Starostlivosť o starých ľudí — náročná úloha i odmena

ŠINECU, kresťanský služobník, mal nesmiernu radosť zo svojho pridelenia. Do jeho trojčlennej rodiny patrila manželkina matka. Tešili sa zo spolupráce s malým zborom Jehovových svedkov a vyučovali ľudí z Biblie, až kým nebol Šinecu jedného dňa požiadaný, aby pouvažoval nad tým, či by spolu s manželkou nemohli cestovať a navštevovať ďalšie zbory. Vyžadovalo by to každý týždeň sa sťahovať. Táto vyhliadka Šinecua potešila, ale kto by sa staral o manželkinu matku?

Mnohé rodiny budú nakoniec stáť pred podobnou náročnou úlohou — ako sa čo najlepšie postarať o starnúcich rodičov. Kým sú rodičia pomerne zdraví a pracujú, zvyčajne sa o tejto veci veľa nepremýšľa. Ale to, že starnú, môžu prezrádzať maličkosti; napríklad trasúce sa ruky, keď sa pokúšajú navliecť niť do ihly, alebo zlyhávajúca pamäť, keď sa usilujú spomenúť si, kedy naposledy videli nejaký stratený predmet. Často je to však náhla nehoda alebo choroba, ktorá človeka prinúti uvedomiť si ich potreby. Niečo treba urobiť.

V niektorých krajinách rodičia, ktorí sa tešia z relatívne dobrého zdravia, radšej bývajú v neskorších rokoch života len so svojím manželským druhom než spolu so svojimi deťmi. V iných krajinách, napríklad v mnohých orientálnych a afrických krajinách, je zvykom, že starší ľudia bývajú so svojimi deťmi, predovšetkým s najstarším synom. Je to tak najmä vtedy, keď je jeden z rodičov pripútaný na lôžko. Napríklad v Japonsku sa rodiny starajú doma asi o 240 000 rodinných príslušníkov vo veku 65 rokov a vyššie, ktorí sú do určitej miery pripútaní na lôžko.

Morálne a biblické záväzky

Hoci žijeme v generácii, z ktorej mnohí ‚milujú sami seba‘ a nemajú ‚prirodzenú náklonnosť‘, je zrejmé, že voči starým ľuďom máme morálne aj biblické záväzky. (2. Timotejovi 3:1–5) Tomiko, ktorá sa stará o svoju zostarnutú matku postihnutú Parkinsonovou chorobou, vyjadrila morálny záväzok, ktorý cíti voči svojej matke. Povedala: „Starala sa o mňa dvadsať rokov. Teraz chcem to isté robiť pre ňu ja.“ Múdry kráľ Šalamún napomínal: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ — Príslovia 23:22.

Tento biblický príkaz nezruší ani náboženská predpojatosť, ani nepriateľstvo zo strany neveriaceho rodiča. Kresťanský apoštol Pavol bol inšpirovaný, aby napísal: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní, a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ (1. Timotejovi 5:8) Ježiš nám v tom dal príklad jedným z posledných skutkov pred svojou smrťou, keď zariadil, aby bolo postarané o jeho matku. — Ján 19:26, 27.

Ako zvládnuť ťažkosti

Keď sa po mnohých rokoch samostatného života rodiny opäť spoja, je potrebné, aby všetci urobili veľa úprav. Tieto zmeny si vyžadujú veľa lásky, trpezlivosti a vzájomného porozumenia. Ak sa najstarší syn či iný syn alebo dcéra presťahuje s rodinou do domácnosti rodičov, vznikne celý rad nových okolností. Môže to byť nové zamestnanie, nové školy pre deti, nové okolie, na ktoré si treba zvyknúť. Pre manželku to často bude znamenať viac povinností.

Prispôsobiť sa bude rovnako ťažké aj pre rodičov. Možno boli zvyknutí na istú mieru súkromia, pokoja a slobody, a teraz budú vyrušovaní hurhajom veľmi živých vnúčat a ich kamarátov. Boli zvyknutí robiť vlastné rozhodnutia, a možno ich hnevajú akékoľvek pokusy usmerňovať ich. Mnohí rodičia, ktorí predvídali čas, keď k nim prídu bývať rodiny ich synov, postavili v blízkosti svojho domu samostatný dom alebo prístavbu so spojovacou chodbou, čo všetkým poskytuje istú mieru nezávislosti.

Tam, kde je byt malý, budú možno potrebné väčšie úpravy, aby sa vytvoril priestor pre nových príchodzích. Jedna matka sa zasmiala pri spomienke, aké rozrušené boli jej štyri dcéry, keď do ich spální pribúdal stále ďalší nábytok a iné veci, aby sa vytvoril priestor pre ich osemdesiatročnú starú mamu. Väčšina týchto problémov sa však obvykle vyrieši, keď všetci uznajú nutnosť úprav a pamätajú na biblické napomenutie, že láska „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. — 1. Korinťanom 13:5.

Určitá strata slobody

Vážny problém môže vzniknúť vtedy, keď je manžel kresťanskej ženy neveriaci a rozhodne, že sa rodina presťahuje k jeho rodičom. Pri požiadavkách na starostlivosť o rodinu sa môže zdať takmer nemožné, aby si kresťanka udržala rovnováhu medzi svojimi kresťanskými záväzkami a ďalšími povinnosťami. Secuko povedala: „Môj manžel sa nazdával, že nechávať jeho tak trocha senilnú matku doma samu je nebezpečné, a chcel, aby som bola stále doma. Keď som sa pokúšala ísť na zhromaždenie, hneval sa a sťažoval sa. Pretože pochádzam z japonského prostredia, aj ja som sa najprv nazdávala, že je nesprávne nechať matku samu. Ale potom, po čase, som si uvedomila, že tieto veci sa dajú riešiť.“

Hisako mala podobný problém. Hovorí: „Keď sme sa nasťahovali k rodine môjho manžela, chcel, aby som zmenila náboženstvo a prestala so svojou náboženskou činnosťou, lebo sa bál toho, čo si budú myslieť jeho príbuzní. Ale to nebolo všetko. V nedeľu k nám chodievali na návštevu príbuzní, ktorí bývali neďaleko, takže bolo pre mňa ťažké chodiť na zhromaždenia. Navyše, deti sa radšej chceli hrať so svojimi bratrancami a sesternicami, ako chodiť na zhromaždenia. Videla som, že náš duchovný stav tým trpí. Musela som zaujať pevný postoj a manželovi vysvetliť, že moje náboženstvo nie je niečo, čo možno vymeniť ako šaty, ale že je pre mňa dôležité. Po čase sa rodina prispôsobila.“

Problém, kde vziať viac voľného času, riešia niektoré kresťanky tak, že majú gazdinú na kratší úväzok, ktorá im raz alebo dva razy do týždňa chodí pomáhať. Iné nachádzajú istú mieru voľnosti na vybavovanie svojich vecí a na kresťanskú činnosť tak, že hľadajú pomoc u detí, u príbuzných, ktorí bývajú neďaleko, ako aj u priateliek v zbore. Pomocnú ruku môžu podať aj manželia, keď sú večer a cez víkend doma. — Kazateľ 4:9.

Udržiavať ich v činnosti

Udržiavať starších ľudí činnými je ďalšou náročnou úlohou, s ktorou sa treba vyrovnať. Niektorí starší ľudia sa radi podieľajú na varení a na iných prácach v domácnosti. Cítia sa byť potrební, keď sú požiadaní, aby dávali pozor na deti, a nachádzajú uspokojenie, keď sa starajú o zeleninovú záhradku či o kvety alebo keď sa zaoberajú nejakým koníčkom.

Iní však chcú väčšinu dňa spať a očakávajú, že ich budú obsluhovať. Ale udržiavať ich v činnosti, nakoľko je to len možné, sa javí ako dôležité pre ich zdravie, dlhý život a duševnú čulosť. Hideko zistila, že hoci jej matka bola na vozíčku, to, že ju brala so sebou na zhromaždenia, bolo práve tým povzbudením, ktoré potrebovala. Všetci ju tam vrúcne vítali a zapájali ju do rozhovorov. Pozornosť, ktorú jej prejavovali, viedla nakoniec k tomu, že súhlasila so štúdiom Biblie s jednou staršou ženou. Istí manželia, ktorých matka má Alzheimerovu chorobu, berú matku so sebou na kresťanské zhromaždenia. „Zvyčajne nechce nič robiť,“ poznamenali, „ale na zhromaždeniach je šťastná. Je srdečne vítaná, takže prichádza ochotne. Cítime, že je to pre ňu veľmi užitočné.“

Šinecu, o ktorom bola zmienka na začiatku článku, vyriešil svoj problém tak, že manželkinej matke našiel byt v strede oblasti, kde slúžil ako cestujúci služobník. Tak s ňou mohol byť on i jeho manželka každý týždeň medzi návštevami rôznych zborov. Jeho manželka Kjoko povedala: „Moja matka cíti, že je dôležitou súčasťou našej práce, a cíti sa potrebná. Teší sa, keď ju manžel požiada, aby uvarila nejaké zvláštne jedlo.“

Vyrovnať sa so senilitou

Ako rodičia starnú, môže sa u nich vyvinúť senilita rôzneho stupňa, takže si vyžadujú stále viac pozornosti. Zabúdajú, ktorý je deň, čas a obdobie, zabúdajú na sľuby. Možno si neostrihajú vlasy a nevyperú si veci. Možno dokonca zabudnú, ako sa majú obliecť a okúpať. Mnohí sa stávajú popletenými, zatiaľ čo iní majú problémy so spaním. Majú sklon k tomu, že sa opakujú, a keď ich niekto na to upozorní, rozhorčujú sa. Myseľ ich klame a mätie. Možno trvajú na tom, že im bolo niečo ukradnuté alebo že sa do domu pokúšajú vlámať lupiči. Jedna rodina so štyrmi dcérami musela znášať neustále bezdôvodné obviňovanie zo sexuálneho previnenia. Vyjadrili sa: „Bolo to nepríjemné, ale učili sme sa tie obvinenia znášať, a pokúšali sme sa zmeniť tému rozhovoru. Nesúhlasiť s babkou bolo márne.“ — Príslovia 17:27.

Uspokojovať citové potreby

Roky prinášajú starším ľuďom trápenie. Musia znášať bolestivé choroby, stratu pohyblivosti a duševnú tieseň. Mnohí cítia, že ich život nemá cieľ či zmysel. Možno sa nazdávajú, že sú bremenom, a vyjadrujú túžbu zomrieť. Potrebujú cítiť, že sú milovaní, že sú v úcte a že sa s nimi ráta. (3. Mojžišova 19:32) Hisako povedala: „Vždy sa snažíme zapojiť do nášho rozhovoru manželovu mamičku, keď je prítomná, a hovoriť o nej, keď je to možné.“ Iná rodina sa snažila posilniť sebaúctu starého otca tak, že ho požiadala, aby viedol denný rozhovor o biblickom texte.

Človek sa musí stále snažiť udržať si správny pohľad na starších ľudí. Pacientov, ktorí sú pripútaní na lôžko, rozhorčuje, keď cítia, že s nimi druhí rozprávajú ponižujúcim spôsobom, alebo keď s nimi zaobchádzajú neúctivo. Kimiko, ktorá žila so svojou postihnutou svokrou, vysvetľuje: „Matka bola bystrá a rozoznala, keď som ju neopatrovala zo srdca alebo keď som bola blahosklonná.“ Na svojom postoji musela pracovať aj Hideko. „Keď som sa musela starať o svoju svokru, najprv som bola sklamaná. Bývala som priekopníčkou [u Jehovových svedkov je to služobník celým časom], a táto služba mi chýbala. Potom som pochopila, že musím upraviť svoje zmýšľanie. I keď je služba z domu do domu dôležitá, aj toto je dôležitou súčasťou dodržiavania Božích prikázaní. (1. Timotejovi 5:8) Uvedomila som si, že ak mám mať radosť, musím viac rozvíjať lásku a empatiu. Trápilo ma svedomie, keď som robila veci len mechanicky, z pocitu povinnosti. Keď som mala nehodu a mala som bolesti, myslela som na svoju svokru a na to, aké bolesti má ona. Potom bolo pre mňa ľahšie prejavovať jej väčšiu vrúcnosť a pochopenie.“

Aj opatrovníci potrebujú starostlivosť

Nesmie sa prehliadať, že je potrebné prejavovať ocenenie tomu, na kom v prvom rade spočíva bremeno starostlivosti o starších ľudí. (Porovnaj Príslovia 31:28.) Väčšina žien si stále spĺňa svoje záväzky, či už počujú slová ocenenia, alebo nie. Ale keď sa zamyslíme nad tým, čo ich práca zahŕňa, takéto slová ocenenia sú naozaj vhodné. Pravdepodobne musia vo zvýšenej miere upratovať, prať a variť. Zamysli sa tiež nad cestami do nemocnice či k lekárovi, ako aj nad kŕmením alebo umývaním zostarnutého pacienta. Jedna žena, ktorá sa dlho starala o svoju svokru, povedala: „Viem, že pre môjho manžela je ťažké vyjadriť to slovami; ale že si váži to, čo robím, mi dáva najavo inými spôsobmi.“ Jednoduché slová vďaky môžu spôsobiť, že človek cíti, že to všetko stojí za to. — Príslovia 25:11.

Prináša to aj odmenu

Mnohé rodiny, ktoré roky opatrovali starnúcich rodičov, hovoria, že im to pomohlo rozvíjať dôležité kresťanské vlastnosti — vytrvalosť, obetavosť, nesebeckú lásku, usilovnosť, pokoru a nežnosť. Mnohé rodiny sa tým citovo zblížili. Ďalšou odmenou je príležitosť viac sa s rodičmi rozprávať a lepšie ich poznať. Hisako o svojej svokre povedala: „Mala zaujímavý život. Zažila veľa ťažkostí. Lepšie som ju spoznala a naučila som sa vážiť si tie jej vlastnosti, ktoré som predtým nepoznala.“

Kimiko, ktorá sa starala o manželových rodičov a o jeho starú matku pripútanú na lôžko, povedala: „Skôr než som začala študovať Bibliu, bolo obdobie, keď som sa chcela dať rozviesť a utiecť z tých pomerov. Potom som sa dočítala, že by sme sa mali ,starať... o vdovy v ich súžení‘. (Jakub 1:27) Som šťastná, že som urobila všetko, čo som mohla, pretože teraz sa nikto z rodiny nemôže oprávnene sťažovať na moje presvedčenie. Moje svedomie je čisté.“ Iný človek povedal: „Na vlastné oči som videl hrozné účinky Adamovho hriechu, a teraz si ešte viac vážim potrebu výkupného.“

Privítate čoskoro vo svojej domácnosti ďalšieho člena svojej rodiny? Alebo sa azda budete sťahovať k svojim zostarnutým rodičom? Cítite akýsi nepokoj? Je to pochopiteľné. Bude treba urobiť úpravy. Ale keď úspešne zvládnete túto náročnú úlohu, vy sami budete bohato odmenení.

[Obrázok na strane 24]

Starší ľudia potrebujú cítiť lásku a úctu