Kto má Božiu priazeň?

VŠETCI chceme, aby nás ľudia, s ktorými sa stretávame, mali radi. Kresťania však oveľa viac túžia po tom, aby našli priazeň u Boha. O Jehovovi Bohu je v Žalme 84:11 napísané: „To, čo dáva, je priazeň a sláva. Jehova nezadrží nič dobré tým, ktorí chodia bezchybne.“ Pri Ježišovom narodení sľubovalo radostné volanie nebeských anjelov „pokoj na zemi ľuďom, ktorým on prejavuje priazeň“. — Lukáš 2:14, Moffatt.

Ale komu Boh prejavuje priazeň? Sú Božie meradlá rovnaké ako ľudské? Je pochopiteľné, že nie, ako vidieť z toho, čo sa hovorilo v predchádzajúcom článku. Keďže kresťania sú nabádaní, aby sa stali „napodobňovateľmi Boha“, každý z nás by sa mohol spýtať sám seba: Som priaznivo naklonený voči tým, ktorí majú Božiu priazeň, alebo mám sklon riadiť sa pri posudzovaní ľudí svetskými meradlami? (Efezanom 5:1) Ak chceme získať Jehovovu priazeň a schválenie, musíme dbať na to, aby sme sa na veci pozerali z Božieho hľadiska.

Božie vyššie meradlá

„Boh nie je predpojatý,“ povedal apoštol Peter, „ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ Okrem toho apoštol Pavol dosvedčil, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“. (Skutky 10:34, 35; 17:26) Preto je rozumné prísť k záveru, že všetci ľudia sú si pred Bohom rovní bez ohľadu na to, aké sú ich telesné črty. Keďže je to tak, iste by nebolo vhodné, aby kresťan prejavoval niekomu prílišnú priazeň len preto, že pochádza z určitej oblasti alebo má určitú farbu pleti, či preto, že patrí k inej rase. Skôr by mal nasledovať svoj Vzor, Ježiša Krista; v jeho prípade aj nepriatelia uznali, že neprejavuje straníckosť. — Matúš 22:16.

Výraz „povrchný“ (v angličtine doslovne „dosahujúci hĺbku kože“) niekedy opisuje to, čo je plytké a bezvýznamné. A presne tak je to aj s farbou pleti; je to iba povrchná vec. Farba pleti človeka v žiadnom prípade neodzrkadľuje jeho osobnosť alebo vnútorné kvality. Keď si máme vybrať, s kým budeme pestovať spoločenstvo, jesť alebo si podávať ruky, určite by sme nemali osobitne pozerať na farbu jeho pleti. Spomeňte si, že dievča, ktoré bolo inšpiráciou pre jedno z najkrajších a najromantickejších poetických diel, aké bolo kedy napísané, o sebe povedalo: „Som deva čierna, ale pôvabná... som počerná, lebo ma zahliadlo slnko.“ (Šalamúnova pieseň 1:5, 6) Ani rasa, ani farba pleti nie sú správnym základom pre prejavovanie priazne. Omnoho dôležitejšie je to, či sa človek bojí Boha a koná spravodlivo.

Ako sa Boh pozerá na vlastníctvo hmotného bohatstva? Zo všetkých tých, ktorých Boh miluje a ktorých si cení, je na prvom mieste Ježiš Kristus. Keď však bol Ježiš na zemi, nemal ‚kde zložiť hlavu‘. (Matúš 8:20) Nevlastnil žiadne hospodárstvo, domy, polia, ovocné stromy ani zvieratá. No Jehova si ho ctil a vyvýšil ho do postavenia, ktoré je nad každým iným vo vesmíre, okrem samotného Boha. — Filipanom 2:9.

Ježiš Kristus našiel priazeň u Boha preto, že bol bohatý nie v hmotnom ohľade, ale v znamenitých skutkoch. (Porovnaj 1. Timotejovi 6:17, 18.) Svojich nasledovníkov nabádal: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Radšej si ukladajte poklady v nebi, kde ani moľa, ani hrdza nežerie a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ (Matúš 6:19, 20) Preto kresťania neprejavujú priazeň iba tým, ktorí sú bohatí vzhľadom na majetok tohto sveta, a nerobia rozdiely na základe svetského majetku. Vyhľadávajú tých, ktorí sú bohatí voči Bohu, bez ohľadu na to, či sú v hmotnom ohľade bohatí, alebo chudobní. Nikdy nezabúdajme, že Boh si vyvolil „tých, ktorí sú chudobní pre svet, aby boli bohatí vo viere a dedičmi kráľovstva“. (Jakub 2:5) Ak si zachováte Boží náhľad, nikdy sa nestanete obeťou všeobecne rozšíreného zvyku uprednostňovať ľudí bohatých v hmotnom ohľade alebo sa usilovať o ich priazeň.

Pokiaľ ide o vzdelanie, Biblia jasne ukazuje, že Boh nás nabáda, aby sme hľadali poznanie a múdrosť, a že Ježiš Kristus bol najväčším učiteľom, aký bol kedy na zemi. (Príslovia 4:7; Matúš 7:29; Ján 7:46) Ale to, čím sa dosahuje priazeň u Boha, nie je svetská múdrosť či svetské vzdelanie. Naopak, Pavol nám hovorí, že „nebolo povolaných mnoho múdrych v telesnom ohľade... ale Boh si vyvolil pochabé veci sveta, aby zahanbil múdrych ľudí“. — 1. Korinťanom 1:26, 27.

Boh prejavuje priazeň tým, ktorí majú dobré vzdelanie, nie však vo svetských predmetoch, ktoré sa vyučujú na inštitútoch vyššieho vzdelávania, ale v ‚čistom jazyku‘ pravdy, ktorý sa nachádza v jeho Slove, Biblii. (Sofoniáš 3:9) Veď dnes sám Jehova vyučuje svoj ľud prostredníctvom vzdelávacieho programu, ktorý siaha do najvzdialenejších končín zeme. Tak ako predpovedal prorok Izaiáš, reagujú naň ľudia zo všetkých národov a hovoria: „Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ Preto namiesto toho, že by kresťania vyvyšovali svetské vzdelanie, vyhľadávajú tých, ktorí dokazujú svojimi slovami i skutkami, že sú skutočne ľuďmi, ktorí sú „vyučení Jehovom“. Pri takom konaní sa tešia z ‚hojného pokoja‘, ktorý dáva Boh. — Izaiáš 2:3; 54:13.

Môžeme získať Božiu priazeň

Áno, Božie meradlá na prejavovanie priazne druhým sa od ľudských veľmi odlišujú. Musíme sa však usilovať o to, aby sme kráčali po Božích cestách, ak chceme získať priazeň v jeho očiach. To znamená, že sa musíme učiť pozerať sa na iných z Božieho hľadiska, a nie podľa ľudských meradiel, ktoré môžu byť ovplyvnené sebectvom a predsudkami. Ako to môžeme robiť?

Jehova Boh skúma srdce človeka a poskytuje priazeň tým, ktorí prejavujú vlastnosti, ako je láska, dobrota, láskavosť a trpezlivosť. I my by sme mali konať podobne. (1. Samuelova 16:7; Galaťanom 5:22, 23) Musíme sa pozerať na vnútorného človeka do tej miery, do akej sme toho ako ľudia schopní, a nie na farbu jeho pleti či etnický pôvod. Miesto toho, aby sme vyhľadávali tých, ktorí sú bohatí v hmotnom ohľade, urobíme dobre, keď budeme mať na pamäti Boží náhľad na bohatstvo a budeme sa usilovať byť „bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa“. (1. Timotejovi 6:18) Aby sme získali Božiu priazeň, musíme sa stále usilovať o presné poznanie o Bohu a o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, a dobre sa vyškoliť v čistom jazyku pravdy. (Ján 17:3, 17) Ak si budeme takto počínať, aj my budeme medzi tými, ktorí majú Božiu priazeň.