Otázky čitateľov

Znamenajú slová v Matúšovi 28:17, že niektorí apoštoli naďalej pochybovali ešte dlho po tom, čo sa im zjavil vzkriesený Ježiš?

Nie, k takému záveru z Matúša 28:16, 17 nemusíme dospieť. Čítame tam: „Jedenásť učeníkov však išlo do Galiley k vrchu, na miesto, ktoré si s nimi Ježiš dohovoril, a keď ho videli, vzdali mu poctu, ale niektorí pochybovali.“

Ježiš sa už hodne vopred snažil učeníkom pomôcť, aby si uvedomili, „že musí ísť do Jeruzalema a vytrpieť mnoho od starších a hlavných kňazov a znalcov Písma a že musí byť zabitý a na tretí deň vzkriesený“. (Matúš 16:21) A predsa po jeho zatknutí a poprave boli učeníci sklamaní a zmätení. Zdá sa, že jeho vzkriesenie prišlo ako prekvapenie. A keď sa im ukázal v ľudskej podobe, spočiatku niektorí „stále neverili od samej radosti“. (Lukáš 24:36–41) No to, že sa po vzkriesení zjavoval, pomohlo jeho blízkym nasledovníkom prijať fakt, že bol vzkriesený; dokonca i apoštol Tomáš sa presvedčil, že Ježiš bol vzkriesený. — Ján 20:24–29.

Potom jedenásť verných apoštolov „išlo do Galiley“. (Matúš 28:16; Ján 21:1) Zatiaľ čo tam boli, Ježiš „sa zjavil viac než päťsto bratom naraz“. (1. Korinťanom 15:6) A práve v tejto situácii sa Matúš 28:17 zmieňuje, že „niektorí pochybovali“. Takže tí, ktorí ešte mali pochybnosti, mohli byť medzi týmito 500 nasledovníkmi.

Všimni si zaujímavý komentár, ktorý k tomu vyslovil Ch. T. Russell, prvý prezident Spoločnosti Strážna veža:

„Nemôžeme opodstatnene predpokladať, že by tými, ktorí pochybovali, boli niektorí z jedenástich apoštolov, pretože oni boli úplne uistení, celkom presvedčení, a vyjadrovali sa tak už predtým. Myslíme si, že tí, ktorí pochybovali, museli byť spomedzi ,päťsto bratov‘ prítomných na tomto dohovorenom zhromaždení, ktorí sa s ním od jeho vzkriesenia nestretli, a môžeme logicky predpokladať, že niektorí z nich boli oveľa slabší vo viere než apoštoli a tí blízki priatelia Ježiša, ktorí s ním už hovorili po jeho vzkriesení. Výrok, že ,niektorí pochybovali‘, je dokladom otvorenosti evanjelistovho záznamu. Ukazuje nám to tiež, že Pánovi nasledovníci neboli príliš dôverčiví, ale skôr naklonení triediť a zvažovať predkladané doklady, a následná horlivosť, energia a duch obetavosti tých, ktorí verili, nám poskytuje dostatok dokladov o úprimnosti ich presvedčenia o vzkriesení nášho Pána, ktoré tak ako oni, aj my uznávame ako pravý základ našej viery v neho. Ak Kristus nebol vzkriesený, naša viera je neužitočná a my sme ešte vo svojich hriechoch. — 1. Kor. 15:17.“ — Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti, 1. mája 1901, strana 152.

Mohli sme si mimochodom všimnúť, že spôsob, akým sa Matúš zmieňuje o tejto veci, je pre nás dokladom o spoľahlivosti a pravosti Biblie. Ak by si niekto vymýšľal nejakú správu, mal by sklon doplniť podrobnosti, ktoré by robili jeho vymyslený príbeh vierohodným; zrejme by cítil, že chýbajúce detaily alebo zdanlivé medzery by jeho výmysel spochybňovali. A čo Matúš?

Necítil sa povinný podať podrobné vysvetlenie svojej poznámky, že „niektorí pochybovali“. Keďže správy Marka, Lukáša a Jána o tom nehovoria nič, mohlo by sa zdať, že Matúšova poznámka, ak by sa posudzovala samostatne, sa vzťahuje na jedenástich apoštolov, ku ktorým on sám patril. Napriek tomu Matúš uviedol túto krátku poznámku bez toho, že by poskytol nejaké objasnenie. Asi o 14 rokov neskôr napísal apoštol Pavol 1. list Korinťanom. Vo svetle detailu uvedeného v 1. Korinťanom 15:6 môžeme dôjsť k pravdepodobnému záveru, že tí, ktorí pochybovali, neboli apoštoli, ale učeníci v Galilei, ktorým sa Ježiš predtým ešte nezjavil. Matúšova poznámka, že „niektorí pochybovali“, teda znie pravdivo; právom má zvuk čestného pisateľa, predkladajúceho pravdivú správu bez toho, že by sa snažil vysvetľovať každý zostávajúci detail.