Rozvíjajte si rozumnosť

„Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom. Pán je blízko.“ — FILIPANOM 4:5.

1. Prečo je v dnešnom svete náročné byť rozumný?

„ROZUMNÝ človek“ je podľa anglického novinára sira Alana Patricka Herberta iba mýtickou postavou. Niekedy sa naozaj môže zdať, že v tomto svete, ktorý je zmietaný svármi, niet rozumných ľudí. Biblia predpovedala, že v týchto kritických „posledných dňoch“ ľudia budú „divokí“, „tvrdohlaví“ a „neprístupní akejkoľvek dohode“ — inak povedané, vôbec nie rozumní. (2. Timotejovi 3:1–5) Napriek tomu praví kresťania si rozumnosť veľmi vážia a vedia, že je znakom božskej múdrosti. (Jakub 3:17) Nemyslíme si, že nie je možné byť rozumný v nerozumnom svete. Skôr bezvýhradne prijímame výzvu z inšpirovanej rady apoštola Pavla, zaznamenanej vo Filipanom 4:5: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“

2. Ako nám slová apoštola Pavla vo Filipanom 4:5 pomáhajú zistiť, či sme rozumní?

² Všimni si, ako nám Pavlove slová pomáhajú otestovať sa, či sme rozumní. Nejde pritom tak veľmi o to, ako sa na seba pozeráme my sami; ide skôr o to, ako sa na nás pozerajú druhí, čím sme známi. Phillipsov preklad podáva tento verš takto: „Majte povesť rozumných.“ Každý z nás by si mohol položiť otázku: ‚Čím som známy? Mám povesť rozumného, ústupčivého a prívetivého človeka? Alebo som známy tým, že som neoblomný, drsný či tvrdohlavý?‘

3. a) Čo znamená grécke slovo prekladané slovom „rozumný“ a prečo je táto vlastnosť príťažlivá? b) Ako by sa mohol kresťan učiť byť rozumnejším?

³ Naša povesť v tomto ohľade jednoducho odzrkadľuje, do akej miery napodobňujeme Ježiša Krista. (1. Korinťanom 11:1) Keď bol Ježiš tu na zemi, dokonale odzrkadľoval najväčší príklad rozumnosti, príklad svojho Otca. (Ján 14:9) Keď Pavol písal o „Kristovej miernosti a láskavosti“, použil pre láskavosť grécke slovo (epieikias), ktoré znamená aj „rozumnosť“ alebo doslovne „poddajnosť“. (2. Korinťanom 10:1) Dielo The Expositor’s Bible Commentary (Vykladateľov komentár k Biblii) ho označuje ako „jedno z najvýznamnejších slov na opis charakteru v N[ovom] Z[ákone]“. Opisuje vlastnosť, ktorá je taká príťažlivá, že jeden učenec ju prekladá výrazom „príjemná rozumnosť“. Rozoberme si preto tri oblasti, v ktorých Ježiš, rovnako ako jeho Otec Jehova, prejavoval rozumnosť. Môžeme sa tak poučiť, ako sa aj my môžeme stať rozumnejšími. — 1. Petra 2:21.

„Pripravený odpúšťať“

4. Ako sa Ježiš prejavil ako „pripravený odpúšťať“?

⁴ Ježiš tak ako jeho Otec prejavoval rozumnosť tým, že bol „pripravený odpúšťať“ znova a znova. (Žalm 86:5) Zamysli sa nad časom, keď Peter, blízky druh, Ježiša trikrát zaprel v tú noc, keď bol Ježiš zatknutý a súdený. Ježiš predtým povedal: „Kto ma... zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom.“ (Matúš 10:33) Uplatnil Ježiš neoblomne a nemilosrdne toto pravidlo v prípade Petra? Nie, Ježiš po svojom vzkriesení sám Petra navštívil, nepochybne preto, aby tohto kajúcneho apoštola so zlomeným srdcom potešil a upokojil. (Lukáš 24:34; 1. Korinťanom 15:5) Krátko potom Ježiš Petrovi dovolil, aby mal veľkú zodpovednosť. (Skutky 2:1–41) Tu sa príjemná rozumnosť prejavila v najvyššej miere! Či nie je utešujúce pomyslenie na to, že Jehova ustanovil Ježiša za Sudcu nad celým ľudstvom? — Izaiáš 11:1–4; Ján 5:22.

5. a) Akú povesť by mali mať starší medzi ovcami? b) Aký materiál by si mohli starší znovu prezrieť pred riešením právnych prípadov a prečo?

⁵ Keď starší pôsobia ako sudcovia v zbore, snažia sa riadiť Ježišovým rozumným príkladom. Nechcú, aby sa ich ovce báli ako vykonávateľov trestu. Skôr sa snažia napodobňovať Ježiša, aby sa ovce pri nich cítili v bezpečí — ako pri milujúcich pastieroch. V právnych prípadoch vynakladajú veľké úsilie, aby boli rozumní a pripravení odpúšťať. Niektorí starší zistili, že je užitočné znovu si pozrieť články „Jehova, nestranný ‚Sudca celej zeme‘“ a „Starší, súďte spravodlivo“ v Strážnej veži z 1. júla 1992, skôr než sa začnú takouto záležitosťou zaoberať. Majú tak na pamäti zhrnutie Jehovovho spôsobu súdenia: „Pevnosť, kde je to nutné, milosrdenstvo, kde je to možné“. Nie je chybou prikloniť sa k milosrdenstvu pri súde, keď je na to rozumný podklad. (Matúš 12:7) Byť drsný alebo nemilosrdný je vážnou chybou. (Ezechiel 34:4) Starší sa preto vyhýbajú chybám tak, že sa aktívne usilujú o najláskavejší a najmilosrdnejší postup, aký je v medziach práva možný. — Porovnaj Matúša 23:23; Jakuba 2:13.

Pružnosť pri zmene okolností

6. Ako Ježiš prejavil rozumnosť, keď sa stretol s pohanskou ženou, ktorej dcéra bola posadnutá démonmi?

⁶ Ježiš podobne ako Jehova dokázal rýchlo zmeniť postup alebo prispôsobiť sa, keď vznikla nová situácia. Pri jednej príležitosti ho istá žena z pohanov prosila, aby vyliečil jej dcéru, ktorá bola ťažko posadnutá démonmi. Ježiš najprv troma rôznymi spôsobmi naznačil, že jej nepomôže — prvýkrát tým, že jej neodpovedal, druhýkrát priamym vyhlásením, že bol vyslaný k Židom, a nie k pohanom, a tretíkrát tým, že uviedol znázornenie, ktoré láskavo poukazovalo na to isté. Žena sa však napriek tomu nedala odradiť, čo svedčilo o neobyčajnej viere. Vo svetle týchto výnimočných okolností Ježiš videl, že to nie je vhodný čas na presadzovanie všeobecného pravidla; bol to čas na prejavenie pružnosti s ohľadom na vyššie princípy.a A tak Ježiš urobil presne to, o čom tri razy naznačil, že to neurobí. Vyliečil dcéru tej ženy! — Matúš 15:21–28.

7. V akých ohľadoch by mohli rodičia prejavovať rozumnosť a prečo?

⁷ Sme podobne známi ochotou byť pružní, keď je to vhodné? Rodičia musia často prejavovať takúto rozumnosť. Keďže každé dieťa je jedinečné, metódy, ktoré sú účinné u jedného dieťaťa, nemusia byť vhodné u druhého. Okrem toho, ako deti rastú, menia sa aj ich potreby. Nemal by sa zmeniť čas, kedy majú byť večer doma? Nebolo by užitočné, keby rodinné štúdium malo živší charakter? Je rodič ochotný pokorne napraviť veci, keď prehnane zareaguje na nejaký malý priestupok? Rodičia, ktorí sú v takýchto veciach pružní, sa vyhnú tomu, že by svoje deti zbytočne dráždili a spôsobovali ich odcudzenie sa Jehovovi. — Efezanom 6:4.

8. Ako by sa mohli zboroví starší ujímať vedenia v prispôsobovaní sa potrebám obvodu?

⁸ Aj starší sa musia prispôsobovať, keď vznikajú nové okolnosti, ale nikdy pritom nesmú robiť ústupky, pokiaľ ide o presne stanovené Božie zákony. Reaguješ pri dohliadaní na kazateľskú prácu na zmeny v obvode? Podľa toho, ako sa mení životný štýl vo vašej oblasti, by sa možno malo podporovať večerné vydávanie svedectva, vydávanie svedectva na ulici alebo telefonické vydávanie svedectva. Prispôsobovanie sa v týchto smeroch nám pomáha účinnejšie si spĺňať naše kazateľské poverenie. (Matúš 28:19, 20; 1. Korinťanom 9:26) Aj Pavol si dal záležať na tom, aby sa vo svojej službe prispôsoboval ľuďom každého druhu. Robíme to isté, napríklad tak, že sa dostatočne poučíme o miestnych náboženstvách a kultúrach, aby sme mohli ľuďom pomôcť? — 1. Korinťanom 9:19–23.

9. Prečo by starší nemal trvať na tom, že vždy bude riešiť problémy tak, ako to robil v minulosti?

⁹ Keďže tieto posledné dni sa stávajú stále kritickejšími, pastieri sa možno musia prispôsobovať aj mätúcej zložitosti a nepríjemnosti niektorých problémov, s ktorými sa stretáva ich stádo. (2. Timotejovi 3:1) Starší, teraz nie je čas na nepružnosť! Starší by určite nemal trvať na takom prístupe k problémom, aký používal v minulosti, ak sa jeho metódy stali neúčinnými alebo ak „verný a rozvážny otrok“ zistil, že je vhodné vydať o danej problematike nový materiál. (Matúš 24:45; porovnaj Kazateľa 7:10; 1. Korinťanom 7:31.) Jeden verný starší sa úprimne snažil pomôcť istej skľúčenej sestre, ktorá veľmi potrebovala, aby ju niekto pozorne počúval. Nepovažoval však jej depresiu za príliš vážnu a navrhol jej povrchne zjednodušené riešenie. Neskôr spoločnosť Watch Tower publikovala informácie založené na Biblii, ktoré sa priamo dotýkali problému tejto sestry. Starší si dal záležať na tom, aby sa s ňou znovu porozprával, a tentoraz uplatnil tento nový materiál a vcítil sa do jej nepriaznivej situácie. (Porovnaj 1. Tesaloničanom 5:14, 15.) Aký vynikajúci príklad rozumnosti!

10. a) Ako by mali starší prejavovať poddajný postoj voči sebe navzájom a voči rade starších ako celku? b) Ako by sa mala rada starších pozerať na tých, ktorí sa prejavujú ako nerozumní?

¹⁰ Starší musia prejavovať poddajný postoj aj voči sebe navzájom. Keď sa stretne rada starších, je veľmi dôležité, aby žiaden starší nevládol na tomto stretnutí! (Lukáš 9:48) Najmä ten, kto predsedá, musí byť v tomto smere zdržanlivý. A keď jeden alebo dvaja starší nesúhlasia s rozhodnutím rady starších ako celku, nebudú trvať na svojom postupe. Pokiaľ sa neporušuje biblická zásada, ustúpia, pamätajúc na to, že od starších sa vyžaduje rozumnosť. (1. Timotejovi 3:2, 3) Na druhej strane by však rada starších mala pamätať na to, že Pavol karhal korintský zbor za to, že ‚znášajú nerozumných ľudí‘, ktorí sa navonok ukazujú ako „najznamenitejší apoštoli“. (2. Korinťanom 11:5, 19, 20) Mali by preto byť ochotní dať radu staršiemu, ktorý sa správa nerozumne tvrdohlavo; sami by však mali byť pri poskytovaní rady mierni a láskaví. — Galaťanom 6:1.

Rozumnosť pri uplatňovaní autority

11. Aký kontrast bol medzi tým, ako uplatňovali autoritu židovskí náboženskí vodcovia za Ježišových dní, a tým, ako to robil Ježiš?

¹¹ Keď bol Ježiš na zemi, jeho rozumnosť skutočne žiarila v tom, ako uplatňoval autoritu, ktorú mu dal Boh. Ako sa líšil od náboženských vodcov za jeho dní! Zamysli sa nad jedným príkladom. Boží zákon prikazoval, že v sabat sa nesmie robiť žiadna práca, dokonca ani zbierať drevo. (2. Mojžišova 20:10; 4. Mojžišova 15:32–36) Náboženskí vodcovia chceli do detailu dirigovať, ako majú ľudia uplatňovať tento zákon. Preto sami nariadili, čo môže človek zdvihnúť v sabat. Nariadili, že to nesmie byť nič ťažšie než dve sušené figy. Vydali dokonca zákaz nosiť sandále s klincami a tvrdili, že dvíhanie tých klincov predstavujúcich váhu navyše by znamenalo prácu! Rabíni k Božiemu zákonu o sabate údajne pridali celkove 39 pravidiel, a potom k týmto pravidlám vytvárali nespočetné dodatky. Naproti tomu Ježiš sa nesnažil ľudí ovládať pomocou zahanbovania tak, že by stanovoval nespočetné obmedzujúce pravidlá alebo vytváral nepružné, nedosiahnuteľné normy. — Matúš 23:2–4; Ján 7:47–49.

12. Prečo môžeme povedať, že Ježiš nekolísal, keď išlo o Jehovove spravodlivé normy?

¹² Máme sa preto domnievať, že Ježiš sa nedržal pevne Jehovových spravodlivých noriem? Určite sa ich držal! Chápal, že zákony sú najúčinnejšie vtedy, keď si ľudia berú k srdcu zásady, ktoré sú za týmito zákonmi. Zatiaľ čo farizejov pohlcovala snaha ovládať ľudí nespočetnými pravidlami, Ježiš sa snažil pôsobiť na srdcia. Napríklad, dobre vedel, že nie je namieste žiadna poddajnosť, pokiaľ ide o také božské zákony, ako napríklad: „Utekajte od smilstva.“ (1. Korinťanom 6:18) Preto Ježiš varoval ľudí pred myšlienkami, ktoré môžu viesť k nemravnosti. (Matúš 5:28) Také vyučovanie si vyžadovalo oveľa viac múdrosti a rozlišovacej schopnosti než iba stanovenie nepružných pravidiel v podobe rôznych formuliek.

13. a) Prečo by sa mali starší vyhýbať vytváraniu nepružných zákonov a pravidiel? b) Čo patrí k oblastiam, v ktorých je dôležité rešpektovať svedomie jednotlivca?

¹³ Zodpovední bratia majú dnes rovnaký záujem o to, aby pôsobili na srdcia. Preto sa vyhýbajú stanovovaniu svojvoľných, nepružných pravidiel alebo tomu, že by zo svojich osobných stanovísk a názorov robili zákon. (Porovnaj Daniela 6:7–16.) Z času na čas môžu byť vhodné a aktuálne láskavé pripomienky k takým veciam, ako je obliekanie a upravovanie sa, ale starší si môže ohroziť povesť rozumného muža, ak o takých veciach hovorí stále, alebo ak sa snaží vynucovať si to, čo prevažne odzrkadľuje jeho osobný vkus. Všetci v zbore by sa skutočne mali vyhýbať tomu, že by sa snažili ovládať druhých. — Porovnaj 2. Korinťanom 1:24; Filipanom 2:12.

14. Ako Ježiš ukázal, že je rozumný, pokiaľ ide o to, čo očakáva od druhých?

¹⁴ Starší sa možno potrebujú preskúmať aj v ďalšej veci: ‚Som rozumný v tom, čo očakávam od druhých?‘ Ježiš rozhodne bol rozumný. Svojim nasledovníkom dôsledne ukazoval, že od nich neočakáva viac, než aby sa z celej duše snažili, a že si to vysoko váži. Chválil chudobnú vdovu za to, že dala mince malej hodnoty. (Marek 12:42, 43) Keď jeho učeníci kritizovali Máriin drahý príspevok, pokarhal ich: „Nechajte ju... Urobila, čo mohla.“ (Marek 14:6, 8) Bol rozumný aj vtedy, keď ho jeho nasledovníci sklamali. Napríklad, hoci nabádal svojich troch najbližších apoštolov, aby zostali bdelí a dávali pozor spolu s ním počas noci, keď bol zatknutý, sklamali ho tým, že opakovane zaspali. Napriek tomu súcitne povedal: „Duch je pravdaže dychtivý, ale telo je slabé.“ — Marek 14:34–38.

15, 16. a) Prečo by si starší mali dávať pozor, aby nevyvíjali nátlak na stádo alebo ho nezastrašovali? b) Ako došlo k tomu, že jedna verná sestra upravila svoj postoj v tom, čo očakáva od druhých?

¹⁵ Je pravda, že Ježiš povzbudzoval svojich nasledovníkov, aby sa ‚veľmi namáhali‘. (Lukáš 13:24) Ale nikdy ich do takého konania netlačil! Povzbudzoval ich, dával im príklad, ujímal sa vedenia a snažil sa zapôsobiť na ich srdcia. Spoliehal sa na to, že ostatné vykoná moc Jehovovho ducha. Starší by dnes mali podobne povzbudzovať stádo, aby z celého srdca slúžilo Jehovovi, ale mali by sa vyhýbať tomu, že by ho zastrašovali vyvolávaním pocitov viny alebo hanby naznačujúc, že to, čo teraz robí v službe Jehovovi, je v nejakom smere nedostatočné alebo neprijateľné. Nepružný, poháňajúci prístup „rob viac, rob viac, rob viac“ môže deprimovať tých, čo robia všetko, čo môžu. Aké smutné by bolo, keby si starší vytvoril povesť človeka, ktorému „je ťažké sa páčiť“ — čo by bolo ďaleko od rozumnosti! — 1. Petra 2:18.

¹⁶ Všetci by sme mali byť rozumní v tom, čo očakávame od druhých! Jedna sestra, ktorá spolu s manželom odišla z misionárskej služby, aby sa starali o jej chorú matku, napísala: „Tento čas je pre nás, zvestovateľov v zboroch, naozaj ťažký. Keďže v krajskej a oblastnej službe sme boli pred mnohými takýmito tlakmi chránení, náhle a bolestne sme si to uvedomili. Hovorievala som si napríklad: ‚Prečo táto sestra neponúka tento mesiac správnu literatúru? Vari nečíta Službu Kráľovstva?‘ Teraz už viem prečo. Pre niektorých vyjsť [do služby] je všetko, čo môžu.“ Oveľa lepšie než súdiť našich bratov za to, čo nerobia, je chváliť ich za to, čo robia!

17. Aký príklad rozumnosti nám dal Ježiš?

¹⁷ Zamysli sa nad posledným príkladom toho, ako Ježiš uplatňuje svoju autoritu rozumným spôsobom. Takisto ako jeho Otec, ani Ježiš si žiarlivo nestráži svoju autoritu. Aj on je majstrom v udeľovaní autority; ustanovuje triedu svojho verného otroka, aby sa starala o ‚celý jeho majetok‘ tu na zemi. (Matúš 24:45–47) A nebojí sa počúvať názory druhých. Často sa svojich poslucháčov pýtal: „Čo myslíte?“ (Matúš 17:25; 18:12; 21:28; 22:42) A tak by to malo byť aj medzi všetkými Kristovými nasledovníkmi dnes. Nijaký rozsah právomoci by nemal spôsobiť, že by boli neochotní počúvať. Rodičia, počúvajte! Manželia, počúvajte! Starší, počúvajte!

18. a) Ako by sme mohli zistiť, či máme povesť rozumných? b) Čo by sme si mohli všetci predsavzať?

¹⁸ Rozhodne každý z nás chce ‚mať povesť rozumného‘. (Filipanom 4:5, Phillips) Ale ako môžeme vedieť, či máme takú povesť? Nuž, keď bol Ježiš zvedavý, čo o ňom ľudia hovoria, opýtal sa na to svojich dôverných spoločníkov. (Matúš 16:13) Prečo sa neriadiť jeho príkladom? Mohol by si sa opýtať niekoho, na koho úprimnosť sa môžeš spoľahnúť, či máš povesť rozumného, poddajného človeka. Istotne je veľa toho, čo môžeme všetci robiť, aby sme viac napodobňovali Ježišov dokonalý príklad rozumnosti! Najmä ak máme určitú právomoc nad inými, vždy sa riaďme príkladom Jehovu a Ježiša, vždy ju uplatňujme rozumným spôsobom, buďme vždy pripravení odpúšťať, prejavovať pružnosť alebo ústupčivosť, keď je to vhodné. Áno, kiež sa každý z nás snaží „byť rozumný“! — Títovi 3:2.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo by kresťania mali chcieť byť rozumní?

◻ Ako môžu starší napodobňovať Ježiša v pripravenosti odpúšťať?

◻ Prečo by sme sa mali snažiť byť pružní, tak ako bol pružný Ježiš?

◻ Ako môžeme prejavovať rozumnosť v tom, ako uplatňujeme autoritu?

◻ Ako by sme si mohli overiť, či sme skutočne rozumní?

[Obrázok na strane 15]

Ježiš ochotne odpustil kajúcnemu Petrovi

[Obrázok na strane 16]

Keď istá žena prejavila neobyčajnú vieru, Ježiš videl, že to nie je vhodný čas na presadzovanie všeobecného pravidla

[Obrázok na strane 18]

Rodičia, počúvajte!

[Obrázok na strane 18]

Manželia, počúvajte!

[Obrázok na strane 18]

Starší, počúvajte!