Vzdelávanie v biblických časoch
„Budete ich tiež vyučovať svojich synov.“ — 5. MOJŽIŠOVA 11:19.
1. Čo ukazuje, že Jehova má záujem na vzdelávaní svojich služobníkov?
JEHOVA je Veľký Vzdelávateľ. Nikdy nenecháva svojich služobníkov v nevedomosti. Vždy je ochotný deliť sa s nimi o poznanie. Poučuje ich o svojej vôli a o svojich cestách. Nespočítateľné tisícročia bol s ním jeho jednosplodený Syn a neustále sa učil ako Boží „majster v diele“. (Príslovia 8:30) Keď bol Ježiš na zemi, povedal: „Práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ (Ján 8:28) Elíhu sa zmienil o Bohu ako o Neporovnateľnom Vzdelávateľovi, keď sa spýtal: „Kto je učiteľom ako on?“ (Jób 36:22) Prorok Izaiáš hovoril o Jehovovi ako o „Vznešenom učiteľovi“ svojho ľudu a prorokoval: „Všetci tvoji synovia budú vyučení Jehovom a pokoj tvojich synov bude hojný.“ (Izaiáš 30:20; 54:13) Je nesporné, že Jehova si praje, aby jeho inteligentní tvorovia boli informovaní a vzdelaní.
Vzdelávanie v patriarchálnej dobe
2, 3. a) Ako sa pozerali na vzdelávanie svojich detí verní patriarchovia a aký pokyn dal Jehova Abrahámovi? b) Aký veľkolepý zámer bol za pokynom vzdelávať Abrahámovo potomstvo?
2 Jednou zo základných predností hlavy rodiny v patriarchálnej dobe bolo vyučovanie svojich detí a svojej domácnosti. Pre Božích služobníkov bolo náboženskou povinnosťou vzdelávať svoje deti. Jehova povedal o svojom služobníkovi Abrahámovi: „Zoznámil [som sa s ním], aby prikázal svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť a súd, aby istotne priviedol Jehova na Abraháma to, čo o ňom hovoril.“ — 1. Mojžišova 18:19.
3 Tento božský výrok ukazuje, že Jehova považoval vzdelávanie za veľmi dôležité. Boh vyžadoval, aby Abrahám, Izák a Jakob učili svoju domácnosť o jeho cestách spravodlivosti a súdu, aby budúce generácie zachovávali Jehovovu cestu. Tak Jehova splní svoje sľuby týkajúce sa Abrahámovho semena a požehnania ‚všetkých národov zeme‘. — 1. Mojžišova 18:18; 22:17, 18.
Vzdelávací systém v Izraeli
4, 5. a) Čím sa odlišoval izraelský vzdelávací systém od vzdelávacích systémov ostatných národov? b) Aký ďalší dôležitý rozdiel je načrtnutý v diele Encyclopaedia Judaica a čo nepochybne prispelo k tomuto rozdielu?
4 Dielo Encyclopaedia Judaica hovorí: „Biblia je základným zdrojom pre porozumenie vzdelávacieho procesu v starovekom Izraeli.“ Jehova použil Mojžiša ako prvého ľudského učiteľa v Izraeli. (5. Mojžišova 1:3, 5; 4:5) Mojžiš odovzdával slová, ktoré mal od Jehovu. (2. Mojžišova 24:3) Takže v skutočnosti bol hlavným Vzdelávateľom Izraela Boh. Tým sa izraelský vzdelávací systém odlišoval od vzdelávacích systémov iných národov.
5 To isté encyklopedické dielo hovorí: „V Mezopotámii a v Egypte malo vyššie vzdelanie alebo školské vzdelanie ustálenú formu a bolo obmedzené na triedu pisárov; zdá sa, že v prípade Izraela to tak nebolo. Rozdiel nepochybne vyplýval z jednoduchšieho abecedného systému písania, ktorý používali Hebreji... Význam, aký má pre dejiny vzdelávania písanie s používaním abecedy, nemožno prehliadnuť. Bolo počiatkom odklonu od tradičných pisárskych kultúr Egypta, Mezopotámie a Kanaanu druhého tisícročia. Byť gramotným už nebolo výlučným identifikačným znakom triedy profesionálnych pisárov a kňazov, zbehlých v ťažko pochopiteľnom klinovom a hieroglyfickom písme.“
6. Aké biblické svedectvo máme, že Izraeliti boli už od začiatku svojich dejín gramotní?
6 Biblia podáva svedectvo, že Izraeliti boli gramotný národ. Ešte pred vstupom do Zasľúbenej krajiny im bolo povedané, aby si napísali Jehovove zákony na zárubne dverí a na svoje brány. (5. Mojžišova 6:1, 9; 11:20; 27:1–3) Hoci bol tento príkaz nepochybne obrazný, určite by pre priemerného Izraelitu nemal žiaden význam, keby nevedel čítať a písať. Biblické texty, napríklad Jozua 18:9 a Sudcovia 8:14, ukazujú, že okrem vodcov, ako bol Mojžiš a Jozua, aj iní vedeli písať dávno predtým, ako bola v Izraeli ustanovená monarchia. — 2. Mojžišova 34:27; Jozua 24:26.
Vyučovacie metódy
7. a) Kto podľa Písiem poskytoval izraelským deťom základné vzdelanie? b) Akú informáciu podáva istý francúzsky znalec Biblie?
7 V Izraeli otec i matka vyučovali deti od veľmi skorého veku. (5. Mojžišova 11:18, 19; Príslovia 1:8; 31:26) Vo francúzskom slovníku Dictionnaire de la Bible znalec Biblie E. Mangenot napísal: „Hneď ako dieťa vedelo rozprávať, učilo sa niekoľko pasáží zo Zákona. Matka mu nahlas opakovala nejaký verš; keď ho dieťa vedelo, povedala mu ďalší verš. Neskôr dostali deti do rúk písaný text veršov, ktoré už vedeli naspamäť. Tak boli zasvätené do čítania a keď boli staršie, mohli pokračovať vo svojom náboženskom vzdelávaní čítaním Pánovho Zákona a rozjímaním o ňom.“
8. a) Aká základná vyučovacia metóda sa používala v Izraeli a čo bolo pritom veľmi dôležité? b) Aké pomôcky pamäti sa používali?
8 To naznačuje, že základnou vyučovacou metódou bolo učiť sa naspamäť. To, čo sa naučili o Jehovových zákonoch a o tom, ako Jehova zaobchádza so svojím ľudom, malo preniknúť do ich srdca. (5. Mojžišova 6:6, 7) Mali o tom rozjímať. (Žalm 77:11, 12) Používali sa rôzne pomôcky pamäti, ktoré mali mladým i starým pomôcť pri učení sa naspamäť. Patrili k nim abecedné akrostichy, v ktorých sa verše v žalme začínajú vždy iným písmenom v abecednom poradí (napríklad v Prísloviach 31:10–31), aliterácia (slová sa začínajú rovnakým písmenom alebo zvukom) a používanie čísloviek, ako napríklad v druhej polovici 30. kapitoly Prísloví. Je zaujímavé, že o Gezerskom kalendári, jednej z najstarších ukážok starovekého hebrejského spôsobu písania, sa niektorí učenci domnievajú, že bol cvičením pamäti pre školákov.
Obsah výuky
9. a) Čo bolo dôležitou súčasťou študijného programu izraelských detí? b) Čo hovorí istá biblická encyklopédia o vyučovaní pri príležitosti výročných sviatkov?
9 Vzdelávanie v Izraeli nebolo obmedzené len na vyučovanie čítania a písania. Dôležitým predmetom, ktorý sa vyučoval, boli dejiny. Základnou časťou učebného plánu bolo poznávanie Jehovových podivuhodných skutkov na úžitok jeho ľudu. Tieto historické skutočnosti sa mali vyučovať z generácie na generáciu. (5. Mojžišova 4:9, 10; Žalm 78:1–7) Výbornú príležitosť na vyučovanie detí poskytovalo hlave rodiny slávenie výročných sviatkov. (2. Mojžišova 13:14; 3. Mojžišova 23:37–43) V tejto súvislosti The International Standard Bible Encyclopedia (Medzinárodná štandardná biblická encyklopédia) hovorí: „Prostredníctvom otcovho poučovania v domácnosti a jeho vysvetľovania významu sviatkov boli deti Hebrejov učené, ako sa im Boh zjavoval v minulosti, ako majú žiť v prítomnosti a aké sú Božie sľuby v súvislosti s budúcnosťou jeho ľudu.“
10. Aké praktické školenie dostávali dievčatá a aké chlapci?
10 K rodičovskému vzdelávaniu patrilo praktické školenie. Dievčatá sa učili zručnosti v domácich prácach. Posledná kapitola Prísloví ukazuje, že týchto prác bolo veľa a boli rôzne: patrilo k nim pradenie, tkanie, varenie, obchodovanie a vedenie domácnosti všeobecne. Chlapci boli zvyčajne vyučení svetskému povolaniu svojho otca, či už v poľnohospodárstve, alebo v nejakom obchode alebo remesle. V neskorších časoch mali židovskí rabíni vo zvyku hovoriť: „Ten, kto neučí svojho syna nejaké užitočné remeslo, vychováva z neho zlodeja.“
11. Čo ukazuje, aký bol základný účel vzdelávania v Izraeli a akým poučením je to pre mladých dnes?
11 Duchovná hĺbka vyučovacích metód používaných v Izraeli je zrejmá z celej knihy Prísloví. Táto kniha ukazuje, že cieľom bolo vyučovať „neskúsených“ také povznášajúce veci, ako je múdrosť, disciplína, porozumenie, hlbšie pochopenie, súd, bystrosť, poznanie a schopnosť premýšľať — to všetko v ‚bázni pred Jehovom‘. (Príslovia 1:1–7; 2:1–14) Táto kniha vyzdvihuje pohnútky, ktoré by dnes mali Božieho služobníka podnietiť, aby si zlepšil svoje vzdelanie.
Kňazi, Léviti a proroci
12. Kto sa okrem rodičov zúčastňoval na vzdelávaní izraelského ľudu a aký je základný význam hebrejského slova preloženého ako „zákon“?
12 Zatiaľ čo základné vzdelávanie poskytovali rodičia, Jehova ďalej vyučoval svoj ľud prostredníctvom kňazov, nekňazských Lévitov a prorokov. V záverečnom požehnaní kmeňa Lévi Mojžiš povedal: „Nech poučujú Jakoba v tvojich sudcovských rozhodnutiach a Izrael v tvojom zákone.“ (5. Mojžišova 33:8, 10) Je významné, že slovo „zákon“ (tóra) je v hebrejčine odvodené z koreňa, ktorý vo svojej slovesnej forme znamená „ukazovať“, „učiť“, „poučovať“. Encyclopaedia Judaica hovorí: „Význam slova [tóra] je preto ‚vyučovanie‘, ‚náuka‘ alebo ‚poučovanie‘.“
13. Prečo sa izraelský Zákon odlišoval od právnych systémov ostatných národov?
13 Aj tým sa Izrael odlišoval od ostatných národov, a dokonca aj od novodobých národov. Dnešné politické národy majú súbor zákonov, z ktorých široká verejnosť vo všeobecnosti ovláda len zlomok. Keď sa ľudia dostanú do konfliktu so zákonom, musia platiť právnikom vysoké poplatky za obhajobu. Právnické školy sú pre odborníkov. No v Izraeli bol Zákon Božím prostriedkom na to, aby Boh povedal svojmu ľudu, ako chce byť uctievaný a ako majú žiť v súlade s jeho vôľou. Na rozdiel od ostatných zbierok zákonov zahŕňal lásku k Bohu a k blížnemu. (3. Mojžišova 19:18; 5. Mojžišova 6:5) Zákon nebol ani zďaleka nejakou chladnou zbierkou zákonov. Poskytoval náuky, vyučovanie a poučovanie v spôsobe života, ktorému sa museli učiť.
14. Čo bolo jedným z dôvodov, prečo Jehova zavrhol lévitské kňazstvo? (Malachiáš 2:7, 8)
14 Kým boli kňazi a Léviti verní, spĺňali si svoju zodpovednosť vyučovať ľud. Ale kňazi často zanedbávali svoju povinnosť vzdelávať národ. Tento nedostatok vzdelávania v Božom zákone mal mať pre kňazov i pre ľud strašné následky. V ôsmom storočí pred n. l. Jehova prorokoval: „Môj ľud bude určite umlčaný, pretože niet poznania. Pretože si sám zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi neslúžil ako kňaz; a pretože stále zabúdaš na zákon svojho Boha, ja, áno, ja zabudnem na tvojich synov.“ — Hozeáš 4:6.
15. a) Koho okrem kňazov vzbudil Jehova ako učiteľov v Izraeli a čo napísal jeden znalec Biblie o ich úlohe učiteľov? b) Čo sa napokon stalo s Izraelom a Júdom preto, že zavrhli poznanie o Jehovovi a jeho cestách?
15 Podobne ako kňazov, Jehova vzbudzoval ako učiteľov aj prorokov. Čítame o tom: „Jehova stále varoval Izrael a Júdu prostredníctvom všetkých svojich prorokov a každého svojho vidiaceho a hovoril: ‚Odvráťte sa od svojich zlých ciest a dodržiavajte moje prikázania, moje ustanovenia, podľa celého zákona, ktorý som prikázal vašim predkom a ktorý som vám poslal prostredníctvom svojich sluhov prorokov.‘“ (2. Kráľov 17:13) Francúzsky znalec Biblie Roland de Vaux o úlohe prorokov ako učiteľov napísal: „Aj proroci mali za úlohu poučovať ľud; bola to prinajmenšom taká súčasť ich úlohy ako predpovedanie budúcnosti. A prorocká inšpirácia dodávala ich kázaniu autoritu Božieho slova. Je isté, že za monarchie boli proroci pre ľud učiteľmi náboženstva a morálky; a môžeme dodať, že boli zo všetkých jeho učiteľov najlepšími, i keď nie vždy najviac rešpektovanými.“ Pre nedostatok primeraného vzdelávania prostredníctvom kňazov a Lévitov a preto, že nedbali na Jehovových prorokov, Izraeliti opustili Jehovove cesty. Samária padla v roku 740 pred n. l. do rúk Asýrčanov a Jeruzalem a jeho chrám boli zničené Babylončanmi v roku 607 pred n. l.
Vzdelávanie počas zajatia a po ňom
16, 17. a) K akému vzdelávaciemu programu boli Daniel a jeho traja spoločníci prinútení? b) Čo im umožnilo zostať vernými Jehovovi napriek tomu, že podstúpili toto babylonské vzdelávanie?
16 Asi desať rokov pred zničením Jeruzalema kráľ Nabuchodonozor odviedol do Babylona kráľa Jehojachina a skupinu kniežat a urodzených mužov. (2. Kráľov 24:15) Medzi nimi bol i Daniel a ďalší traja urodzení mladí muži. (Daniel 1:3, 6) Nabuchodonozor prikázal, aby títo štyria podstúpili zvláštne trojročné školenie v ‚písme a jazyku Chaldejcov‘. Okrem toho im bol poskytnutý „denný prídel z kráľových lahôdok a z vína“. (Daniel 1:4, 5) To mohlo byť z viacerých dôvodov nebezpečné. Učebný program pravdepodobne nebol iba trojročným jazykovým kurzom. O výraze „Chaldejci“ v tejto pasáži si niektorí myslia, že označuje „nie Babylončanov ako národ, ale učenú triedu“. (The Soncino Books of the Bible) C. F. Keil vo svojom komentári k Danielovej knihe hovorí: „Daniel a jeho spoločníci mali byť vyučení múdrosti chaldejských kňazov a učených mužov, ktorá sa vyučovala v babylonských školách.“ Kráľovský prídel potravy ich tiež vystavil porušeniu stravovacích obmedzení, ktoré im ukladal mojžišovský Zákon. Ako sa im darilo?
17 Daniel, ako hovorca týchto štyroch mladých urodzených židovských mužov, objasnil hneď na začiatku, že nebudú jesť ani piť niečo, čím by poškvrnili svoje svedomie. (Daniel 1:8, 11–13) Jehova tento pevný postoj požehnal a obmäkčil srdce zodpovedného babylonského úradníka. (Daniel 1:9, 14–16) Čo sa týka štúdia štyroch mladých Hebrejov, ďalšie udalosti v ich živote dokázali nad akúkoľvek pochybnosť, že nútené trojročné vzdelávanie v babylonskej kultúre nespôsobilo, že by sa odklonili od hlbokej oddanosti Jehovovi a jeho čistému uctievaniu. (Daniel 3. a 6. kapitola) Jehova im umožnil, aby z tohto núteného trojročného pohrúženia do babylonského vyššieho vzdelávania vyšli neporušení. „A tým štyrom deťom, tým dal pravý Boh poznanie a pochopenie každého písma a múdrosti; a Daniel mal porozumenie všetkých druhov videní a snov. A čo sa týka múdrosti a porozumenia, o čom sa ich kráľ vypytoval, považoval ich dokonca za desaťkrát lepších ako všetkých kňazov pestujúcich mágiu a zaklínačov, ktorí boli v celej jeho kráľovskej ríši.“ — Daniel 1:17, 20.
18. Aký vzdelávací program prebiehal v Judei po babylonskom zajatí?
18 Po babylonskom zajatí uskutočňoval obrovské vzdelávacie dielo Ezdráš, kňaz, ktorý „pripravil svoje srdce, aby hľadal rady v Jehovovom zákone a konal tak a aby vyučoval v Izraeli predpis a právo“. (Ezdráš 7:10) Pomáhali mu v tom verní Léviti, ktorí „vysvetľovali zákon ľudu“. (Nehemiáš 8:7) Ezdráš bol znalec Biblie a „zručný odpisovač“ čiže pisár. (Ezdráš 7:6) Práve za jeho dní vystúpili pisári ako trieda do popredia.
Rabínske školy
19. Aká trieda učiteľov sa objavila v Izraeli do času, keď prišiel na zem Ježiš, a z akých dôležitých dôvodov on a jeho učeníci neabsolvovali židovské vyššie vzdelávanie?
19 Do času, keď prišiel na zem Ježiš, sa pisári stali elitnou triedou učiteľov. Pridŕžali sa viac tradícií než pravého učenia Božieho slova. Radi sa nechali oslovovať titulom „Rabbi“, ktorý sa stal čestným titulom a znamenal „Môj Veľký (Vznešený)“. (Matúš 23:6, 7, poznámka pod čiarou v Biblii s odkazmi, angl.) V Kresťanských gréckych písmach sú pisári (znalci Písma) často spájaní s farizejmi, z ktorých niektorí boli učiteľmi Zákona. (Skutky 5:34) Ježiš obe skupiny obvinil, že urobili Božie slovo neplatným pre svoju tradíciu a preto, že učili „ako náuky ľudské príkazy“. (Matúš 15:1, 6, 9) Nie div, že ani Ježiš, ani väčšina jeho učeníkov neboli vyučovaní v rabínskych školách. — Ján 7:14, 15; Skutky 4:13; 22:3.
20. Čo nám ukázal tento prehľad vzdelávania v biblických časoch a čo ukazuje, že Jehovovi služobníci potrebujú vzdelávanie?
20 Tento prehľad vzdelávania v biblických časoch ukazuje, že Jehova je Vznešeným Učiteľom svojho ľudu. Prostredníctvom Mojžiša zorganizoval Boh v Izraeli účinný systém vzdelávania. Po dlhom čase sa však rozvinul systém židovského vyššieho vzdelávania, ktorý vyučoval veci, ktoré boli v rozpore s Božím slovom. Ježiš také židovské školy nenavštevoval, a predsa bol Neporovnateľným Učiteľom. (Matúš 7:28, 29; 23:8; Ján 13:13) Aj svojich učeníkov poveril, aby vyučovali, a to až do záveru systému vecí. (Matúš 28:19, 20) Aby to mohli robiť, budú musieť byť dobrými učiteľmi, a preto budú potrebovať vzdelávanie. Teda ako by sa dnes mali praví kresťania pozerať na vzdelávanie? Túto otázku budeme skúmať v nasledujúcom článku.
Skúška pamäti
◻ Prečo si môžeme byť istí, že Jehova má záujem na vzdelávaní svojich služobníkov?
◻ V akých ohľadoch sa izraelský vzdelávací systém odlišoval od vzdelávacích systémov ostatných národov?
◻ Aké vzdelávanie dostávali izraelské deti?
◻ Aké vyučovacie metódy sa používali v Izraeli?
◻ Prečo Ježiš a jeho učeníci nechodili do židovských škôl vyššieho vzdelávania?
[Obrázok na strane 14]
Nútené vzdelávanie v Babylone neodvrátilo Daniela a jeho spoločníkov od Jehovu