Stále sa navzájom budujte

„Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie.“ — EFEZANOM 4:29.

1, 2. a) Prečo možno oprávnene povedať, že reč je zázrak? b) Aké varovanie je vhodné v súvislosti s tým, ako používame svoj jazyk?

„REČ je zázračná niť, ktorá spája priateľov, rodiny a spoločenstvá... Pomocou ľudskej mysle a koordinovaných sťahov sústavy svalov [jazyka] vytvárame zvuky, ktoré vzbudzujú lásku, nenávisť, úctu — skutočne každý ľudský cit.“ — Z diela Hearing, Taste and Smell [Sluch, chuť a čuch].

² Náš jazyk je omnoho viac ako iba orgán, pomocou ktorého prehĺtame alebo cítime chuť; je súčasťou našej schopnosti deliť sa o svoje myšlienky a pocity. „Jazyk... je malý úd,“ napísal Jakub. „Ním žehnáme Jehovu, Otca, a ním aj preklíname ľudí, ktorí začali jestvovať ‚v Božej podobe‘.“ (Jakub 3:5, 9) Naozaj, jazyk môžeme používať znamenitým spôsobom — napríklad na chválu Jehovu. Ale keďže sme nedokonalí, môže sa ľahko stať, že svoj jazyk budeme používať na hovorenie škodlivých alebo negatívnych vecí. Jakub napísal: „Nie je správne, moji bratia, aby sa takto dialo aj naďalej.“ — Jakub 3:10.

3. Akým dvom stránkam našej reči by sme mali venovať pozornosť?

³ Žiaden človek nedokáže dokonale ovládať svoj jazyk, a preto by sme sa iste mali usilovať o zlepšenie. Apoštol Pavol nám radí: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ (Efezanom 4:29) Všimni si, že tento príkaz má dve stránky: čomu by sme sa mali snažiť vyhnúť a čo by sme sa mali snažiť robiť. Pouvažujme o oboch týchto stránkach.

Vyhýbajme sa skazenej reči

4, 5. a) Aký boj vedú kresťania, pokiaľ ide o vulgárnu reč? b) Aké znázornenie by mohlo byť vhodné pre výraz „skazená reč“?

⁴ List Efezanom 4:29 nás najprv nabáda: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč.“ To nemusí byť ľahké. Jedným z dôvodov je to, že vo svete okolo nás je veľmi rozšírené preklínanie. Mnohí mladí kresťania denne počúvajú nadávky, pretože ich spolužiaci si možno myslia, že to pridáva na dôraze alebo že tak vyzerajú tvrdší. Azda sa nemôžeme celkom vyhnúť počúvaniu vulgárnych slov, ale môžeme a mali by sme vyvíjať vedomé úsilie, aby sme ich nevstrebávali. Nemajú miesto v našej mysli ani v našich ústach.

⁵ Pavlovu výstrahu zdôrazňuje grécke slovo, ktorým sa označuje aj skazená ryba alebo zhnité ovocie. Predstav si takýto výjav: Pozoruješ človeka, ktorý sa stáva netrpezlivým a potom až zúrivým. Nakoniec vybuchne a ty vidíš, ako z jeho úst vychádza ryba v rozklade. Potom vidíš, ako sa vysype páchnuce, hnilé ovocie a ofŕka všetkých naokolo. Kto je ten človek? Aké hrozné by bolo, keby to bol niekto z nás! Takýto obraz by však mohol byť výstižný, keby sme ‚nechali z našich úst vychádzať skazenú reč‘.

6. Ako možno list Efezanom 4:29 uplatniť na kritickú, negatívnu reč?

⁶ Ďalším uplatnením listu Efezanom 4:29 je: vyhýbať sa pretrvávajúcemu kritickému postoju. Prirodzene, všetci máme svoje názory a svoj vkus, pokiaľ ide o to, čo sa nám nepáči alebo čo je pre nás neprijateľné. Bol si však už v spoločnosti niekoho, kto, ako sa zdá, má vždy nejakú negatívnu poznámku (alebo mnoho poznámok) o všetkom, čo sa spomenie, či už je to človek, miesto alebo vec? (Porovnaj Rimanom 12:9; Hebrejom 1:9.) Jeho reč kazí povesť, deprimuje alebo ničí. (Žalm 10:7; 64:2–4; Príslovia 16:27; Jakub 4:11, 12) Možno si ani neuvedomuje, ako veľmi sa podobá tým kritikom, ktorých opísal Malachiáš. (Malachiáš 3:13–15) Aký by bol asi šokovaný, keby mu niekto z okolostojacich povedal, že z jeho úst vychádza ryba v rozklade alebo hnilé ovocie!

7. Aké sebaskúmanie by mal podniknúť každý z nás?

⁷ Zatiaľ čo sa dá ľahko rozoznať, keď má niekto iný ustavične negatívne alebo kritické poznámky, spýtaj sa sám seba: ‚Nemám k tomu sklon ja? Naozaj nie?‘ Bolo by múdre príležitostne sa zamyslieť nad duchom našich slov. Sú naše slová predovšetkým negatívne a kritické? Neznejú podobne ako slová troch Jóbových falošných tešiteľov? (Jób 2:11; 13:4, 5; 16:2; 19:2) Prečo nehľadať nejakú pozitívnu stránku, o ktorej by sme sa zmienili? Ak sa rozhovor vedie prevažne v kritickom duchu, prečo ho neodviesť na budujúce veci?

8. Aké poučenie o reči nám poskytuje Malachiáš 3:16 a ako môžeme ukázať, že toto poučenie uplatňujeme?

⁸ Malachiáš predložil takýto protiklad: „Tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ (Malachiáš 3:16) Všimol si si, ako Boh reagoval na budujúcu reč? A aký účinok má pravdepodobne takýto rozhovor na zúčastnených? Môžeme sa z toho osobne poučiť, pokiaľ ide o našu každodennú reč. O čo lepšie je to pre nás i pre ostatných, keď je náš rozhovor charakteristický tým, že sa v ňom odzrkadľuje naša ‚obeť chvály Bohu‘. — Hebrejom 13:15.

Pracuj na budovaní iných

9. Prečo sú kresťanské zhromaždenia vynikajúcou príležitosťou na budovanie iných?

⁹ Zborové zhromaždenia sú vynikajúcou príležitosťou na to, aby sme hovorili ‚to, čo je dobré na budovanie podľa potreby, aby sa odovzdalo poslucháčom to, čo je užitočné‘. (Efezanom 4:29) Môžeme tak robiť, keď máme prejav obsahujúci biblické poučenie, keď sa podieľame na predvedeniach alebo podávame komentáre v častiach programu s otázkami a odpoveďami. Tým potvrdzujeme pravdivosť slov z Prísloví 20:15: „Pery poznania sú drahocenné nádoby.“ A kto vie, na koľko sŕdc tak zapôsobíme alebo koľko ich tak budujeme?

10. Keď pouvažujeme o tom, s kým sa zvyčajne rozprávame, aké úpravy budú možno namieste? (2. Korinťanom 6:12, 13)

¹⁰ Čas pred zhromaždením a po ňom je vhodný na budovanie iných rozhovorom, ktorý je pre poslucháčov užitočný. Bolo by ľahké stráviť tento čas príjemným rozhovorom s príbuznými a niekoľkými priateľmi, s ktorými sa dobre cítime. (Ján 13:23; 19:26) Prečo však v súlade s listom Efezanom 4:29 nevyhľadať aj iných a neporozprávať sa s nimi? (Porovnaj Lukáša 14:12–14.) Môžeme sa vopred rozhodnúť, že niektorým novým, starším alebo mladým ľuďom povieme niečo viac ako iba formálne a letmo „dobrý deň“, alebo si dokonca k niektorým mladým aj prisadneme, aby sme sa im tak viac priblížili. Náš úprimný záujem a čas strávený budujúcim rozhovorom spôsobí, že iní sa budú môcť ešte viac stotožniť s Dávidovými pocitmi zo Žalmu 122:1.

11. a) Aký zvyk si mnohí vypestovali, pokiaľ ide o miesto, kde sedia? b) Prečo niektorí zámerne sedávajú na rôznych miestach?

¹¹ Pre vedenie budujúceho rozhovoru nám môže ďalej pomôcť, keď budeme meniť miesto, kde počas zhromaždení sedíme. Dojčiaca matka bude možno musieť sedieť blízko miestnosti pre matky s deťmi; pre niekoho telesne postihnutého zas bude možno potrebné, aby sedel pri uličke. Ale čo my ostatní? Zo zvyku si možno sadáme na určité sedadlo alebo do určitej časti; i vták sa inštinktívne vracia do svojho hniezda. (Izaiáš 1:3; Matúš 8:20) No keďže môžeme sedieť kdekoľvek, prečo nemeniť svoje miesto — vpravo, vľavo, vpredu a podobne — a tak sa lepšie zoznámiť s rôznymi ľuďmi? Hoci neexistuje žiadne pravidlo, aby sme to tak robili, starší a iní zrelí kresťania, ktorí menia miesta, zisťujú, že takto môžu mnohým, a nie iba relatívne malému počtu blízkych priateľov, ľahšie vštepiť to, čo je užitočné.

Budujme spôsobom, ktorý sa páči Bohu

12. Aký nežiaduci sklon sa prejavuje počas celých dejín?

¹² Túžba budovať iných by mala kresťana podnecovať, aby v tomto ohľade napodobňoval Boha a nenechal sa viesť ľudským sklonom vytvárať veľké množstvo pravidiel.a Nedokonalí ľudia sú už oddávna náchylní k tomu, že chcú ovládať iných okolo seba, a tomuto sklonu podľahli i niektorí z Božích služobníkov. (1. Mojžišova 3:16; Kazateľ 8:9) V Ježišovej dobe židovskí vodcovia ‚zväzovali ťažké bremená na iných, ale sami nimi nechceli ani pohnúť‘. (Matúš 23:4) Z neškodných zvykov urobili záväzné tradície. Vo svojom prehnanom záujme o ľudské pravidlá prehliadali veci, o ktorých Boh povedal, že majú väčší význam. Nikto nebol budovaný tým, že vytvárali mnohé nebiblické pravidlá; ich spôsob nebol Božím spôsobom. — Matúš 23:23, 24; Marek 7:1–13.

13. Prečo nie je vhodné vymýšľať pre spolukresťanov množstvo pravidiel?

¹³ Kresťania sa skutočne chcú pridŕžať božských zákonov. Aj my by sme však mohli podľahnúť sklonu vytvárať mnohé zaťažujúce pravidlá. Prečo? Jedným z dôvodov je, že vkus i to, čomu dávame prednosť, sa u rôznych ľudí odlišuje, a tak pre niektorých môže byť prijateľné to, čo sa iným nepáči a čo by sa malo podľa ich názoru vylúčiť. Kresťania sa tiež odlišujú v tom, ako postupujú k duchovnej zrelosti. Je však vytváranie mnohých pravidiel bohuľúby spôsob, ako pomôcť inému v postupe k zrelosti? (Filipanom 3:15; 1. Timotejovi 1:19; Hebrejom 5:14) Dokonca aj keď človek koná spôsobom, ktorý sa javí ako extrémny alebo nebezpečný, je zákaz tým najlepším riešením? Boží spôsob je, že spôsobilí sa majú usilovať obnoviť chybiaceho človeka tak, že sa s ním s miernosťou porozprávajú. — Galaťanom 6:1.

14. Akým zámerom slúžili zákony, ktoré dal Boh Izraelu?

¹⁴ Je pravda, že keď Boh používal Izrael ako svoj ľud, stanovil stovky zákonov o uctievaní v chráme, o obetiach, ba aj o hygiene. To bolo pre oddelený národ vhodné a mnohé z týchto zákonov mali prorocký význam a pomáhali viesť Židov k Mesiášovi. Pavol napísal: „Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery. Ale keď teraz prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom.“ (Galaťanom 3:19, 23–25) Keď bol na mučeníckom kole Zákon odstránený, Boh nedal kresťanom rozsiahly zoznam pravidiel pre väčšinu životných situácií, akoby práve to bol spôsob ich budovania vo viere.

15. Aké vedenie zaobstaral Boh pre kresťanských ctiteľov?

¹⁵ Nie sme však bez zákona. Boh nám prikazuje, aby sme sa zdržiavali modlárstva, smilstva a cudzoložstva a zneužívania krvi. Výslovne zakazuje vraždu, luhanie, špiritizmus a rôzne iné hriechy. (Skutky 15:28, 29; 1. Korinťanom 6:9, 10; Zjavenie 21:8) A vo svojom Slove dáva jasné rady v mnohých veciach. No v oveľa väčšej miere ako Izraeliti máme zodpovednosť učiť sa a uplatňovať biblické zásady. Starší môžu budovať iných tak, že im pomáhajú nachádzať tieto zásady a uvažovať o nich, namiesto toho, aby iba vyhľadávali alebo vytvárali pravidlá.

Starší, ktorí budujú

16, 17. Aký znamenitý vzor dali apoštoli, pokiaľ ide o vytváranie pravidiel pre spolukresťanov?

¹⁶ Pavol napísal: „Do akej miery sme urobili pokrok, každopádne choďme ďalej poriadne tým istým spôsobom.“ (Filipanom 3:16) V súlade s týmto zbožným stanoviskom apoštol zaobchádzal s inými spôsobom, ktorý budoval. Vznikla napríklad otázka, či jesť mäso, ktoré možno pochádza z modlárskeho chrámu. Stanovil tento starší, azda kvôli jednotnosti alebo jednoduchosti, nejaké pravidlo pre všetkých v raných zboroch? Nie. Uznával, že rôzne stupne poznania a pokroku v úsilí o zrelosť môžu viesť týchto kresťanov k rozličným rozhodnutiam. On sám bol odhodlaný dať znamenitý príklad. — Rimanom 14:1–4; 1. Korinťanom 8:4–13.

¹⁷ Kresťanské grécke písma ukazujú, že apoštoli síce poskytli užitočné rady v niektorých osobných veciach, ako je obliekanie a úprava zovňajšku, ale neuchyľovali sa k určovaniu pravidiel, ktoré by mali platiť na všetky prípady. Dnes je to znamenitý príklad pre kresťanských dozorcov, ktorí majú záujem o budovanie stáda. A vlastne sa tým rozširuje základný prístup, ktorým sa Boh riadil i pri starovekom Izraeli.

18. Aké pravidlá o obliekaní dal Jehova Izraelu?

¹⁸ Boh nedal Izraelitom komplikované zákony o obliekaní. Je zrejmé, že muži a ženy nosili podobné plášte čiže vrchné odevy, hoci ženské plášte boli možno vyšívané alebo farebnejšie. Muži i ženy nosili aj sadhin čiže spodný odev. (Sudcovia 14:12; Príslovia 31:24; Izaiáš 3:23) Aké zákony dal Boh o odievaní? Ani muži, ani ženy nemali nosiť odevy, ktorými by sa stotožňovali s opačným pohlavím — zrejme s homosexuálnym zámerom. (5. Mojžišova 22:5) Aby Izraeliti dávali najavo, že sú oddelení od okolitých národov, mali si urobiť na svojich odevoch strapcové okraje s modrou šnúrkou nad okrajom a možno stužky na rohoch plášťa. (4. Mojžišova 15:38–41) To je v podstate celé usmernenie, ktoré dával Zákon o spôsobe obliekania.

19, 20. a) Aké usmernenie poskytuje Biblia kresťanom o obliekaní a upravovaní sa? b) Aký názor by mali mať starší na vytváranie pravidiel týkajúcich sa osobného vzhľadu?

¹⁹ Keďže kresťania nie sú pod Zákonom, stanovuje pre nás Biblia iné podrobné pravidlá ako sa obliekať alebo zdobiť? Nie. Boh poskytol vyrovnané zásady, ktoré môžeme uplatňovať. Pavol napísal: „Takisto si prajem, aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom.“ (1. Timotejovi 2:9) Peter nabádal kresťanky, aby sa radšej zameriavali „na skrytého človeka srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha“, než na telesné ozdobovanie. (1. Petra 3:3, 4) To, že takáto rada bola zaznamenaná, naznačuje, že bolo možno potrebné, aby sa niektorí kresťania v prvom storočí obliekali a upravovali skromnejšie. Ale miesto toho, že by apoštoli vyžadovali — alebo zakazovali — určité spôsoby, jednoducho poskytli budujúce rady.

²⁰ Jehovovi svedkovia by mali byť, a vo všeobecnosti aj sú, vo vážnosti pre svoj skromný vzhľad. Spôsob obliekania sa však v rôznych krajinách odlišuje a odlišuje sa aj v rámci určitej oblasti alebo zboru. Samozrejme, starší, ktorý má vyhranené názory alebo vkus, pokiaľ ide o obliekanie a úpravu zovňajšku, môže v tom rozhodovať za seba a svoju rodinu. Ale čo sa týka stáda, musí mať na pamäti to, čo zdôrazňoval Pavol: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ (2. Korinťanom 1:24) Keď starší odolávajú akémukoľvek podnetu stanovovať zboru pravidlá, pracujú tak, že budujú vieru iných.

21. Ako môžu starší poskytnúť budujúcu pomoc, keď niekto pri obliekaní zachádza do extrému?

²¹ Občas, podobne ako v prvom storočí, môže sa niekto nový alebo duchovne slabý obliekať spôsobom, ktorý je pochybný či nemúdry, a podobne môže používať kozmetiku alebo šperky. Čo v takom prípade? List Galaťanom 6:1 opäť poskytuje vedenie pre kresťanských starších, ktorí chcú úprimne pomôcť. Skôr ako sa niektorý starší rozhodne dať radu, môže byť rozumné poradiť sa s ďalším starším, pričom je lepšie neísť za takým starším, o ktorom vie, že má rovnaký vkus alebo zmýšľanie. Ak sa zdá, že svetské tendencie v spôsobe obliekania alebo upravovania ovplyvňujú mnohých v zbore, rada starších by sa mohla porozprávať, ako najlepšie by mohla pomôcť — napríklad láskavým, budujúcim bodom programu na zhromaždení alebo poskytnutím osobnej pomoci. (Príslovia 24:6; 27:17) Ich cieľom bude povzbudiť k postoju, ktorý je vyjadrený v 2. Korinťanom 6:3: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok.“

22. a) Prečo by nás to nemalo znepokojovať, keď existujú v názoroch menšie rozdiely? b) Aký znamenitý príklad dal Pavol?

²² Kresťanskí starší ‚pasúci Božie stádo, ktoré je v ich starostlivosti‘, chcú konať tak, ako to stručne vyjadril Peter, teda ‚nepanovať nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom‘. (1. Petra 5:2, 3) Pri ich činnosti, ktorú vykonávajú s láskou, môžu vzniknúť otázky o záležitostiach, pri ktorých by sa mohli uprednostňovať rôzne názory. Pri štúdiu Strážnej veže je možno miestnym zvykom stáť pri čítaní odsekov. Organizovanie skupinovej zvestovateľskej služby a mnoho iných podrobností v súvislosti so službou možno riešiť podľa miestnych zvyklostí. Bolo by však nešťastím, keby mal niekto trochu odlišné spôsoby? Milujúci dozorcovia chcú, aby sa ‚všetko dialo slušne a usporiadane‘, ako to povedal Pavol v súvislosti so zázračnými darmi. Kontext však ukazuje, že Pavol mal záujem predovšetkým o „budovanie zboru“. (1. Korinťanom 14:12, 40) Neprejavoval sklon vytvárať nekonečné množstvo pravidiel, akoby jeho hlavným cieľom bola absolútna jednotnosť alebo stopercentná účinnosť. Napísal: „Pán nám dal [autoritu], aby sme vás budovali, a nie aby sme vás borili.“ — 2. Korinťanom 10:8.

23. Napríklad ako môžeme napodobňovať Pavlov vzor budovania iných?

²³ Pavol nepochybne pracoval tak, aby budoval iných pozitívnou a povzbudzujúcou rečou. Nepestoval spoločenstvo iba s malým okruhom priateľov, ale snažil sa navštevovať mnohých bratov i sestry, duchovne silných i tých, ktorí obzvlášť potrebovali budovanie. A skôr ako pravidlá zdôrazňoval lásku — pretože „láska buduje“. — 1. Korinťanom 8:1.

[Poznámka pod čiarou]

Myšlienky na opakovanie

◻ Prečo je vhodné urobiť zmenu, ak máme sklon k negatívnej alebo kritickej reči?

◻ Čo môžeme urobiť, aby sme v zbore pôsobili budujúcejšie?

◻ Aký je bohuľúby vzor, pokiaľ ide o vytváranie mnohých pravidiel pre iných?

◻ Čo pomôže starším, aby sa vyhli tomu, že by pre stádo vytvárali ľudské pravidlá?