Gótska Biblia — pozoruhodný úspech
GÓTI boli spoločenstvom germánskych kmeňov, ktoré pochádzali pravdepodobne zo Škandinávie. V prvých storočiach nášho letopočtu sa sťahovali na juh až k Čiernemu moru a k rieke Dunaj, na najodľahlejšie miesto Rímskej ríše.
Prvé literárne dielo napísané v niektorom z germánskych jazykov bola gótska Biblia. Dnes tento preklad existuje len v podobe fragmentov. Zostáva však jedinečným a cenným prekladom Svätých písiem. Prečo?
Ulfilas — misionár a prekladateľ Biblie
Prekladateľom tejto Biblie bol Ulfilas, inak známy pod svojím gótskym menom Wulfila. Podľa historika Filostorgia bol Ulfilas potomkom zajatcov odvedených počas gótskeho nájazdu do Kappadokie, časti terajšieho východného Turecka. Narodil sa okolo roku 311 n. l., asi o 30 rokov neskôr bol vysvätený Eusebiom z Nikomédie a vyškolený pre prácu misionára medzi Gótmi.
„Aby vyučil konvertitov a znásobil ich počet,“ hovorí historik Will Durant, „trpezlivo prekladal z gréčtiny do gótčiny celú Bibliu okrem kníh Kráľov.“ (The Age of Faith — Vek viery) Dnes sú okrem fragmentu knihy Nehemiáš jedinými ďalšími zachovanými gótskymi manuskriptami Biblie časti Kresťanských gréckych písiem.
Gótčina nemala písomnú formu jazyka. Ulfilas preto stál pred náročnou prekladateľskou úlohou, ktorá si vyžadovala neobyčajnú vynachádzavosť. Starovekí cirkevní historici mu pripísali zásluhu za gótsku abecedu s 27 znakmi, založenými hlavne na gréckej a latinskej abecede. The New Encyclopædia Britannica navyše uvádza, že „vytvoril germánsku kresťanskú terminológiu, ktorej časť sa používa doteraz“.
Raná história gótskej Biblie
Ulfilas dokončil svoj preklad pred rokom 381 n. l. a zomrel o dva alebo tri roky po tom. Popularitu jeho diela potvrdzuje The Encyclopedia Americana, ktorá hovorí, že „preklad bol všeobecne používaný Gótmi, ktorí sa presunuli do Španielska a Itálie“. Naozaj, súdiac podľa počtu zachovaných fragmentov sa zdá, že bolo urobených veľa odpisov tejto gótskej Biblie. Je pravdepodobné, že niekoľko manuskriptov bolo urobených v skriptóriu v Ravenne a Verone, v oblasti, kde Góti zriadili svoje kráľovstvo. Skriptóriá boli miestnosti v kláštoroch, kde sa písali a odpisovali manuskripty.
Góti ako národ zanikli okolo roku 555 n. l., po tom, čo byzantský cisár Justinián I. znovu dobyl Itáliu. „Po ich zániku,“ hovorí Tönnes Kleberg, „gótsky jazyk a gótske tradície v Itálii zmizli takmer bez stopy. O manuskripty v gótčine už nebol záujem... Vo veľkom počte boli vyradené a text z nich bol odstránený. Drahý pergamen bol potom použitý na napísanie nového textu.“
Zachované manuskripty
Na niektorých z týchto manuskriptov nebol text vymazaný dôkladne a ešte stále bolo slabo vidieť pôvodný text. Niektoré tieto palimpsesty, ako sú nazývané, sa našli a boli rozlúštené. Je pozoruhodné, že známy Codex argenteus, obsahujúci štyri evanjeliá v poradí Matúš, Ján, Lukáš a Marek, sa zachoval nepoškodený.
Predpokladá sa, že tento vynikajúci kódex vznikol v skriptóriu v Ravenne na začiatku šiesteho storočia n. l. Je nazývaný Codex argenteus, čo znamená „strieborná kniha“, pretože je napísaný strieborným atramentom. Jeho pergamenové listy sú zafarbené na purpurovo, čo naznačuje, že boli pravdepodobne urobené na objednávku pre nejakú kráľovskú osobnosť. Zlaté písmená zdobia tri prvé riadky každého evanjelia, ako aj začiatky rôznych oddielov. Aj mená pisateľov evanjelií sú napísané zlatou farbou v hornej časti štyroch paralelných „oblúkov“ umiestnených naspodku každého stĺpca textu. Tam sa nachádzajú odkazy na paralelné časti v evanjeliách.
Reštaurovanie gótskeho biblického textu
Po rozpade gótskeho národa sa cenný Codex argenteus stratil. Nebolo ho, až kým sa v polovici 16. storočia neobjavil v kláštore vo Verdene neďaleko Kolína (Nemecko).
V roku 1569 bol uverejnený gótsky preklad Pánovej modlitby a to upriamilo pozornosť na Bibliu, z ktorej bol prevzatý. Názov Codex argenteus sa objavil v tlači prvýkrát v roku 1597. Tento manuskript z Verdenu sa dostal do cisárskej umeleckej zbierky v Prahe. Po skončení tridsaťročnej vojny v roku 1648 ho však víťazní Švédi odniesli spolu s ďalšími pokladmi. Od roku 1669 má tento kódex trvalé miesto v Univerzitnej knižnici v Uppsale (Švédsko).
Codex argenteus sa pôvodne skladal z 336 listov, z ktorých 187 je v Uppsale. Jeden ďalší list — posledný z Markovho evanjelia — bol objavený v roku 1970 v meste Speyer (Nemecko).
Od chvíle, keď sa kódex znovu objavil, učenci začali skúmať text, aby rozlúštili mŕtvy gótsky jazyk. Nemecký učenec Wilhelm Streitberg použil všetky dostupné manuskripty a predošlé pokusy pri reštaurovaní textu a v roku 1908 zostavil a vydal dielo „Die gotische Bibel“ (Gótska Biblia), s gréckym a gótskym textom na protiľahlých stranách.
Dnes táto gótska Biblia zaujíma hlavne učencov. Ale skutočnosť, že bola napísaná a uchovávaná v raných dňoch prekladania Biblie, svedčí o Ulfilasovej túžbe a rozhodnutí mať Božie Slovo preložené do jazyka, ktorým sa hovorilo v tom čase. Ulfilas správne rozpoznal, že len takýmto spôsobom môžu Góti porozumieť kresťanskej pravde.
[Prameň ilustrácie na strane 9]
S láskavým dovolením Univerzitnej knižnice v Uppsale (Švédsko)