Absolventi Gileádu nachádzajú ‚viac šťastia v dávaní‘
V NEDEĽU 6. marca 1994 sa rodina bétel zo svetového ústredia Jehovových svedkov a pozvaní hostia zhromaždili pri slávnostnej príležitosti — na graduáciu 96. triedy Biblickej školy Strážnej veže Gileád. Predsedajúci programu Karl F. Klein, ktorý slúži vo vedúcom zbore Jehovových svedkov takmer dve desaťročia, vo svojich úvodných poznámkach 46 študentom povedal: „Ježiš povedal, že viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní. Tak to bude aj vo vašom misionárskom pridelení — čím viac toho rozdáte, tým budete šťastnejší.“ — Skutky 20:35.
Slová nabádania
Nasledovala séria prejavov k študentom. Leon Weaver, člen výboru služobného oddelenia, rozvíjal tému „Vytrvalosť oslavuje Jehovu“. Všetci sa stretávame so skúškami. (2. Korinťanom 6:3–5) „Keď sme pod tlakom,“ poznamenal brat Weaver, „je veľmi ľahké spoliehať sa na seba.“ Študentom ale pripomenul: „Nech musíte čeliť akýmkoľvek skúškam, ktoré sú bežné u ľudí, Jehova sa o to zaujíma. Nikdy nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť.“ — 1. Korinťanom 10:13.
„Vždy si starostlivo opatrujte svoje poverenie“ bol názov ďalšieho prejavu, ktorý predniesol Lyman Swingle z vedúceho zboru. Izraeliti si nie vždy mohli vybrať, kde budú žiť a čo budú robiť. Každému kmeňu bol pridelený určitý diel krajiny a Léviti boli poverení vykonávaním určitých služieb. Podobne mnohí, ktorí sú dnes vo zvláštnej službe celým časom — napríklad ako misionári a členovia rodiny bétel — sa nerozhodujú sami, kde budú bývať a akú prácu budú vykonávať. Čo ak má niekto pocit neistoty, pokiaľ ide o jeho pridelenie? „Ak hľadíte uprene na Hlavného Sprostredkovateľa našej viery, na Ježiša, a pozorne si všímate jeho príklad, tak sa nevyčerpáte,“ povedal brat Swingle. — Hebrejom 12:2, 3.
Ďalej hovoril Leonard Pearson z výboru fariem Strážnej veže na námet „Zostaňte správne ‚zaostrení‘“. Povedal: „Môžeme mať ten najlepší fotoaparát, ten najkrajší objekt, ideálne pozadie, a aj tak bude výsledok mizerný, ak náš fotoaparát nie je zaostrený.“ Akoby pomocou širokouhlého objektívu musíme vidieť celosvetové kázanie, ktoré sa teraz uskutočňuje. Spred nášho zraku by sa nikdy nemal stratiť celkový obraz. „Tí, ktorí sa sústreďujú na seba, budú vo svojom pridelení nešťastní,“ povedal brat Pearson. „Tí, ktorí sa sústreďujú na Jehovu a na prácu, ktorou ich poveril, budú úspešní.“
„Je toľko vecí, za ktoré by sme mali byť vďační“ bol názov prejavu, ktorý predniesol John E. Barr, ďalší člen vedúceho zboru. „Nikdy nestraťte pocit vďačnosti voči Jehovovi,“ nabádal študentov brat Barr. „Je to jeden z najväčších zdrojov uspokojenia, bez ohľadu na to, aké máte pridelenie.“ Dávida podnietil postoj vďačnosti, aby napísal: „Meracie povrazy mi padli na príjemné miesta, moje vlastníctvo sa mi preukázalo ako príjemné.“ (Žalm 16:6) „Také cenné vlastníctvo máte v tom, že cítite blízkosť Jehovu vo svojom každodennom živote,“ povedal brat Barr. „Jehova vám tento vzťah nikdy neodníme, pokiaľ sa naň budete dívať ako na niečo veľmi príjemné, za čo ste vďační.“
Ďalej hovoril inštruktor Gileádu Jack Redford na tému „Ako budete používať svoj jazyk?“ Akú katastrofu môže zapríčiniť bezmyšlienkovitá reč! (Príslovia 18:21) Ako sa dá jazyk ovládnuť? „Najprv musíte školiť svoju myseľ,“ odpovedal brat Redford, „pretože jazyk odzrkadľuje to, čo je v mysli a v srdci.“ (Matúš 12:34–37) Ježiš dal skvelý príklad; používal svoj jazyk takým spôsobom, aby vyvyšoval Jehovovo meno. „Dnes je hlad po počutí Jehovových slov,“ povedal triede brat Redford. „Vy tieto slová poznáte. Máte ‚jazyk učených‘. A tak nech je vždy váš jazyk vedený mysľou a srdcom, ktoré sú úplne oddané Jehovovi.“ — Izaiáš 50:4.
Dôležitosť modlitby bola zdôraznená v prejave „Chodíš ako v Jehovovej prítomnosti?“ Ulysses Glass, tajomník školy, poznamenal: „Keby otec ťažko pracoval, aby uživil rodinu, ale nikdy by sa s ňou nerozprával a nikdy by jej neprejavoval nežnú náklonnosť, jeho rodina by mohla ľahko dospieť k záveru, že jeho pohnútkou nie je láska, ale nepríjemná povinnosť. A tak je to aj s nami. Môžeme mať veľa práce v Božej službe. Ale ak sa nemodlíme, potom sme oddaní iba práci, a nie milujúcemu nebeskému Otcovi.“
Theodore Jaracz z vedúceho zboru hovoril na tému „Prečo sa zástupy ľudí pripájajú k Božiemu ľudu?“ Každý rok sa státisíce zhromažďujú do Jehovovej organizácie. (Zechariáš 8:23) Čo potvrdzuje totožnosť Jehovových svedkov ako Božieho ľudu? Po prvé, prijímajú celú Bibliu ako Božie Slovo. (2. Timotejovi 3:16) Po druhé, sú politicky neutrálni. (Ján 17:16) Po tretie, vydávajú svedectvo o Božom mene. (Ján 17:26) Po štvrté, prejavujú obetavú lásku. (Ján 13:35; 15:13) S takouto kvalifikáciou môžeme smelo ‚široko-ďaleko oznamovať znamenitosti toho, ktorý nás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. — 1. Petra 2:9.
Po týchto burcujúcich prejavoch dostali všetci 46 študenti diplomy. Sú pridelení do 16 krajín po celej zemi.
Pestrý odpoludňajší program
Odpoludnia bolo na programe skrátené štúdium Strážnej veže, ktoré viedol Donald Krebs z výboru bételu. Potom absolventi predviedli program pod názvom „Múdrosť stále hlasno volá priamo na ulici“. (Príslovia 1:20) Predvádzali cenné skúsenosti, ktoré mali v službe na ulici aj v obchodných centrách. Naozaj, Jehova žehná tých, ktorí si dodajú odvahu, aby kázali neformálne. „Rád si predstavujem, že sme kosákmi v rukách anjelských žencov,“ povedal jeden absolvent. „Čím viac sú naše schopnosti vybrúsené, tým viac práce môžu títo anjeli vykonať, keď nás používajú.“ (Porovnaj Zjavenie 14:6.) Do programu študentov patrilo aj premietanie diapozitívov, ktoré poslucháčov zaviedlo na poučný výlet do Bolívie, na Maltu a na Tchaj-wan — do troch z tých krajín, do ktorých boli poslaní absolventi tejto triedy.
Potom bol rozhovor s Wallace a Jane Liveranceovcami, ktorí 17 rokov slúžili ako misionári. V októbri 1993 boli pozvaní na farmy Strážnej veže, kde brat Liverance teraz slúži ako inštruktor Gileádu.
Nasledovalo predvedenie pozostávajúce zo štyroch výstupov pod názvom „Ctime si cenných ľudí v ich pokročilom veku“. Ako ľudia starnú, obavy z toho, že budú neužitoční a opustení, môžu nahlodávať ich sebadôveru. (Žalm 71:9) Toto dojímavé predvedenie ukázalo, ako môžu všetci v zbore podopierať takýchto verných, vekom starších.
Po záverečnej piesni a modlitbe sa všetkých 6220 návštevníkov v zjazdovej sále v Jersey City a v prepojených sálach cítilo osviežených. Modlíme sa za absolventov v ich novom pridelení. Kiež naďalej prežívajú väčšie šťastie, ktoré pochádza z dávania.
[Rámček na strane 26]
Štatistika triedy
Počet zastúpených krajín: 9
Počet pridelených krajín: 16
Celkový počet študentov: 46
Vekový priemer: 33,85
Priemerný počet rokov v pravde: 16,6
Priemerný počet rokov v službe celým časom: 12,2
[Rámček na strane 27]
Zaostrené na Maltu
TAKZVANÉ kresťanstvo potláčalo biblickú pravdu na Malte veľa rokov. Poslední misionári z Gileádu, ktorí tam boli poslaní, Frederick Smedley a Peter Bridle, absolvovali ôsmu triedu v roku 1947. Krátko po svojom príchode však boli zatknutí a boli z Malty vypovedaní. Ročenka Jehovových svedkov 1948 hovorí: „Títo dvaja misionári strávili toľko času na súdoch a s úradníkmi krajiny, ako pri vykonávaní svojich služobných povinností, a to len pre odpor rímskokatolíckej hierarchie. Kňazi hovorili, že Malta patrí katolíkom a každý okrem nich musí ísť preč.“ Teraz, asi po 45 rokoch, boli na Maltu pridelení štyria misionári z 96. triedy Gileádu.
[Obrázok na strane 26]
96. trieda absolventov Biblickej školy Strážnej veže Gileád
V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava.
1. P. Ehlersová; M. Gieseová; S. Sellmanová; J. Zusperreguiová; S. Roweová; K. Jacksonová; T. Scottová. 2. T. Liehrová; I. Garciová; J. Garcia; A. Fernándezová; L. Davidsonová; P. Liidemannová; L. Gibsonová; C. Juárezová. 3. C. Foutsová; G. Pastranová; D. Claesonová; L. Fernández; M. Wallsová; M. Dressenová; F. Pastrana; J. Burksová. 4. D. Burks; S. Scott; M. Jackson; H. Maurayová; L. Juárez; A. Zusperregui; C. Brorssonová; C. Rowe. 5. K. Sellman; P. Liidemann; C. Davidson; S. Mauray; D. Walls; D. Dressen; G. Schaafsmová; S. Liehr. 6. T. Claeson; T. Gibson; C. Giese; D. Ehlers; R. Fouts; S. Schaafsma; L. Brorsson.