Buďte šťastní a poriadni
KEĎ sme poriadkumiľovní, umožňuje nám to robiť veci dobre. Keď sme výkonní, pomáha nám to čo najlepšie využiť čas i prostriedky. (Galaťanom 6:16; Filipanom 3:16; 1. Timotejovi 3:2) Ale k životu patrí viac než len usporiadanosť a výkonnosť. Inšpirovaný žalmista napísal: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15) Byť šťastní a zároveň poriadni vo všetkom, čo robíme, je náročná úloha.
Poriadni a šťastní
Jehova Boh je najväčší príklad dobrého organizovania. Vo všetkých jeho dielach, od jednotlivých buniek až po zložitých živých tvorov, od nepatrných atómov po obrovské galaxie, vidno poriadok a presnosť. Jeho univerzálne zákony nám umožňujú s dôverou si plánovať život. Vieme, že každé ráno vyjde slnko a že po zime príde leto. — 1. Mojžišova 8:22; Izaiáš 40:26.
Ale Jehova je viac než len Bohom poriadku. Je aj „šťastným Bohom“. (1. Timotejovi 1:11; 1. Korinťanom 14:33) Jeho šťastie vidieť na jeho výtvoroch. Hravé mačiatka, krásny západ slnka, lákavá potrava, inšpirujúca hudba, podnetná práca a množstvo ďalších vecí ukazuje, že mal v úmysle, aby sme sa zo života radovali. Jeho zákony nie sú unavujúcimi obmedzeniami, ale sú zárukou nášho šťastia.
Ježiš Kristus sa riadi vzorom svojho Otca. Je „šťastný a jediný Mocnár“ a správa sa presne tak ako jeho Otec. (1. Timotejovi 6:15; Ján 5:19) Keď pracoval so svojím Otcom na diele tvorenia, bol viac ako iba výkonným „majstrom v diele“. Pri všetkom, čo robil, bol šťastný. ,Celý čas sa radoval pred Jehovom, radoval sa z úrodnej pôdy jeho zeme, a veci, ktoré mal rád, boli u ľudských synov.‘ — Príslovia 8:30, 31.
Chceme odzrkadľovať podobnú láskavosť, radosť a náklonnosť k ľuďom vo všetkom, čo robíme. Niekedy však v honbe za výkonnosťou môžno zabúdame na to, že ,poriadne chodiť [Božím] duchom‘ zahŕňa aj prinášať ovocie Božieho ducha. (Galaťanom 5:22–25) A tak urobíme dobre, keď sa spýtame: Ako môžeme byť aj poriadni a zároveň aj šťastní pri svojej činnosti a tiež pri riadení práce iných?
Nebuďte k sebe krutí
Uvažujme o dobrej rade zaznamenanej v Prísloviach 11:17. Inšpirovaný pisateľ nám najprv hovorí, že „muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre“. Potom hovorí o opaku: „Ale ukrutník privádza na svoje telo verejné odsúdenie.“ New International Version prekladá tento verš takto: „Láskavý muž si prináša úžitok, ale krutý muž si pôsobí škodu.“
Ako by sme nechtiac mohli byť k sebe krutí? Napríklad tým, že by sme síce mali dobré úmysly, ale boli by sme celkom neporiadni. K akým výsledkom to vedie? Jeden odborník hovorí: „Chybička pamäti, nesprávne vyplnený dokument, nedostatočne pochopený príkaz, nepresne zaznamenaný telefonický hovor — to sú tie malé zlyhania, červíky, ktoré sa zažierajú do tkaniny výkonnosti a pustošia i tie najlepšie úmysly.“ — Teach Yourself Personal Efficiency (Učte sa osobnej výkonnosti).
Je to v súlade s tým, čo povedal inšpirovaný pisateľ: „Ten, kto sa v práci prejavuje ako nedbanlivý — je bratom toho, kto spôsobuje skazu.“ (Príslovia 18:9) Áno, neporiadni, nevýkonní ľudia môžu spôsobiť pohromu a zničiť seba aj iných. Preto sa im druhí často vyhýbajú. Pre svoju nedbanlivosť privádzajú na seba verejné odsúdenie.
Živý pes, alebo mŕtvy lev?
Ale môžeme byť k sebe krutí aj tak, že si stanovíme príliš vysoké normy. Vyššie citovaný pisateľ o výkonnosti hovorí, že naším cieľom môže byť „norma dokonalosti, ktorú nemožno plne dosiahnuť“. Ako hovorí, výsledkom je „napokon srdcervúca bolesť a rozčarovanie“. Perfekcionista môže byť veľmi poriadny a výkonný, ale nikdy nebude skutočne šťastný. Skôr či neskôr nachádza len srdcervúcu bolesť.
Ak máme sklony k perfekcionizmu, je dobré pamätať na to, že „živý pes je na tom lepšie než mŕtvy lev“. (Kazateľ 9:4) Nemuseli by sme sa nerealistickým úsilím o dokonalosť doslovne zabiť, ale môžeme si vážne ublížiť vyčerpaním. Podľa jedného odborníka to zahŕňa „telesnú, citovú, duchovnú, intelektuálnu a interpersonálnu vyčerpanosť“. (Job Stress and Burnout, Stres a vyčerpanosť v zamestnaní) Ak sa vyčerpávame úsilím o nedosiahnuteľné ciele, sme k sebe naozaj krutí a nutne sa tým oberáme o šťastie.
Zaobchádzajte so sebou dobre
Pamätajte: „Muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre.“ (Príslovia 11:17) Dobre so sebou zaobchádzame vtedy, keď si dávame realistické a rozumné ciele a pamätáme na to, že šťastný Boh Jehova pozná naše obmedzenia. (Žalm 103:8–14) Môžeme byť šťastní, keď aj my uznáme tieto obmedzenia a potom sa budeme ,snažiť zo všetkých síl‘, v rámci svojich schopností, dobre si plniť svoje záväzky. — Hebrejom 4:11; 2. Timotejovi 2:15; 2. Petra 1:10.
Samozrejme, vždy je tu nebezpečenstvo skĺznutia do druhého extrému — byť k sebe príliš láskavý. Nezabudnite, ako Ježiš odpovedal, keď mu apoštol Peter navrhol: „Buď k sebe láskavý, Pane“, keď bola v skutočnosti potrebná rozhodná činnosť. Petrove zmýšľanie bolo také nebezpečné, že Ježiš povedal: „Choď za mňa, Satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ (Matúš 16:22, 23) Ak človek zaobchádza so svojou dušou dobre, nepripustí nedbanlivý, pôžitkársky postoj. Takýto postoj by nás mohol tiež celkom obrať o šťastie. To, čo potrebujeme, je rozumnosť, nie fanatizmus. — Filipanom 4:5.
Zaobchádzajte dobre s inými
V Ježišových dňoch si znalci Písma a farizeji pravdepodobne mysleli, že sú veľmi výkonní a poriadni. Slovník A Dictionary of the Bible o ich spôsobe uctievania hovorí: „Každé biblické prikázanie bolo obklopené sieťou drobných nariadení. Nebral sa žiaden ohľad na zmenené okolnosti; od každého Žida sa neúprosne vyžadovala úplná poslušnosť Zákonu vo všetkých jeho podrobnostiach... Právnych detailov pribúdalo, až sa náboženstvo stalo obchodom a život neznesiteľným bremenom. Z ľudí sa stali morálne automaty. Hlas svedomia bol potlačený, živá moc Božského slova bola neutralizovaná a skrytá pod hromadou nekonečných pravidiel.“
Nie div, že Ježiš Kristus ich za to odsúdil. Povedal: „Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť.“ (Matúš 23:4) Milujúci starší nezaťažujú stádo množstvom drobných pravidiel a nariadení. Zaobchádzajú dobre s Božím stádom tak, že napodobňujú láskavý, osviežujúci príklad Krista Ježiša. — Matúš 11:28–30; Filipanom 2:1–5.
Aj keď organizačných zodpovedností pribúda, starostliví starší nikdy nestrácajú zo zreteľa, že majú do činenia s ľuďmi — s ľuďmi, ktorých Boh miluje. (1. Petra 5:2, 3, 7; 1. Jána 4:8–10) Nikdy nebudú takí zamestnaní organizačnými záležitosťami či postupmi, že by zabudli na svoju prvoradú úlohu pastierov, strážcov a ochrancov stáda. — Príslovia 3:3; 19:22; 21:21; Izaiáš 32:1, 2; Jeremiáš 23:3, 4.
Napríklad intenzívne zaujatie časovými plánmi a číslami by mohlo vytlačiť záujem o ľudí. Uvažujme o vodičovi autobusu, ktorý si myslí, že jeho prvoradou povinnosťou je presne sa držať cestovného poriadku, a to bez ohľadu na následky. Je stravovaný túžbou dostať sa z jedného konca trasy na druhý v presne vymedzenom čase. Nanešťastie, cestujúci mu pri tom, z jeho hľadiska, stoja v ceste. Sú pomalí a neporiadni a vždy prichádzajú na autobusovú zastávku práve vtedy, keď sa on pohýna. Namiesto toho, aby pamätal na to, že celým zmyslom jeho práce je slúžiť cestujúcim, pokladá ich za prekážku výkonnosti a obíde ich.
Starajte sa o každého jednotlivca
V bezcitnej honbe za výkonnosťou sa často prehliadajú potreby jednotlivcov. Tí slabší, menej výkonní, môžu byť považovaní za príťaž. Keď k tomu dôjde, môže to mať hrozné následky. Napríklad v starovekom gréckom mestskom štáte Sparta nechávali slabé a choré deti zomrieť. Neboli by z nich silní, výkonní vojaci, ktorí by chránili silný, dobre fungujúci štát. Filozof Bertrand Russell hovorí: „Keď sa narodilo dieťa, otec ho priniesol pred starších jeho rodiny, aby ho prezreli. Keď bolo zdravé, vrátili ho otcovi, aby ho vychoval, keď nie, hodili ho do hlbokej jamy s vodou.“ — History of Western Philosophy (Dejiny západnej filozofie).
Takýto krutý štát sa nevyznačoval šťastím, ale tvrdosťou a strohosťou. (Porovnaj Kazateľa 8:9.) Spartské vrchnosti sa bezpochyby domnievali, že ich počínanie je ospravedlnené výkonnosťou, ich konaniu však chýbal akýkoľvek súcit či láskavosť. Ich cesty neboli Božími cestami. (Žalm 41:1; Príslovia 14:21) V protiklade k tomu dozorcovia v kresťanskom zbore pamätajú na to, že všetky Božie ovce sú vzácne v Božích očiach, a zaobchádzajú dobre s každou z nich. Starajú sa nielen o tých deväťdesiatdeväť, ktoré sú zdravé, ale aj o tú jednu, ktorá je slabá či citovo rozrušená. — Matúš 18:12–14; Skutky 20:28; 1. Tesaloničanom 5:14, 15; 1. Petra 5:7.
Zostaňte blízko pri stáde
Starší zostávajú blízko pri stáde, o ktoré sa starajú. Moderný výskum obchodných metód by však mohol naznačovať, že kvôli maximálnej výkonnosti by si správca či dozorca mal udržiavať odstup od tých, nad ktorými má dozor. Jeden výskumník opisuje rozdielne výsledky, ktoré zaznamenal istý dôstojník letectva v závislosti od toho, či mal, alebo nemal odstup od svojich podriadených. „Keď mal so svojimi dôstojníkmi veľmi blízky vzťah, zdalo sa, že sa cítia bezpečne, a príliš sa o výkonnosť svojich jednotiek nestarali. Len čo prejavil viac rezervovanosti a dal viac najavo svoje nadradené postavenie, jeho nižší velitelia si začali robiť starosti, či sa niečo nepodarilo... a vo svojich obavách sa zamerali tak, že si dávali viac záležať na svojej práci. Výsledkom bol pozoruhodný vzrast výkonnosti základne.“ — Understanding Organizations.
Kresťanský zbor však nie je vojenská organizácia. Kresťanskí starší, ktorí dozerajú na prácu iných, sa riadia príkladom Ježiša Krista. On bol svojim učeníkom vždy blízky. (Matúš 12:49, 50; Ján 13:34, 35) Na dosiahnutie väčšej výkonnosti nikdy nevyužíval ich obavy. Medzi sebou a svojimi učeníkmi vybudoval pevné putá vzájomnej dôvery. Tesné putá nežnej náklonnosti boli znakom jeho učeníkov. (1. Tesaloničanom 2:7, 8) Keď takáto blízkosť existuje, šťastné stádo, plne podnecované Božou láskou, dobre reaguje na vedenie bez donucovania a zo všetkých síl sa snaží ochotne slúžiť Bohu. — Porovnaj 2. Mojžišovu 35:21.
Mnohé biblické texty vyzdvihujú, že pre bratstvo sú potrebné kresťanské kvality, ako je šťastie a láska. (Matúš 5:3–12; 1. Korinťanom 13:1–13) Pomerne málo ich vyzdvihuje potrebu výkonnosti. Iste, dobré organizovanie je potrebné. Boží ľud bol vždy organizovaný. Zamyslite sa však, ako často napríklad pisatelia žalmov opisujú Božích služobníkov ako šťastných. Žalm 119, ktorý hovorí hodne o Jehovových zákonoch, pripomienkach a nariadeniach, sa začína takto: „Šťastní sú bezúhonní na svojej ceste, tí, ktorí chodia v Jehovovom zákone. Šťastní sú tí, ktorí zachovávajú jeho pripomienky; hľadajú ho stále celým srdcom.“ (Žalm 119:1, 2) Dokážete zvládnuť náročnosť úlohy byť poriadni a zároveň šťastní?
[Obrázok na strane 28]
Armilárna sféra — dávne zariadenie na znázornenie veľkých dráh nebeských telies
[Obrázok na strane 31]
Jehova ako milujúci Pastier je nielen Bohom poriadku, ale aj šťastia
[Prameň ilustrácie]
Garo Nalbandian