Nie obchodníci s Božím slovom
„SVOJU duchovnú službu sme predávali za peniaze.“ To sú slová bývalého „modlitebníka po telefóne“, ktoré koncom roku 1991 povedal v interview pre reportáž o amerických televíznych evanjelistoch.
Tento program bol zameraný na troch televíznych evanjelistov v Spojených štátoch. Odhalil, že len títo traja obrali ľudí každoročne o desiatky miliónov dolárov. Jedna takáto „duchovná služba“ bola opísaná ako „špičková fabrika na milodary“. Všetci traja boli zapletení do početných podvodov. Šokuje vás to?
Náboženstvo je pod drobnohľadom
Nielen televízna evanjelizácia, ale aj ortodoxné náboženstvá stredného prúdu sú pod skúmavým pohľadom vlád, súkromných agentúr, ktoré sú na stráži pred nezákonnými praktikami, ako aj ľudí všeobecne. Účastiny cirkví, financovanie politických záujmov náboženstvom, a prepychový život veľmi dobre plateného duchovenstva vzbudzujú v niektorých prípadoch otázky, či je to vhodné.
Ako zodpovedajú niektorí náboženskí vodcovia ušľachtilému opisu kresťanskej služby, ktorý poskytol apoštol Pavol takmer pred 2000 rokmi? Pavol napísal: „Nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí, ale hovoríme v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha, pod Božím dohľadom spolu s Kristom.“ (2. Korinťanom 2:17) Na koho sa dnes hodí tento opis?
Aby sme vám to pomohli lepšie zhodnotiť, pozrime sa bližšie, ako bola financovaná kresťanská služba Pavla a jeho spoločníkov. V čom sa to odlišovalo od iných v jeho dobe?
Cestujúci kazatelia v prvom storočí
Pavol nebol výnimočný tým, že ako kazateľ cestoval. V tých dňoch sa mnohí vydávali na cesty, aby šírili svoje náboženské a filozofické názory. Pisateľ Biblie Lukáš hovorí o „niektorých z potulných Židov, ktorí vyháňali démonov“. (Skutky 19:13) Keď Ježiš Kristus odsúdil farizejov, dodal: „Cestujete po mori a po suchej zemi, aby ste urobili jedného prozelytu.“ (Matúš 23:15) Sám Ježiš bol cestujúcim služobníkom. Svojich apoštolov a učeníkov školil, aby ho napodobňovali v kázaní nielen v Judei a Samárii, ale „až do najvzdialenejšej časti zeme“. — Skutky 1:8.
Ježišovi nasledovníci stretávali na svojich cestách nežidovských kazateľov. V Aténach sa Pavol dostal do sporu s epikurejskými a stoickými filozofmi. (Skutky 17:18) Kynici presviedčali po celej Rímskej ríši bombastickým rečnením. Vyznávači Isidy a Serapida rozširovali svoj vplyv na ženy a otrokov sľubmi o náboženskej a spoločenskej rovnosti so slobodnými. Východné kulty plodnosti poskytli odrazový mostík početným mystériovým náboženstvám grécko-rímskeho sveta. Sľub o zmytí hriechu a túžba mať podiel na božských tajomstvách priťahovali prívržencov k falošným božstvám, ako boli Demeter, Dionýzos a Kybelé.
Ako boli hradené výdavky?
Cestovanie však bolo nákladné. Okrem výdavkov na dopravu, na mýtne a na plavbu, potrebovali pútnici potravu, ubytovanie, palivové drevo, oblečenie i starostlivosť o zdravie. Kazatelia, učitelia, filozofi a mystici uspokojovali tieto potreby piatimi hlavnými spôsobmi: 1. vyučovali za mzdu; 2. nechali sa zamestnať, vykonávajúc podradné úlohy a remeslá; 3. prijímali pohostinnosť a dobrovoľné dary; 4. pripojili sa k bohatým mecenášom, často ako učitelia a 5. žobrali. Aby sa pripravil na odmietnutia, známy žobravý kynik Diogenes žobral almužnu dokonca od neživých sôch.
Pavol poznal určitých kazateľov, ktorí tvrdili, že sú kresťania, ale podobne ako niektorí grécki filozofi, priatelili sa s bohatým a brali od chudobného. Zbor v Korinte karhal slovami: „Skutočne, znášate každého... kto pohlcuje, čo máte, kto uchvacuje, čo máte.“ (2. Korinťanom 11:20) Ani Ježiš Kristus, ani Pavol a jeho spolupracovníci nikdy nič neuchvátili. Ale chamtiví evanjelisti z Korintu boli „falošní apoštoli, podvodní robotníci“ a služobníci Satana. — 2. Korinťanom 11:13–15.
V pokynoch svojim učeníkom Ježiš vylúčil vyučovanie za mzdu. Radil: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Matúš 10:8) Hoci žobranie bolo v tých dňoch bežné, hľadelo sa naň zvrchu. V jednom zo svojich znázornení Ježiš zobrazuje istého správcu, ktorý hovorí: „Žobrať sa hanbím.“ (Lukáš 16:3) A tak v biblickej správe nikde nenájdeme, že by Ježišovi verní nasledovníci žiadali peniaze alebo veci. Riadili sa zásadou: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ — 2. Tesaloničanom 3:10.
Ježiš povzbudzoval učeníkov, aby sa postarali o svoje potreby dvoma spôsobmi. Po prvé, ako to podáva Pavol, mohli „žiť prostredníctvom dobrého posolstva“. Ako? Prijímaním ochotne poskytovanej pohostinnosti. (1. Korinťanom 9:14; Lukáš 10:7) Po druhé, po hmotnej stránke sa mohli sami postarať o seba. — Lukáš 22:36.
Zásady, ktoré uplatňoval Pavol
Ako Pavol uplatnil predchádzajúce zásady? Nuž o apoštolovej druhej misionárskej ceste Lukáš napísal: „Vyplávali sme preto z Troady na more a priamo sme prišli do Samotrákie, na druhý deň do Neapolisu a odtiaľ do Filipi, kolónie, ktorá je najdôležitejším mestom macedónskej oblasti. Pobudli sme v tom meste niekoľko dní.“ Osobne si hradili všetky výdavky na cestu, potravu a ubytovanie. — Skutky 16:11, 12.
Nakoniec istá žena menom Lýdia prijala to, „o čom hovoril Pavol. Teraz, keď bola pokrstená ona a jej domácnosť, úpenlivo prosila a povedala: ,Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.‘ A prinútila nás.“ (Skutky 16:13–15) Zdá sa, že aspoň sčasti pre Lýdiinu pohostinnosť mohol Pavol napísať spoluveriacim vo Filipách: „Ďakujem vždy svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomeniem, pri každej svojej pokornej prosbe za vás všetkých, keď s radosťou predkladám svoju pokornú prosbu, lebo ste prispievali k dobrému posolstvu od prvého dňa až po túto chvíľu.“ — Filipanom 1:3–5.
Lukáš uvádza početné príklady osôb, ktoré prijímali týchto cestujúcich kresťanských pracovníkov. (Skutky 16:33, 34; 17:7; 21:7, 8, 16; 28:2, 7, 10, 14) Pavol vo svojich inšpirovaných listoch oceňuje pohostinnosť a ďakuje za ňu a za dary, ktoré dostal. (Rimanom 16:23; 2. Korinťanom 11:9; Galaťanom 4:13, 14; Filipanom 4:15–18) Ale ani on, ani jeho spoločníci nenaznačovali, že by mali dostávať dary alebo finančnú podporu. Jehovovi svedkovia môžu povedať, že tento vynikajúci postoj stále vidieť medzi ich cestujúcimi dozorcami.
Nebol odkázaný na pohostinnosť
Pavol nebol odkázaný na pohostinnosť. Vyučil sa remeslu, pri ktorom bolo treba ťažko pracovať a bolo časovo náročné, ale slabo platené. Keď tento apoštol prišiel do Korintu ako misionár, „našiel istého Žida menom Akvila... a jeho manželku Priscillu... Šiel teda k nim, a keďže mal rovnaké remeslo, zostal u nich a pracovali, lebo boli čo do remesla výrobcami stanov.“ — Skutky 18:1–3.
Neskôr, v Efeze, Pavol naďalej tvrdo pracoval. (Porovnaj Skutky 20:34; 1. Korinťanom 4:11, 12.) Možno sa špecializoval na prácu s hrubým materiálom na stany z kozej srsti (cilicium), pochádzajúcou z oblasti jeho rodného mesta. Môžeme si predstaviť Pavla, ako sedí na stolčeku, sklonený nad svojím pracovným stolom, strihajúc a šijúc neskoro do noci. Keďže hluk v dielni bol pravdepodobne minimálny, dalo sa počas namáhavej práce rozprávať, a tak mal Pavol azda príležitosť svedčiť majiteľovi dielne, jeho zamestnancom, otrokom, zákazníkom a priateľom. — Porovnaj 1. Tesaloničanom 2:9.
Misionár Pavol odmietal urobiť zo svojej služby obchod, či akýmkoľvek spôsobom budiť dojem, že žije z Božieho slova. Tesaloničanom povedal: „Sami viete, ako nás máte napodobňovať, lebo sme sa nesprávali medzi vami neporiadne, ani sme zadarmo od nikoho nejedli chlieb. Naopak, pracovali sme s námahou a lopotou vo dne i v noci, aby sme na žiadneho z vás nepoložili nákladné bremeno. Nie že by sme nemali oprávnenie, ale aby sme vám dali seba za príklad napodobňovať nás.“ — 2. Tesaloničanom 3:7–9.
Napodobňovatelia v dvadsiatom storočí
Jehovovi svedkovia až dodnes nasledujú Pavlov výborný príklad. Starší a služobní pomocníci nedostávajú plat ani poplatky za služby od zborov, v ktorých slúžia. Naopak, svoje rodiny zaopatrujú podobne ako ktokoľvek iný; väčšina z nich je zamestnaná. Priekopníci, čo sú služobníci celým časom, sa tiež zaopatrujú sami a mnohí pracujú práve toľko, aby uspokojili svoje základné potreby. Každý rok niektorí svedkovia cestujú na svoje vlastné náklady kázať do vzdialených oblastí, kde sa dobré posolstvo dostane len zriedkavo. Ak ich miestne rodiny pozvú, aby sa s nimi podelili o jedlo alebo ubytovanie, vážia si to, ale nezneužívajú takúto pohostinnosť.
Všetko to kázanie a vyučovanie, ktoré Jehovovi svedkovia konajú, je dobrovoľné, a za svoju službu nikdy nežiadajú peniaze. Prijímajú však skromné dary na celosvetové kazateľské dielo a za týmto účelom ich posielajú Spoločnosti Strážna veža. (Matúš 24:14) Služba týchto svedkov nie je v žiadnom ohľade zameraná na obchod. Podobne ako Pavol, každý z nich môže pravdivo povedať: ,Bezplatne a rád som vám oznamoval dobré posolstvo o Bohu.‘ (2. Korinťanom 11:7) Jehovovi svedkovia nie sú „podomovými obchodníkmi s Božím slovom“.
[Rámček na strane 27]
AKO NIEKTORÍ PRISPIEVAJÚ NA DIELO KÁZANIA O KRÁĽOVSTVE
◻ PRÍSPEVKY NA CELOSVETOVÉ DIELO: Mnohí si odkladajú bokom alebo si vyčlenia z rozpočtu určitú sumu, ktorú dávajú do schránok na príspevky s označením „Príspevky na celosvetové dielo Spoločnosti — Matúš 24:14“. Každý mesiac posielajú zbory túto sumu buď do celosvetového ústredia v Brooklyne (New York), alebo do najbližšej kancelárie odbočky.
◻ DARY: Dobrovoľné peňažné dary možno posielať priamo Pensylvánskej biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža, 25 Columbia Heights, Brooklyn, New York 11201 alebo miestnej kancelárii odbočky Spoločnosti. Možno darovať aj šperky alebo iné cennosti. Tieto dary by mal sprevádzať krátky list, v ktorom sa hovorí, že ide o nepodmienený dar.
◻ PODMIENENÉ DARY: Spoločnosti Strážna veža možno zveriť peniaze až do darcovej smrti s tým, že v prípade osobnej potreby sa darcovi vrátia.
◻ POISTKY: Spoločnosti Strážna veža možno odkázať niektorý druh životnej poistky alebo dôchodku. Spoločnosť by mala byť o každom takomto opatrení informovaná.
◻ BANKOVÉ KONTÁ: Bankové kontá, vkladové certifikáty alebo individuálne dôchodkové kontá možno Spoločnosti Strážna veža zveriť alebo ich urobiť splatnými pri smrti v súlade s miestnymi bankovými podmienkami. Spoločnosť by mala byť informovaná o každom takomto opatrení.
◻ AKCIE A CENNÉ PAPIERE: Akcie a cenné papiere možno darovať Spoločnosti Strážna veža buď ako nepodmienený dar, alebo s podmienkou, že príjem bude naďalej vyplácaný darcovi.
◻ NEHNUTEĽNÝ MAJETOK: Predajný nehnuteľný majetok možno darovať Spoločnosti Strážna veža buď ako nepodmienený dar, alebo s tým, že si darca vyhradí právo doživotného užívania. Každý by mal nadviazať kontakt so Spoločnosťou ešte pred zmluvným prevedením akéhokoľvek nehnuteľného majetku na Spoločnosť.
◻ ZÁVET A PORUČNÍCTVO: Pensylvánskej biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža sa majetok alebo peniaze môžu odkázať legálne spísaným závetom, alebo Spoločnosť môže byť menovaná za poručníka zvereného majetku. Poručníctvo, z ktorého má prospech nejaká náboženská organizácia, môže priniesť určité daňové výhody. Kópia závetu alebo dohody o poručníctve by mala byť zaslaná Spoločnosti.
Podrobnejšie sa o týchto otázkach môžete informovať na adresu: Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, poštová schránka 65, PSČ 140 00 Praha 4.
[Rámček na strane 29]
CHCELA POMÔCŤ
JEDENÁSŤROČNÁ Tiffany je školáčka z Baton Rouge (Louisiana, USA). Táto mladá Jehovova svedkyňa si nedávno pripravila písomnú prácu na tému „Vzdelávanie v Amerike“. Na základe toho dostali jej kresťanskí rodičia od riaditeľa školy tento list:
„Počas Amerického týždňa vzdelávania sa v školskom rozhlase číta jedna vynikajúca písomná práca z každej triedy. Dnes dopoludnia som mal to potešenie použiť písomnú prácu Tiffany. Tiffany je naozaj pozoruhodná mladá dáma. Je vyrovnaná, má sebadôveru, je talentovaná a má dobré spôsoby. Zriedkakedy som videl u šiestaka tieto vlastnosti natoľko rozvinuté. Tiffany je pre našu školu prínosom.“
Tiffany získala v súťaži písomných prác prvé miesto. Potom napísala Spoločnosti Strážna veža list, v ktorom hovorí: „Súťaž som vyhrala zrejme len vďaka publikácii Mladí ľudia sa pýtajú — Praktické odpovede... Použila som kapitoly o vzdelávaní... Veľmi Vám ďakujem za vydanie tejto užitočnej a podnetnej knihy. Za svoju víťaznú písomnú prácu som dostala 7 dolárov. Týmito 7 dolármi a 13 ďalšími, spolu 20 dolármi, prispievam na celosvetové kazateľské dielo... Dúfam tiež, že keď vyrastiem, budem môcť slúžiť v bételi.“
[Obrázok na strane 26]
Z času na čas si Pavol zarábal na živobytie výrobou stanov