„Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám“

RODINA sa tešila z nádherného výletu v lese. Najmladší člen rodiny, Peter, odbehol preč, naháňajúc veveričku dolu kopcom. Náhle sa zatiahla obloha a začalo pršať. Spočiatku to bol len drobný dážď, postupne ho však vystriedal prudký lejak. Rodina náhlivo zozbierala svoje veci a všetci utekali k autu. Nikto z nich však nevedel, kde je Peter.

Peter sa medzitým pokúšal dostať späť k rodine. Nevidel dobre pred seba a chodník hore kopcom bol klzký od dažďa. Znenazdania sa mu pôda stratila pod nohami a padal do hlbokej, skrytej jamy. Pokúšal sa z nej vyšplhať, ale steny jamy boli príliš klzké.

Dažďová voda sa liala dolu kopcom a zapĺňala jamu bahnom. Peter bol v ozajstnom nebezpečenstve, že sa utopí. Ale potom ho našiel otec a pomocou lana ho vytiahol. Neskôr bol Peter prísne pokarhaný za to, že sa zatúlal. Avšak zabalenému do prikrývok, v matkinom náručí, bolo veľmi ľahké toto pokarhanie prijať.

Táto skúsenosť dobre ilustruje to, čo sa stáva niektorým, ktorí boli kedysi medzi Božím ľudom. Padli do hlbokej jamy tohto systému vecí a teraz sa zúfalo pokúšajú vyliezť z nej a vrátiť sa pod ochranu Jehovovej organizácie. Aké príjemné je vedieť, že Jehova je milosrdný, ochotný ,spustiť lano‘ a pomôcť im vrátiť sa do bezpečia!

Jehovovo milosrdné zaobchádzanie

V dávnych časoch Izraela, pri dokončení stavby chrámu, predložil Šalamún Jehovovi modlitbu zasvätenia, aby vypočul naliehavé prosby vysielané smerom k chrámu. Potom povedal: „Ak [Izraeliti] proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil), a budeš sa musieť proti nim popudiť a zanecháš ich nepriateľovi,... a spamätajú sa v krajine, kam boli odvedení do zajatia, a navrátia sa a budú ťa žiadať o priazeň v krajine svojich uchvatiteľov,... tiež budeš počuť z nebies, svojho ustanoveného miesta bývania, ich modlitbu a ich žiadosť o priazeň.“ — 1. Kráľov 8:46–49.

Šalamúnova prosba sa splnila pri mnohých príležitostiach počas dejín Izraela. Znovu a znovu sa Boží ľud odvracal od Jehovu a opúšťal ho. Potom však uznali svoje previnenie a hľadajúc Jehovu, vrátili sa k nemu. A Jehova im odpustil. (5. Mojžišova 4:31; Izaiáš 44:21, 22; 2. Korinťanom 1:3; Jakub 5:11) Prostredníctvom Malachiáša Jehova zhrnul tisíc rokov zaobchádzania so svojím ľudom, keď povedal: „Odo dní svojich predkov ste odbočovali od mojich predpisov a nedodržiavali ste ich. Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ — Malachiáš 3:7.

Príčiny potkýnania

Niektorí z Božieho ľudu sa dnes, rovnako ako kedysi Izraeliti, odvracajú a oddeľujú od Jehovovej organizácie. Prečo? Idú za niečím, čo sa im spočiatku javí ako nevinné, podobne ako Petrovi, ktorý naháňal veveričku. To sa stalo Ade. Opisuje to takto: „Bolo naším zvykom, že sme ako spolupracovníci všetci spoločne chodili napoludnie na obed do niektorej blízkej reštaurácie. A tak, keď ma pozvali na šálku kávy na konci dňa, ťažko bolo odmietnuť. Odôvodňovala som si to tým, že na to nevyužívam čas, ktorý by som mala využiť na zhromaždenia alebo na zvestovanie. Neuvedomila som si, že by to mohlo byť zanedbanie dodržiavania zásady v 1. Korinťanom 15:33.

Zakrátko som už s nimi chodila každú sobotu jazdiť na koni. Potom som s nimi chodievala do kina a do divadla. To viedlo k tomu, že som vynechávala niektoré zhromaždenia. Nakoniec som už nechodila na žiadne zhromaždenie ani do zvestovateľskej služby. Kým som si uvedomila, čo sa stalo, bola som mimo organizácie.“

V inom prípade mohol byť príčinou vážny skrytý hriech, vedúci človeka k tomu, že sa cítil nehodný slúžiť Bohu. (Žalm 32:3–5) Alebo sa jednotlivec mohol potknúť na niečom, čo povedali alebo urobili jeho kresťanskí spoločníci, nechápuc slová Šalamúna, že „veď niet človeka, ktorý by nehrešil“. — 1. Kráľov 8:46; Jakub 3:2.

Ďalších zase odradilo to, že boli pokarhaní. (Hebrejom 12:7, 11) Mnohých zviedla príťažlivosť hmotárskeho životného štýlu k tomu, že prestali slúžiť Bohu. Často sa v hľadaní svetského úspechu úplne pohrúžili do svetskej práce, takže v ich živote nezostalo miesto pre službu Bohu. (Matúš 13:4–9; 1. Timotejovi 6:9, 10) Je situácia takýchto ľudí beznádejná?

Prijmeš Jehovovo pozvanie?

Pri jednej príležitosti Ježiš povedal niečo, čo bolo ťažké pochopiť, a niektorí sa na tom potkli. Záznam hovorí: „Mnohí z jeho učeníkov odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili.“ Ale všetci sa nepotkli. Biblická správa pokračuje: „Ježiš teda povedal tým dvanástim: ,Nechcete aj vy odísť?‘ Šimon Peter mu odpovedal: ,Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.‘“ (Ján 6:66–68) Ježišovi apoštoli múdro pochopili, že opustiť Ježiša by malo pre nich katastrofálne následky.

K podobnému záveru prišli po čase i niektorí z tých, ktorí odpadli. Uvedomujú si, že opustenie Božej organizácie bolo krokom s katastrofálnymi následkami a že len u Jehovu a Krista nájdu slová, ktoré vedú k životu. Keď si uvedomili toto, mali by si tiež uvedomiť, že nikdy nie je príliš neskoro rozmyslieť si to, prosiť Jehovu o odpustenie a vrátiť sa k nemu. Sám Jehova vyslovil toto pozvanie: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ — Malachiáš 3:7.

Skutočne, kde môže úprimný kresťan nájsť šťastie, ak nie v službe Jehovovi? Ak sa nejaký človek, ktorý bol istý čas v Božej organizácii, odlúči, čo ho čaká vo svete mimo nej? Rýchlo zistí, že je teraz časťou sveta, ktorý je stále násilnejší. Takýto človek zistí, že je zapletený do systému vecí, ktorý je plný pokrytectva, lží, podvodu a nemravnosti, do sveta takého nebezpečného a nepríjemného ako jama s bahnom, ktorá ohrozovala život malého Petra. Keď sa spamätá a uvedomí si, že jeho večný život je v nebezpečenstve, nemal by strácať čas, ale rýchlo hľadať pomoc, aby sa mohol dostať z tejto situácie. Avšak návrat nemusí byť ľahký.

Patríš k tým, ktorí sa pokúšali vrátiť k Jehovovi, ale zistili, že je to ťažké? Potom vedz, že potrebuješ pomoc. A dôveruj, že tvoji bratia a sestry v Božej organizácii sú ochotní ti pomôcť. Ale musíš sa pousilovať dať Jehovovi najavo svoju túžbu. Je čas, aby si sa ,spamätal‘ a skutočne ,sa navrátil k Jehovovi‘. — 1. Kráľov 8:47.

Dostali pomoc k návratu

Ada vysvetľuje, čo jej pomohlo vrátiť sa k Jehovovi: „Sestra, ktorá so mnou viedla domáce biblické štúdium, ma v tú pravú chvíľu pozvala, aby som s ňou šla na krajský zjazd. Bolo to od nej také láskavé. A vôbec nič mi nevyčítala! Prejavila mi toľko lásky. Rok prešiel odvtedy, čo som navštívila posledné zhromaždenie, ale zamýšľala som sa nad prázdnotou tohto sveta a nad tým, že za jeho pozlátkou je len smútok, sklamanie a nemravnosť. A tak som sa rozhodla, že zjazd navštívim. Keď som prišla do divadla, kde sa konal, išla som do posledného radu sedadiel a skryla som sa v tmavom kúte. Nechcela som, aby ma bratia videli a niečo sa ma vypytovali.

Rady, ktoré som tak veľmi potrebovala, som však dostala zo zjazdového programu. Keď sa zjazd skončil, bola som rozhodnutá nielen vrátiť sa k Jehovovmu ľudu, ale tiež oddať sa Jehovovi celým svojím srdcom. Bratia ma prijali s otvoreným náručím — ,márnotratná dcéra‘ sa vrátila.“ (Lukáš 15:11–24) To sa stalo už dávnejšie, a Ada slúži teraz už vyše 25 rokov celým časom.

Podobne šťastný koniec mal i prípad ďalšieho jednotlivca, ktorý sa zatúlal. Josému dali niektorí starší radu, ktorá odzrkadľovala skôr ich vlastné zmýšľanie než biblické zásady. Znechutený a podráždený José sa nakoniec stal nečinným. Osem rokov bol oddelený od Božieho ľudu, v tom období sa oženil s neveriacou a stal sa otcom detí; u jedného z nich dovolil, aby bolo pokrstené v katolíckej cirkvi.

Napokon dostal pomoc, keď u neho vykonával pastierske návštevy cestujúci dozorca, ktorý povzbudil starších zboru, aby ho aj oni navštívili. Vrátil sa a bol šťastný, keď videl, že sa o pravdu začala zaujímať i jeho manželka. V súčasnosti José slúži ako starší zboru. Ako ukazujú tieto dve skúsenosti, Jehova neodopiera požehnania tým, ktorí prijímajú jeho láskavé pozvanie, aby sa vrátili.

Aby sa však človek mohol tešiť z takých požehnaní, najprv si musí ponúkanú pomoc oceniť a prijať ju. Vo väčšine zborov bratia pamätajú na tých, ktorí sa stali nečinnými, a v snahe pomôcť im ich z času na čas navštevujú. Ten, kto prijíma takúto pomoc, prejavuje ocenenie pre Jehovovo milosrdenstvo. — Jakub 5:19, 20.

Skutočne, teraz je čas prijať Jehovovo pozvanie: „Vráťte sa ku mne.“ (Malachiáš 3:7; Izaiáš 1:18) Neodkladajte už ani chvíľku. Svetové udalosti prebiehajú pozoruhodne rýchlo. Počas búrlivého obdobia, ktoré je pred nami, bude najlepšie miesto vnútri Jehovovej organizácie, v bezpečí pod jeho ochranou. Len tí, ktorí urobia svojím útočiskom Jehovu, majú pevnú nádej, že budú ukrytí pred jeho hnevom vo veľkom dni jeho hnevu. — Sofoniáš 2:2, 3.

[Obrázok na strane 30]

Prijmeš Jehovovo pozvanie: „Vráťte sa ku mne“?