„Ježiš Kristus je Pán“ — v akom zmysle a kedy?
„RIEKOL Pán môjmu Pánovi: Zasadni po pravici mojej, kým nepoložím nepriateľov tvojich za podnož nôh tvojich.“ Takto znie Žalm 110:1 v katolíckom Preklade Svätého Písma podľa Novej vulgáty. Kto je „Pán“, ktorý tu hovorí, a s kým hovorí?
Prvú otázku rýchlo zodpovie presnejší preklad tohto hebrejského textu. „Jehovov výrok môjmu Pánovi:...“ Prvý „Pán“, o ktorom je tu zmienka, je všemohúci Boh, sám Jehova. I keď Preklad Svätého Písma podľa Novej vulgáty tu potvrdzuje božské meno tým, že v poznámke pod čiarou uvádza: „Riekol Pán (Jahve) môjmu Pánovi (‘Adóni)“, tento preklad nebol prvý, v ktorom sa vyskytuje takáto nejasnosť v tituloch, lebo slovo „Pán“ bolo namiesto mena Jehova používané už v neskorších odpisoch starovekej gréckej Septuaginty, preloženej z hebrejčiny. Prečo? Pretože božské meno, tetragramaton (יהוה), bolo nahradené titulom „Pán“. Učenec A. E. Garvie hovorí: „Najľahšie a najpravdepodobnejšie vysvetlenie používania titulu Pán [kyrios] je, že keď sa v židovskej synagóge čítali biblické texty, nepoužívalo sa zmluvné meno Jahve [Jehova], ale namiesto neho sa používal tento titul.“
Biblia označuje Jehovu ako „Zvrchovaného Pána“. (1. Mojžišova 15:2, 8; Skutky 4:24; Zjavenie 6:10) Je tiež nazývaný „pravý Pán“ a „Pán celej zeme“. (2. Mojžišova 23:17; Jozua 3:13; Zjavenie 11:4) Teda kto je tým druhým „Pánom“ zo Žalmu 110:1 a ako sa stalo, že ho Jehova uznal za „Pána“?
Ježiš Kristus ako „Pán“
Ježiš je oslovovaný ako „Pán“ v štyroch evanjeliách, najčastejšie v Lukášovi a v Jánovi. V prvom storočí nášho letopočtu bol tento titul prejavom úcty a zdvorilosti. (Ján 12:21; 20:15) V Markovom evanjeliu je pri oslovovaní Ježiša častejšie používané slovo „Učiteľ“ alebo Rabbuni. (Porovnaj Marka 10:51 s Lukášom 18:41.) Ba aj keď sa Saul na ceste do Damašku spýtal: „Kto si, Pane?“, malo to ten istý bežný význam zdvorilej otázky. (Skutky 9:5) Keď však Ježišovi nasledovníci svojho Pána spoznali, je zrejmé, že použitie titulu „Pán“ vyjadrovalo z ich strany oveľa viac než len úctu.
Po tom, čo Ježiš zomrel a bol vzkriesený, ale ešte predtým, ako vystúpil do neba, zjavil sa svojim učeníkom a urobil toto prekvapujúce vyhlásenie: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.“ (Matúš 28:18) Potom, v deň Letníc, sa Peter pod vplyvom svätého ducha, ktorý bol vyliaty, zmienil o Žalme 110:1 a povedal: „Preto nech celý dom Izraela s istotou pozná, že Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ (Skutky 2:34–36) Ježiš si zachoval vernosť až po potupnú smrť na mučeníckom kole, preto bol vzkriesený a dostal tú najvyššiu odmenu. Potom sa v nebesiach ujal svojho postavenia ako Pán.
Apoštol Pavol potvrdil Petrove slová, keď napísal, že Boh „posadil [Krista] po svojej pravici v nebeských miestach, vysoko nad každú vládu a vrchnosť a moc a panstvo a každé meno, ktoré sa menuje nielen v tomto systéme vecí, ale i v budúcom“. (Efezanom 1:20, 21) Postavenie Ježiša Krista ako Pána je nad všetky ostatné takéto postavenia a pretrvá do nového sveta. (1. Timotejovi 6:15) Ježiš bol povýšený do „nadradeného postavenia“ a bolo mu dané „meno, ktoré je nad každé iné meno“, aby každý uznával, že „Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca“. (Filipanom 2:9–11) Tak sa splnila prvá časť Žalmu 110:1 a Ježišovi ako Pánovi boli podriadení „anjeli a vrchnosti a moci“. — 1. Petra 3:22; Hebrejom 8:1.
Spojenie „Pán pánov“ sa v Hebrejských písmach vzťahuje len na Jehovu. (5. Mojžišova 10:17; Žalm 136:2, 3) Peter však o Kristovi Ježišovi pod inšpiráciou povedal: „Ten je Pánom všetkých [alebo „Pánom nás všetkých“, Goodspeed].“ (Skutky 10:36) Skutočne je „Pánom nad mŕtvymi i nad živými“. (Rimanom 14:8, 9) Kresťania ochotne uznávajú Ježiša Krista za svojho Pána a Majiteľa a ochotne mu prejavujú poslušnosť ako jeho poddaní, kúpení za jeho drahocennú krv. A od Letníc roku 33 n. l. Ježiš Kristus vládne ako Kráľ kráľov a Pán pánov nad svojím zborom. Ale teraz, od roku 1914, dostal kráľovskú právomoc vládnuť v tomto postavení s tým, že jeho nepriatelia mu boli daní ako „podnož pod nohy“. Teraz dozrel čas, aby ‚podmaňoval uprostred nich‘. Tým všetkým sa spĺňa Žalm 110:1, 2. — Hebrejom 2:5–8; Zjavenie 17:14; 19:16.
Teda ako máme chápať Ježišove slová: „Môj Otec mi odovzdal všetko“, ktoré povedal pred svojou smrťou a vzkriesením? (Matúš 11:25–27; Lukáš 10:21, 22) Toto vyjadrenie nie je také ďalekosiahle ako tie, o ktorých sme už hovorili. Kontext v Matúšovi aj v Lukášovi ukazuje, že Ježiš hovoril o poznaní, ktoré je skryté pred tými, čo majú svetskú múdrosť, ale ktoré je zjavené prostredníctvom neho, pretože on ‚úplne pozná‘ Otca. Keď bol Ježiš pokrstený vo vode a bol splodený ako duchovný Boží Syn, bol schopný pripomenúť si svoju predľudskú existenciu v nebi a všetko poznanie, ktoré k tomu patrilo, ale to bolo niečo iné než jeho neskoršie postavenie Pána. — Ján 3:34, 35.
Odlišovať Ježiša Krista ako Pána
V niektorých prekladoch Kresťanských gréckych písiem vzniká problém, keď sú prekladané citáty z Hebrejských písiem, ktoré sa zjavne vzťahujú na „Pána“, Jehovu Boha. Porovnajte napríklad Lukáša 4:19 a Izaiáša 61:2 v Preklade Svätého Písma podľa Novej vulgáty alebo v Evanjelickom preklade. Niektorí ľudia tvrdia, že Ježiš prevzal titul „Pán“ od Jehovu a že Ježiš v tele bol v skutočnosti Jehova, no Písmo takéto tvrdenie nijako nepodporuje. Jehova Boh a jeho Syn, Ježiš Kristus, sú v Písme od seba vždy starostlivo odlíšení. Ježiš oznámil meno svojho Otca a zastupoval ho. — Ján 5:36, 37.
V nasledujúcich príkladoch si všimnite citáty z Hebrejských písiem, ako sa objavujú v Gréckych písmach. V Skutkoch 4:24–27, ktoré citujú zo Žalmu 2:1, 2, sa hovorí o Jehovovi Bohu aj o jeho Pomazanom čiže Mesiášovi. Kontext listu Rimanom 11:33, 34 jasne poukazuje na Boha, Zdroj všetkej múdrosti a poznania, a cituje sa tu Izaiáš 40:13, 14. Keď Pavol píše zboru v Korinte, znovu cituje: „Kto spoznal Jehovovu myseľ?“ a potom dodáva: „Ale my máme skutočne Kristovu myseľ.“ Pán Ježiš odhalil svojim nasledovníkom Jehovov názor na tak veľa dôležitých otázok. — 1. Korinťanom 2:16.
Niekedy sa určitý text v Hebrejských písmach vzťahuje na Jehovu, ale na základe toho, ako Jehova delegoval moc a autoritu, sa tento text spĺňa na Ježišovi Kristovi. Napríklad Žalm 34:8 nás vyzýva, aby sme ‚okúsili a videli, že Jehova je dobrý‘. Ale Peter to uplatňuje na Pána Ježiša Krista, keď hovorí: „Ak ste okúsili, že je Pán láskavý.“ (1. Petra 2:3) Peter z toho vyberá zásadu a ukazuje, ako tieto slová platia aj o Ježišovi Kristovi. Keď kresťania prijímajú poznanie o Jehovovi Bohu aj o Ježišovi Kristovi a konajú podľa tohto poznania, môžu sa tešiť z bohatých požehnaní od Otca aj od jeho Syna. (Ján 17:3) Takéto Petrovo uplatnenie nerobí Zvrchovaného Pána Jehovu a Pána Ježiša Krista jednou osobou. — Pozri poznámku pod čiarou k 1. Petra 2:3 v Reference Bible.
Vzájomné postavenie Jehovu Boha a jeho Syna, Ježiša Krista, jasne vysvetľuje apoštol Pavol, keď hovorí: „Pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko, a my pre neho; a je jeden Pán, Ježiš Kristus, prostredníctvom ktorého je všetko, a my prostredníctvom neho.“ (1. Korinťanom 8:6; 12:5, 6) Keď Pavol písal kresťanskému zboru v Efeze, označil ‚jedného Pána‘, Ježiša Krista, za niekoho úplne iného, než je „jeden Boh a Otec všetkých“. — Efezanom 4:5, 6.
Jehova najvyšší zo všetkých
Od roku 1914 sa potvrdzujú slová zo Zjavenia 11:15: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána [Jehovu Boha] a jeho Krista a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ The New International Dictionary of New Testament Theology (Nový medzinárodný slovník novozákonnej teológie, 2. zväzok, strana 514) hovorí: „Keď Kristus premôže každú moc (1. Kor. 15:25), podrobí sa Bohu Otcovi. Tak Ježiš ako Pán splní svoju úlohu a Boh bude všetko vo všetkom (1. Kor. 15:28).“ Kristus Ježiš na konci svojej vlády počas milénia odovzdáva moc a autoritu, ktorá mu bola predtým pridelená, svojmu Otcovi, Všemohúcemu Bohu. Preto právom je uctievaný jedine Jehova a právom je všetka sláva vzdávaná jemu, ‚Bohu nášho Pána Ježiša Krista‘. — Efezanom 1:17.
I keď je teraz Ježiš Pánom pánov, nikdy nie je nazvaný Bohom bohov. Najvyšším zo všetkých zostáva Jehova. Takýmto spôsobom bude Jehova „každému všetkým“. (1. Korinťanom 15:28) To, že Ježiš je Pánom, dáva mu oprávnené postavenie Hlavy kresťanského zboru. Hoci v tomto svete môžeme vidieť vo vysokých postaveniach veľa mocných „pánov“, stále dôverujeme tomu, ktorý je Pánom pánov. Ježiš Kristus však vo svojom vysokom a vyvýšenom postavení zostáva vždy podriadený svojmu Otcovi, „aby Boh vládol nad všetkým“. (1. Korinťanom 15:28, The Translator’s New Testament) Aký vynikajúci príklad pokory dáva Ježiš svojim učeníkom, hoci ho jeho učeníci uznávajú za svojho Pána!
[Rámček na strane 30]
„Keď pisatelia Nového Zákona hovoria o Bohu, majú na mysli Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Keď hovoria o Ježišovi Kristovi, nehovoria ani neuvažujú o ňom ako o Bohu. Je to Boží Kristus, Boží Syn, Božia Múdrosť, Božie Slovo. Dokonca aj Prológ k Sv. Jánovi, ktorý sa k nicejskej náuke približuje najviac, treba čítať vo svetle jasného učenia o podriadenosti, ktoré je obsiahnuté v Evanjeliu ako celku, a prológ je v gréčtine, kde je použité bezčlenné [theos], menej jednoznačný, než sa to zdá v angličtine.“ — „The Divinity of Jesus Christ“ („Božskosť Ježiša Krista“) od Johna Martina Creeda.