstvo, od toho, čo robili znalci Písma a farizeji?

³ Rozdiel medzi Ježišovým učením a učením znalcov Písma a farizejov nebol iba v obsahu — v protiklade Božích právd oproti ťaživým ústne zachovávaným ľudským tradíciám — ale aj v spôsobe, akým bolo toto učenie predkladané. Znalci Písma a farizeji boli namyslení a drsní, povýšenecky sa dožadovali vyvyšujúcich titulov a pohŕdavo zavrhovali zástupy ako ‚prekliaty ľud‘. Ale Ježiš bol mierny, láskavý, súcitný, často ústupčivý a bol pohnutý ľútosťou voči nim. Ježiš vyučoval nielen správnymi slovami, ale aj príťažlivými slovami zo srdca, ktoré pôsobili na srdcia jeho poslucháčov. Jeho radostné posolstvo ľudí k nemu priťahovalo a privádzalo ich skoro ráno do chrámu, aby ho počúvali, a pôsobilo tak, že na ňom doslova viseli a s radosťou ho počúvali. Prichádzali za ním v zástupoch, aby ho počúvali, a hovorili: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ — Ján 7:46–49; Marek 12:37; Lukáš 4:22; 19:48; 21:38.

4. Čo v Ježišovom kázaní zvlášť priťahovalo mnohých ľudí?

⁴ Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia cítili priťahovaní k jeho učeniu, bolo istotne to, že používal znázornenia. Ježiš videl to, čo videli aj ostatní, ale myslel pritom na veci, ktoré iných nikdy nenapadli. Ľalie rastúce na poliach, vtáci stavajúci si hniezda, ľudia sejúci obilie, pastieri privádzajúci stratené jahňatá, ženy prišívajúce záplaty na staré odevy, deti hrajúce sa na trhovisku, rybári vyťahujúci siete — bežné veci, ktoré videl každý — neboli v Ježišových očiach nikdy obyčajné. Kamkoľvek sa pozrel, videl niečo, čo mohol použiť, aby znázornil Boha a jeho Kráľovstvo alebo aby názorne poukázal na niečo v ľudskej spoločnosti okolo seba.

5. Na čom Ježiš zakladal svoje znázornenia a čo robilo jeho podobenstvá účinnými?

⁵ Ježišove znázornenia sú založené na každodenných veciach, ktoré ľudia mnohokrát videli. Keď sa spoja pravdy s týmito známymi vecami, vryjú sa rýchlo a hlboko do mysle počúvajúcich. Také pravdy nie sú už iba počuté; sú aj videné očami mysle a je možné si na ne neskôr ľahko spomenúť. Ježišove podobenstvá sa vyznačovali jednoduchosťou; neboli zaťažené nedôležitými vecami, ktoré by sa mohli stavať do cesty a brániť porozumeniu právd. Všimni si napríklad podobenstvo o priateľskom Samaritánovi. Jasne v ňom vidíš, kto je dobrý blížny. (Lukáš 10:29–37) Alebo podobenstvo o dvoch synoch — jeden z nich povedal, že bude pracovať vo vinici, ale nepracoval, a druhý povedal, že nebude pracovať, ale pracoval. Rýchlo pochopíš, čo je podstatou skutočnej poslušnosti — konať pridelenú prácu. (Matúš 21:28–31) Pri Ježišovom živom vyučovaní žiadna myseľ nedriemala ani neblúdila. Stále bola veľmi zamestnaná počúvaním a pozeraním.

Ježiš ustúpil, keď to láska umožňovala

6. Kedy je zvlášť užitočné, keď sme rozumní čiže ústupčiví?

⁶ V mnohých prípadoch, keď Biblia hovorí o rozumnosti, poznámka pod čiarou ukazuje, že to znamená byť poddajný. Múdrosť od Boha je za poľahčujúcich okolností ústupčivá. Niekedy musíme byť rozumní čiže ústupčiví. Starší by mali byť ochotní ustúpiť, keď to láska umožňuje a pokánie na to dáva podklad. (1. Timotejovi 3:3; Jakub 3:17) Ježiš nám zanechal skvelé príklady ústupčivosti tým, že urobil výnimky zo všeobecných pravidiel, keď si to milosrdenstvo a súcit vyžadovali.

7. Uveď niektoré príklady toho, že Ježiš bol ústupčivý.

⁷ Ježiš raz povedal: „Kto ma... zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Ale Ježiš nezavrhol Petra, i keď ho Peter trikrát zaprel. Zjavne vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti. (Matúš 10:33; Lukáš 22:54–62) Poľahčujúce okolnosti boli aj v prípade, keď žena nečistá pre krvotok porušila mojžišovský Zákon tým, že prišla medzi zástup. Ani ju Ježiš neodsúdil. Chápal jej zúfalstvo. (Marek 1:40–42; 5:25–34; pozri aj Lukáša 5:12, 13.) Svojim apoštolom Ježiš povedal, aby ho neoznačovali za Mesiáša, ale nedržal sa strnulo tohto pravidla, keď Samaritánke pri studni povedal, že je Mesiáš. (Matúš 16:20; Ján 4:25, 26) Vo všetkých týchto prípadoch bola vďaka láske, milosrdenstvu a súcitu ústupčivosť namieste. — Jakub 2:13.

8. Kedy znalci Písma a farizeji prispôsobovali pravidlá a kedy to nerobili?

⁸ V prípade neústupčivých znalcov Zákona a farizejov to bolo iné. Oni sami porušovali svoje sabatné tradície a vodili svojho býka k vode. Alebo ak by ich býk alebo ich syn spadol do studne, porušili by sabat, aby ho vytiahli. Ale obyčajným ľuďom by neustúpili ani o kúsok! Neboli ochotní (čo sa týka tých požiadaviek) „ani prstom... pohnúť“. (Matúš 23:4; Lukáš 14:5) Pre Ježiša znamenali ľudia viac než väčšina pravidiel; pre farizejov znamenali pravidlá viac než ľudia.

Stal sa „synom prikázania“

9, 10. Kde našli Ježiša jeho rodičia, keď sa vrátili do Jeruzalema, a aký význam malo Ježišovo vypytovanie sa?

⁹ Niektorí ľudia lamentujú, že z Ježišovho chlapčenského veku je zaznamenaná len jedna príhoda. Mnohí si však neuvedomujú veľký význam tejto udalosti, ktorá je pre nás zaznamenaná v Lukášovi 2:46, 47: „Našli [ho] po troch dňoch v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Ale všetci tí, čo ho počúvali, boli ohromení jeho porozumením a jeho odpoveďami.“ Kittelov Teologický slovník k Novému Zákonu uvádza myšlienku, že v tomto prípade grécke slovo pre „vypytovanie sa“ neznamená iba chlapčenskú zvedavosť. Toto slovo by sa mohlo vzťahovať na vypytovanie sa, aké sa používa pri súdnom vyšetrovaní, vypočúvaní a krížovom výsluchu, ba aj na „chytáky a prefíkané otázky farizejov a saducejov“, napríklad také, o akých sú zmienky v Markovi 10:2 a 12:18–23.

¹⁰ Ten istý slovník ďalej uvádza: „Vzhľadom na takéto použitie sa možno opýtať, či... [Lukáš] 2:46 poukazuje na zvedavé chlapčenské otázky, alebo skôr na jeho úspešnú dišputu. [Verš] 47 by dobre zodpovedal tomu druhému názoru.“a Rotherhamov preklad 47. verša to podáva ako dramatickú konfrontáciu: „Všetci, ktorí ho počuli, boli celí bez seba pre jeho porozumenie a pre jeho odpovede.“ Robertsonova kniha Word Pictures in the New Testament (Slovné obrazy v Novom Zákone) hovorí, že ich neprestávajúci úžas znamená, že „stáli celí bez seba, akoby im oči z jamiek vypadli“.

11. Aká bola reakcia Márie a Jozefa na to, čo videli a počuli, a čo podotýka jeden teologický slovník?

¹¹ Keď sa nakoniec objavili na scéne Ježišovi rodičia, „žasli“. (Lukáš 2:48) Robertson hovorí, že grécke slovo v tomto výraze znamená „vyraziť, vyraziť úderom“. Dodáva, že Jozef a Mária „boli ohromení“ tým, čo videli a počuli. V určitom zmysle Ježiš bol už vtedy úžasným učiteľom. Vzhľadom na túto udalosť v chráme Kittelov slovník tvrdí, že „Ježiš vo svojich chlapčenských rokoch už začína konflikt, v ktorom sa jeho protivníci budú musieť nakoniec vzdať“.

12. Čím sa vyznačovali Ježišove neskoršie výmeny názorov s náboženskými vodcami?

¹² A naozaj sa vzdali! Po rokoch Ježiš práve takýmto kladením otázok poráža farizejov, takže ‚sa ho od toho dňa už neopovážili ďalej vypytovať‘. (Matúš 22:41–46) Saduceji boli podobne umlčaní pri otázke o vzkriesení a „už nemali odvahu položiť mu jedinú otázku“. (Lukáš 20:27–40) Ani znalci Písma nepochodili lepšie. Po tom, čo sa jeden z nich rozprával s Ježišom, „nikto už nemal odvahu sa ho vypytovať“. — Marek 12:28–34.

13. Čím bola príhoda v chráme v Ježišovom živote významná a čo naznačuje o tom, čo si Ježiš uvedomoval?

¹³ Prečo to bola práve táto príhoda týkajúca sa Ježiša a učiteľov v chráme, ktorá bola vybratá z obdobia jeho chlapčenského veku, aby sa o nej rozprávalo? Bol to moment, ktorý znamenal obrat v Ježišovom živote. Keď mal asi 12 rokov, stal sa tým, koho Židia nazývajú „syn prikázania“ — stal sa zodpovedným za zachovávanie všetkých nariadení. Keď sa Mária pred Ježišom ponosovala, akú duševnú úzkosť spôsobil jej i Jozefovi, synova odpoveď naznačovala, že si pravdepodobne uvedomuje zázračnú povahu svojho narodenia a svoju mesiášsku budúcnosť. Svedčí o tom jeho vyjadrenie, že jeho Otcom je priamo Boh: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ Mimochodom, sú to prvé Ježišove slová, ktoré sú zaznamenané v Biblii, a naznačujú, že si uvedomoval Jehovov zámer, pre ktorý bol poslaný na zem. Preto je celá táto epizóda veľmi významná. — Lukáš 2:48, 49.

Ježiš miluje deti a rozumie im

14. Aké zaujímavé veci by si mohli mladí ľudia všimnúť zo správy o mladom Ježišovi v chráme?

¹⁴ Táto správa by mala nadchnúť najmä mladých ľudí. Ukazuje, ako usilovne musel Ježiš študovať, keď dospieval v muža. Rabíni v chráme boli ohromení múdrosťou tohto 12-ročného „syna prikázania“. Napriek tomu stále pracoval s Jozefom v tesárskej dielni a ‚naďalej sa podriaďoval‘ jemu i Márii a rástol „v priazni u Boha i u ľudí“. — Lukáš 2:51, 52.

15. Ako Ježiš počas svojej pozemskej služby podporoval mladých ľudí a čo to znamená pre mladých ľudí dnes?

¹⁵ Ježiš počas svojej pozemskej služby veľmi podporoval mladých ľudí: „Keď hlavní kňazi a znalci Písma videli, aké podivuhodné veci robí, a chlapcov, ktorí v chráme volajú a hovoria: ‚Zachráň, prosíme, Dávidovho Syna!‘, rozhorčili sa a riekli mu: ‚Počuješ, čo hovoria?‘ Ježiš im povedal: ‚Áno. Nikdy ste nečítali: „Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu“?‘“ (Matúš 21:15, 16; Žalm 8:2) A práve tak aj dnes podporuje státisíce mladých ľudí, ktorí si zachovávajú rýdzosť a prinášajú chválu, pričom niektorí to robili i za cenu svojho života!

16. a) Aké poučenie dal Ježiš svojim apoštolom, keď do ich stredu postavil malé dieťa? b) V akom nesmierne dôležitom období svojho života mal Ježiš čas aj pre deti?

¹⁶ Keď sa apoštoli dohadovali o tom, kto je z nich najväčší, Ježiš tým dvanástim povedal: „‚Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.‘ A vzal malé dieťa, postavil ho do ich stredu, objal ho a povedal im: ‚Ktokoľvek prijíma jedno z takých malých detí na základe môjho mena, prijíma mňa; a ktokoľvek prijíma mňa, neprijíma len mňa, ale tiež toho, ktorý ma poslal.‘“ (Marek 9:35–37) Okrem toho, keď išiel poslednýkrát do Jeruzalema, aby čelil hroznému utrpeniu a smrti, našiel si čas pre deti: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Potom „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“. — Marek 10:13–16.

17. Prečo bolo pre Ježiša ľahké rozprávať sa s deťmi a čo si musia deti o ňom pamätať?

¹⁷ Ježiš vie, čo je to byť dieťaťom vo svete dospelých. Veď žil s dospelými, pracoval s nimi, zažil aj to, že im bol podriadený, a zažil aj hrejivý pocit bezpečia, vyplývajúci z toho, že ho milovali. Deti, ten istý Ježiš je vaším priateľom; zomrel za vás a vy budete žiť navždy, ak budete poslúchať jeho príkazy. — Ján 15:13, 14.

18. Akú úžasnú myšlienku by sme mali mať na pamäti, a to najmä v časoch tiesne alebo nebezpečenstva?

¹⁸ Konať tak, ako Ježiš prikazuje, nie je také ťažké, ako by sa to mohlo zdať. Mladí ľudia, on je tu pre vás, a tiež pre všetkých ostatných, ako o tom čítame v Matúšovi 11:28–30: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo [alebo „Poďte so mnou pod moje jarmo“, poznámka pod čiarou v Reference Bible] a [učte sa odo mňa], lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ Len si to predstav: keď kráčaš životom a slúžiš Jehovovi, Ježiš kráča popri tebe a robí jarmo jemným a náklad ľahkým. To je úžasná myšlienka pre každého z nás!

19. Aké otázky o Ježišových spôsoboch vyučovania si môžeme z času na čas zopakovať?

¹⁹ Zisťujeme po preskúmaní niekoľkých spôsobov, akými vyučoval Ježiš, že vyučujeme tak ako on? Keď vidíme tých, ktorí sú telesne chorí alebo duchovne hladní, podnieti nás ľútosť k tomu, aby sme urobili, čo môžeme, a pomohli im? Keď poučujeme druhých, učíme ich Božie Slovo, alebo vyučujeme vlastné myšlienky, ako to robili farizeji? Všímame si pohotovo bežné veci okolo seba, ktoré možno využiť na objasnenie, zviditeľnenie, vykryštalizovanie a zväčšenie porozumenia duchovných právd? Vyhýbame sa tomu, že by sme sa strnulo držali určitých pravidiel, keď vzhľadom na okolnosti budú láska a milosrdenstvo prejavené vtedy, ak sa ustúpi od uplatnenia takýchto pravidiel? A ako je to s deťmi? Zaujímame sa o ne rovnako vľúdne a prejavujeme im rovnakú milujúcu láskavosť, ako to robil Ježiš? Povzbudzuješ svoje deti, aby študovali, ako si Ježiš počínal, keď bol chlapcom? Budeš konať pevne, tak ako konal Ježiš, ale budeš tiež pripravený vrúcne prijímať kajúcnych, tak ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla? — Matúš 23:37.

20. Akou nádhernou myšlienkou sa môžeme potešiť, keď slúžime nášmu Bohu?

²⁰ Ak sa budeme veľmi snažiť vyučovať tak, ako to robil Ježiš, istotne nás nechá ‚prísť k sebe pod svoje jarmo‘. — Matúš 11:28–30.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo sa k Ježišovi hrnuli zástupy ľudí?

◻ Prečo Ježiš niekedy ustúpil od niektorých pravidiel?

◻ Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Ježiš dával otázky učiteľom v chráme?

◻ Aké poučenie si môžeme vziať z Ježišovho vzťahu k deťom?