Mali by kresťania zachovávať deň odpočinku?
JÚN bol výnimočne daždivý. V roku 1991, počas tenisového šampionátu vo Wimbledone, sa preto porušila jedna prastará svetská tradícia. Po prvý raz v histórii sa hrali zápasy v nedeľu, kvôli tomu, aby sa dohnal stratený čas. Odhliadnuc od príležitostného porušenia pravidiel, ako bolo toto, nedeľa zostáva posvätným dňom odpočinku tak v Anglicku, ako aj v mnohých ďalších krajinách.
Niektorí ľudia zachovávajú iný deň odpočinku. Židia na celom svete prísne zachovávajú sabat od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu. Počas sabatu nelietajú lietadlá izraelských národných aerolínií a v určitých mestách nepremáva verejná doprava. Tradicionalisti v Jeruzaleme uzavierajú určité ulice, aby zablokovali všetku dopravu, ktorú v sabat považujú za nezákonnú.
Skutočnosť, že mnohé náboženstvá týždenne stále zachovávajú deň odpočinku alebo sabat, vyvoláva niekoľko otázok. Je dodržiavanie sabatu povinné len pre Židov? Prečo začala väčšina náboženstiev „kresťanstva“ prijímať iný deň odpočinku? Zostáva zachovávanie dňa odpočinku týždenne biblickou požiadavkou dodnes?
Existoval sabat vždy?
V Písmach nachádzame prvú zmienku o sabate v 2. knihe Mojžišovej. Keď boli Izraeliti na púšti, dostávali od Jehovu mannu, zázračnú potravu. Vždy v šiesty deň týždňa si mali nazbierať dvojnásobné množstvo, pretože siedmy deň mal byť „sabat Jehovovi“, počas ktorého bola zakázaná všetka práca. — 2. Mojžišova 16:4, 5, 22–25.
A ďalej, Izraelitom bol sabat daný preto, aby im pripomínal, že boli otrokmi v egyptskej krajine. Táto pripomienka by nemala veľký význam, ak by sa takým zákonom riadili už predtým. A tak ustanovenia nariaďujúce sabat boli dané jedine Izraelu. — 5. Mojžišova 5:2, 3, 12–15.
Puntičkárske a utláčajúce praktiky
Pretože mojžišovský Zákon nebol veľmi podrobný vzhľadom na sabat, rabíni zostavili počas storočí početné nariadenia, zakazujúce v sabat hlavne všetky formy práce. Podľa Mišny bola zakázaná práca rozdelená do 39 hlavných kategórií, ako je šitie, písanie a práca na poli. Mnohé z týchto pravidiel nie sú založené na Biblii. Citujúc Mišnu, Encyclopædia Judaica uznáva, že tieto ustanovenia sú ako „vrchy visiace na vlásku, lebo v Písmach sa o tomto námete hovorí málo, ale pravidiel je mnoho“.
Aby sa uplatnilo prikázanie, že nikto by nemal ‚siedmeho dňa vychádzať zo svojho miesta‘, bola určená maximálna vzdialenosť, nazvaná „sabatný limit“. Podľa určitých zdrojov to zodpovedalo dvetisíc lakťom, čo je asi deväťsto metrov. (2. Mojžišova 16:29) Toto pravidlo sa však mohlo poľahky obísť. Večer pred sabatom sa mohlo sabatné jedlo uložiť do vzdialenosti dvetisíc lakťov od domu. Toto miesto sa potom mohlo považovať za časť rodinného domu a z tohto bodu sa mohlo počítať ďalších dvetisíc lakťov.
Mnohé z týchto obmedzení vytvorených ľudmi boli v Ježišových dňoch v platnosti. Preto náboženskí vodcovia vyčítali Ježišovým učeníkom, že trhali obilné klasy na jedenie, keď prechádzali cez obilné polia. Obvinili ich z porušovania sabatu — trhať klasy obilia sa považovalo za žatie a vymrviť obilie z klasov bolo pokladané za mletie či šrotovanie. Ježiš pri niekoľkých príležitostiach verejne odsúdil extrémne názory náboženských vodcov, lebo prekrúcali ducha Jehovovho zákona. — Matúš 12:1–8; Lukáš 13:10–17; 14:1–6; Ján 5:1–16; 9:1–16.
Sabat zo soboty na nedeľu
„Na oddanú službu Bohu sa budú dodržiavať nedele.“ Takto podáva katolícka cirkev štvrté prikázanie o sabate. Nedávno publikovaný francúzsky Catéchisme pour adultes vysvetľuje: „Kresťanská nedeľa sa svätí deň po sabate: ôsmeho dňa, to jest v prvý deň nového stvorenia. Preberá síce základné prvky sabatu, ale sústreďuje sa na Kristov pesach.“ Ako došlo k tomuto presunutiu sabatu zo soboty na nedeľu?
Hoci nedeľa bola dňom, v ktorý bol Ježiš vzkriesený, pre raných kresťanov to bol pracovný deň ako ktorýkoľvek iný. Ale rozhodnutie Laodicejského cirkevného koncilu (od polovice do neskorého štvrtého storočia n. l.) odhaľuje, že postupom času bol židovský sabat v sobotu nahradený „kresťanským“ sabatom v nedeľu. Toto cirkevné rozhodnutie „zakázalo kresťanom požidovčovať sa a zaháľať v deň [židovského] sabatu, a kresťanským spôsobom mal byť ctený Pánov deň [deň týždňa, v ktorý bol Pán vzkriesený]“. Odvtedy stúpenci „kresťanstva“ museli v sobotu pracovať, a v nedeľu zdržiavať sa práce. Neskôr sa od nich vyžadovalo, aby v nedeľu chodili na omšu.
Za podpory svetských vrchností bola čoskoro práca v nedeľu zakázaná v celom „kresťanstve“. Od šiesteho storočia priestupníkov pokutovali alebo bičovali a ich dobytok mohol byť skonfiškovaný. Z nekajúcnych hriešnikov sa príležitostne mohli stať nevoľníci.
Zákony týkajúce sa práce prijateľnej v nedeľu boli v určitom zmysle rovnako zložité ako tradície nariaďujúce židovský sabat. Slovník Dictionnaire de théologie catholique poskytuje zdĺhavé vysvetlenia o vývoji cirkevnej kazuistiky a medzi zakázanými vecami sa zmieňuje o otrockej práci, práci na poli, právnych konaniach, trhoch a poľovačke.
Je paradoxné, že v snahe ospravedlniť tieto zákazy sa odkazovalo na židovský sabat. O zákonoch cisára Karola Veľkého vzhľadom na nedeľu sa zmieňuje New Catholic Encyclopedia: „Sobotárska idea, výslovne zamietnutá svätým Hieronymom a odsúdená Orleánskym koncilom v roku 538 ako židovská a nekresťanská, bola jasne vyjadrená vo výnose Karola Veľkého z roku 789, ktorý zakazoval všetku prácu v nedeľu ako prestúpenie [Desiatich prikázaní].“ A tak hoci sa cirkvi páčilo, že civilné vrchnosti vyhlásili za deň odpočinku nedeľu, dovolila tejto svetskej ruke ospravedlniť tieto obmedzenia na právnom základe, ktorý cirkev odmietala, to jest na mojžišovskom Zákone o sabate.
Nebiblický postoj
Storočia predtým niekoľko cirkevných otcov, najmä Augustín, správne vyhlasovalo, že sabat bol dočasným usporiadaním, vyhradeným pre Židov. Títo cirkevní otcovia tým jednoducho prijali to, čo vysvetľujú Kresťanské grécke písma, totiž že sabat je neoddeliteľnou časťou zmluvy Zákona, ktorá bola zrušená Ježišovou obeťou. — Rimanom 6:14; 7:6; 10:4; Galaťanom 3:10–14, 24, 25.
Súčasný Vocabulaire biblique cituje protestantského teológa Oscara Cullmanna, ktorý pripúšťa: „Pretože Ježiš prišiel, zomrel a bol vzkriesený, S[taro] Z[ákonné] sviatky boli teraz naplnené, a zachovávať ich ‚znamená vracať sa späť k starej zmluve, akoby Kristus nikdy neprišiel‘.“ Keď zvážime tento pádny argument, je možné ospravedlniť povinné zachovávanie sabatu?
Katolícki autori dnes obyčajne hľadajú podporu v Skutkoch 20:7, kde sa hovorí o „prvom dni týždňa“ (nedeľa), keď sa Pavol stretol so svojimi spoločníkmi, aby sa spolu najedli. To bol však iba detail. Nič v tomto texte ani v iných textoch nenaznačuje, že tento záznam mal slúžiť ako príklad, ktorým sa mali riadiť kresťania, a určite nebol záväzný. Zachovávanie sabatu v nedeľu nemá naozaj žiaden biblický podklad.
Aký odpočinok je pre kresťanov?
Hoci kresťania nie sú povinní zachovávať týždenne deň odpočinku, jednako sú nabádaní zachovávať odpočinok iného druhu. Pavol to vysvetľuje židovským spolukresťanom hovoriac: „Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok... Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku.“ (Hebrejom 4:4–11) Skôr ako sa títo Židia stali kresťanmi, dodržiavali mojžišovský Zákon tak úzkostlivo, ako len mohli. Teraz ich Pavol už nepovzbudzoval, aby hľadali záchranu prostredníctvom skutkov, ale aby si od svojich mŕtvych skutkov ,odpočinuli‘. Odteraz mali prejavovať vieru v Ježišovu obeť, čo je jediný prostriedok, ktorým ľudstvo môže získať spravodlivé postavenie v Božích očiach.
Ako môžeme my dnes dať najavo, že takisto berieme do úvahy Boží názor? Podobne ako ich blížni, ako rozumní ľudia si Jehovovi svedkovia oceňujú týždenne deň odpočinku od svetskej práce, ktorý je v mnohých krajinách uzákonený. To im poskytuje čas na rodinné spoločenstvo a osvieženie. Čo je však dôležitejšie, ukázalo sa, že je to čas na ďalšiu kresťanskú činnosť. (Efezanom 5:15, 16) Patria k nej zhromaždenia a účasť vo verejnej službe, navštevovanie susedov s cieľom podeliť sa s nimi o biblické informácie o blížiacom sa čase, keď sa veriace ľudstvo bude tešiť z celosvetového pokoja. Ak by ste sa o tom chceli dozvedieť viac, Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu, či už to bude v sobotu, v nedeľu, alebo v ktorýkoľvek iný deň v týždni.
[Obrázok na strane 28]
Ježiš dokonale dodržiaval zákon o sabate, a nie židovské tradície
[Obrázok na strane 29]
Kresťanská činnosť poskytuje osvieženie v dňoch odpočinku od svetskej práce