Vážiš si vaše miesto uctievania?
„Už od počiatkov evanjelia kresťania mali vždy svoje ustálené miesto božského uctievania.“ — “Primitive Christianity” (Prvotné kresťanstvo) od Williama Cavea.
BOŽÍ ľud sa vždy veľmi rád zhromažďoval uctievať Boha. Bolo to tak v prvom storočí a je to tak i dnes. Raní autori a teológovia, napríklad Lukianos, Klement, Justín Mučeník a Tertulián, sa zhodujú v tom, že kresťania mali určité miesta, kde sa pravidelne zhromažďovali, aby spoločne uctievali.
Biblia to potvrdzuje mnohými zmienkami o pravidelných zhromaždeniach skupín kresťanov. Tieto skupiny boli známe ako zbory. Bolo to vhodné, pretože v pôvodných jazykoch Biblie slovo „zbor“ označuje skupinu ľudí zhromaždených na určitý účel alebo pre určitú činnosť.
Rané miesta kresťanského uctievania
Čo robili kresťania v prvom storočí, keď sa zhromažďovali? Biblia opisuje viaceré takéto zhromaždenia a ukazuje, že ich význačným znakom bolo vyučovanie. (Skutky 2:42; 11:26; 1. Korinťanom 14:19, 26) Pripravovali sa vzdelávacie programy s rozhovormi, rozprávaním povzbudzujúcich skúseností a dôkladným uvažovaním o listoch od vedúceho zboru v Jeruzaleme alebo od niektorého apoštola.
V Skutkoch 15:22–35 čítame, že po prečítaní jedného takého listu skupine kresťanov v Antiochii Judáš a Sílas „povzbudili bratov mnohými rozhovormi a posilnili ich“. Ďalšia správa uvádza, že keď Pavol a Barnabáš prišli do Antiochie „a zhromaždili zbor, rozprávali o mnohých veciach, ktoré Boh vykonal ich prostredníctvom“. Dôležitým znakom, ktorý charakterizoval kresťanské zhromaždenia, bola aj modlitba k Jehovovi. — Skutky 14:27.
Miesta, kde sa zbory v prvom storočí zhromažďovali uctievať, neboli zložitými stavbami podobnými mnohým dnešným kostolom cirkví kresťanstva. Raní kresťania sa väčšinou stretávali v súkromných domoch. (Rimanom 16:5; 1. Korinťanom 16:19; Kolosanom 4:15; Filémonovi 2) Často sa používala podkrovná izba alebo horná miestnosť v súkromnom dome. Pánova večera sa konala práve v takej hornej miestnosti. Aj keď boli stodvadsiati učeníci na Letnice pomazaní svätým duchom, bolo to v jednej hornej miestnosti. — Lukáš 22:11, 12, 19, 20; Skutky 1:13, 14; 2:1–4; 20:7, 9.
Jehovovi svedkovia sa dnes riadia podľa vzoru apoštolov. Miesta, ktoré používajú na zhromaždenia, sú známe ako sály Kráľovstva. Tam sú školení ako kazatelia dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) V sále Kráľovstva študujú tiež Písma, modlia sa a navzájom sa povzbudzujú. Je to v súlade s biblickým nabádaním v Hebrejom 10:24, 25: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“
Správne používajme naše miesto uctievania
Spomínaš si na slová apoštola Pavla: „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ a „nech sa všetko deje slušne a usporiadane“? Ak preskúmaš kontext týchto výrokov, zistíš, že Pavol hovoril o tom, akým spôsobom by sa mali viesť kresťanské zhromaždenia. Tak ako v dobe apoštolov, aj dnes sa kresťania starajú o to, aby na zhromaždeniach bol poriadok a boli dobre organizované. — 1. Korinťanom 14:26–40.
V Strážnej veži z 15. októbra 1969 (angl.) sa píše: „Duchovná atmosféra v sále Kráľovstva je úprimná, vyvierajúca zo skutočného záujmu o pravé uctievanie a biblické vyučovanie. Príjemné, prirodzené prostredie v sále povzbudzuje prítomných, aby boli otvorení a priateľskí, bez zábran vyvolaných mysterióznou slávnostnosťou.“ Pravdaže, dbá sa na to, aby to, ako je sála Kráľovstva použitá, vždy odzrkadľovalo úctu a dôstojnosť.
Cirkvi kresťanstva prejavili veľký nedostatok úcty v tejto oblasti. Niektoré náboženské organizácie používajú svoje miesta uctievania ako spoločenské strediská zábavy. Majú tam koncerty náboženskej rockovej hudby, posilňovne, biliardové stoly, detské jasle a kiná. Jedna cirkev mala ako súčasť svojho programu súboj v zápasení. To určite nie je v súlade so vzorom, aký dali apoštoli.
Ak si nejaký zbor v prvom storočí nepočínal správne, bola namieste náprava. Napríklad niektorí v kresťanskom zbore v Korinte využívali slávnosť Pánovej večere ako príležitosť na jedenie a pitie. Prinášali si so sebou večeru a jedli ju pred týmto zhromaždením alebo počas neho, a niektorí sa dokonca prejedali alebo nadmerne pili. To naozaj nebolo vhodné. Apoštol Pavol im napísal: „Či nemáte domy, aby ste jedli a pili?“ — 1. Korinťanom 11:20–29.
V súlade s Pavlovou radou sa Jehovovi svedkovia snažia postarať o osobné záležitosti doma alebo inde, a nie v sále Kráľovstva. Je pravda, že naše pravidelné zhromaždenia poskytujú dobrú príležitosť naraz sa vidieť s mnohými priateľmi. Avšak sála Kráľovstva je zasvätená Jehovovi, a preto má byť používaná výlučne na jeho uctievanie. To, že sme tam, nevyužívame na vybavovanie svetských záležitostí alebo osobných finančných transakcií.
Okrem toho zbor nevyužíva sálu Kráľovstva ani na rekreačné programy, ani na činnosti za účelom získania finančných prostriedkov či na sociálne služby, ako je napríklad starostlivosť o deti. Existujú iné miesta, kde sa človek môže starať o takéto osobné a obchodné záležitosti.
Starší v jednej sále Kráľovstva si všimli, že členovia zboru si na zhromaždeniach začali požičiavať alebo vracať požičané veci. Zvykli si tiež vymieňať si v sále Kráľovstva videokazety. Hoci táto činnosť nebola svojou povahou obchodná, starší im pomohli pochopiť, že je múdre starať sa o takéto záležitosti doma, podľa toho, kedy im to vyhovuje.
Aby sme sa vyhli situáciám, ktoré by mohli vyvolať zlý dojem, a aby sme sa uistili, že sála Kráľovstva sa používa správne, každý by si mal položiť otázku: ‚Venujem sa v sále Kráľovstva nejakým osobným veciam, ktorými by som sa mohol zaoberať doma?‘ Keď napríklad organizujeme výlety alebo iné spoločenské stretnutia, nebolo by lepšie prebrať takéto záležitosti doma? Mohli by sme použiť telefón, alebo navštíviť doma tých, s ktorými sa chceme stretnúť? Mohli by sme si vypožičať Pavlove slová a povedať: ‚Či nemáme domy na vybavovanie takýchto záležitostí?‘
Ustanovený čas a miesto na uctievanie Jehovu
V Kazateľovi 3:1 Biblia uvádza: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami.“ Keď sa zúčastňujeme na zhromaždeniach v sále Kráľovstva, môžeme sa plne zahĺbiť do činností súvisiacich s kresťanskou službou. Je to ustanovený čas na uctievanie Jehovu.
Ježišov nevlastný brat Jakub radil, aby sa v kresťanskom zbore neprejavovalo uprednostňovanie. (Jakub 2:1–9) Ako môžeme uplatňovať túto radu v našich sálach Kráľovstva? Dojem, že je niekto uprednostňovaný, by sa mohol vyvolať nápadným dávaním písomných pozvánok na spoločenské udalosti. V jednom zbore bolo zvykom dávať takéto pozvánky prítomným do tašky na knihy alebo do Biblie. Je pravda, že je to pohodlnejšie, než posielať pozvánky poštou alebo ich doručovať do každej domácnosti. Ako sa však cítia tí, ktorí nedostanú pozvánku, keď si všimnú, že iní ich dostávajú? Mohlo by to vyvolať dojem uprednostňovania?
Pravdaže, nie je potrebné nejaké prísne pravidlo, ktoré by hovorilo, že nikto nemôže odovzdať druhému nejakú osobnú správu alebo balíček, keď je v sále Kráľovstva; takisto nie je nesprávne hovoriť v sále Kráľovstva o denných činnostiach alebo udalostiach, či pozvať niekoho k vám domov, alebo pozvať ho, aby sa k vám pridal v nejakej rekreačnej činnosti. Ale malo by to byť príležitostne a malo by sa to robiť diskrétnym, nie nápadným spôsobom. Osobné záležitosti by nikdy nemali odvádzať pozornosť od skutočného účelu toho, prečo sme spolu v sále Kráľovstva — od duchovného budovania. — Matúš 6:33; Filipanom 1:10.
Muži, ktorí sú príkladom
Starší a služobní pomocníci horlivo dávajú príklad v tom, že majú úctu k sále Kráľovstva. Zvyčajne sú jeden alebo dvaja starší a služobní pomocníci určení, aby koordinovali záležitosti týkajúce sa udržiavania sály Kráľovstva. Tam, kde tú istú sálu Kráľovstva používa viac ako jeden zbor, dohliada na tieto záležitosti výbor starších.
Hoci sú na dohliadanie nad takýmito úlohami špeciálne určení konkrétni bratia, úprimný záujem o to, čo sa týka sály Kráľovstva, by mali prejavovať všetci služobní pomocníci a starší. Uznávajú, že sála Kráľovstva bola zasvätená Jehovovi a používa sa na jeho uctievanie.
Starší by nemali otáľať, keď sú potrebné nejaké opravy. (2. Paralipomenon 24:5, 13; 29:3; 34:8; Nehemiáš 10:39; 13:11) V niektorých zboroch sa robia pravidelné prehliadky sály Kráľovstva, aby sa mohli okamžite urobiť všetky nutné opravy. Vedie sa zoznam zásob, aby sa zabezpečilo, že potrebné veci budú k dispozícii. Ak je určené miesto na uskladňovanie rôzneho materiálu, nástrojov a vybavenia na čistenie, všetci starší a služobní pomocníci by mali prejavovať záujem o to, v akom stave sú tieto veci, a zabezpečovať, aby boli v poriadku. Tí, ktorí pracujú pri stolíku s literatúrou a časopismi, môžu prejaviť osobný záujem tým, že sa vždy pohotovo postarajú o to, aby prázdne kartóny v sále neprekážali.
Starší a služobní pomocníci môžu svojím príkladom pomôcť ostatným v zbore prejavovať horlivosť pre sálu Kráľovstva. (Hebrejom 13:7) Všetci môžu prejavovať náležitú úctu tým, že sa podieľajú na upratovaní sály, a tým, že sa úprimne zaujímajú o jej vzhľad po každej stránke.
Ježiš povedal v Matúšovi 18:20: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich.“ Áno, Ježiš sa zaujíma o to, čo robíme, keď sa zhromažďujeme, aby sme uctievali Jehovu. Patria k tomu aj všetky zhromaždenia v súkromných bytoch i veľké zhromaždenia, ako sú oblastné alebo krajské zjazdy.
Pre milióny Jehovových svedkov nie je žiadne miesto bližšie ich srdcu než ich pravidelné miesto uctievania, sála Kráľovstva. Majú náležitú úctu k tomuto miestu. Prejavujú ducha usilovnosti v starostlivosti o ňu a vždy sa snažia používať ju vhodným spôsobom. Kiež aj ty dbáš na Jehovovo napomínanie: „Stráž svoje nohy, kedykoľvek ideš do domu pravého Boha.“ — Kazateľ 5:1.