Budú plány na vytvorenie medzinárodnej bezpečnosti úspešné?

„ZDÁ sa, že studená vojna, ktorá zvierala svet viac ako 40 rokov, sa z Božieho milosrdenstva skončila,“ uvádza One World, časopis Svetovej rady cirkví. „Významné udalosti v strednej a východnej Európe... sa zdajú dobrou predzvesťou mieru a bezpečnosti v Európe a v ostatných častiach sveta,“ dodáva anglikánsky pisateľ John Pobee z Programu teologického vzdelávania Svetovej rady cirkví.

Predstavitelia Svetovej rady cirkví nie sú jediní, čo spájajú Boha s ľudskými plánmi na vytvorenie medzinárodnej bezpečnosti. V apríli roku 1991, krátko po vojne v Perzskom zálive, pápež Ján Pavol zaslal správu vtedajšiemu generálnemu tajomníkovi OSN Javierovi Pérezovi de Cuéllarovi, v ktorej povedal: „Biskupi katolíckych cirkví na Strednom východe a na Západe dôverujú činnosti Organizácie Spojených národov... Dúfajú, že tí, ktorých nedávna vojna postavila do situácie, keď naliehavo potrebujú pomoc, nájdu prostredníctvom Organizácie Spojených národov a jej špecializovaných organizácií medzinárodný súcit a solidaritu.“

Okrem toho Vatikán bol jedným z 35 štátov, ktoré sformulovali a podpísali Helsinskú dohodu z roku 1975, ako aj Štokholmský dokument z roku 1986. Keď Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 1986 za „Medzinárodný rok mieru“, pápež na to reagoval tak, že pozval predstaviteľov hlavných náboženstiev sveta, aby sa zúčastnili oslavy „Svetového dňa modlitby za mier“. V októbri roku 1986 zasadali spolu v Assisi (Taliansko) predstavitelia budhistického, hinduistického, islamského, šintoistického, anglikánskeho, evanjelického, gréckeho ortodoxného, židovského vierovyznania, ako aj ďalších vyznaní a striedali sa v modlitbe za svetový mier.

O niekoľko rokov pripomenul túto udalosť anglikánsky arcibiskup z Canterbury v kázni, ktorú mal v Ríme. „V Assisi,“ povedal, „sme videli, že rímsky biskup [pápež] dokázal zhromaždiť kresťanské cirkvi. Mohli sme sa spolu modliť, spolu sa rozprávať a spolu pracovať pre mier a blahobyt ľudstva... Vplyvom tejto modlitby za svetový mier som cítil, že som v blízkosti Boha, ktorý povedal: ‚Hľa, robím novú vec.‘“

Aj ďalšie náboženstvá, hoci v Assisi neboli zastúpené, pozerajú optimisticky na ľudské plány na vytvorenie medzinárodnej bezpečnosti. Úvodník v Die Kerkbode, oficiálnom časopise Holandskej reformovanej cirkvi v Juhoafrickej republike, hovoril: „Prežívame prechod do nového svetového poriadku. Pred našimi očami sa odohráva to, čo sa pred niekoľkými rokmi zdalo nemysliteľné. Uzmierenie, ku ktorému dochádza na väčšej svetovej scéne medzi Sovietskym zväzom a Západom, má veľký regionálny dosah. Tradične znepriatelené strany a nezmieriteľní odporcovia sa v našej časti sveta spolu rozprávajú a všade sa objavuje úsilie o ‚mier‘... Z kresťanského hľadiska by malo byť vítané každé úsilie o zabezpečenie mieru medzi ľuďmi. V našej dobe sa môžeme o mier modliť.“

Požehnáva Boh ľudské plány na vytvorenie medzinárodnej bezpečnosti?

Čo hovorí Biblia?

V súvislosti so spoliehaním sa na ľudské úsilie dáva Biblia priamu výstrahu: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ (Žalm 146:3, 4) Súčasné napredovanie k mieru sa môže zdať povzbudzujúce. Ale musíme byť realisti. Ľudské sily sú obmedzené. Udalosti sa často vymykajú moci človeka. Ľudia môžu iba zriedkavo rozpoznať to, čo je pod povrchom, skryté sily, ktoré maria ich najlepšie premyslené plány.

Podobne ako dnes, aj sedemsto rokov pred Ježišovou dobou, za dní proroka Izaiáša, židovskí vodcovia plánovali vytvoriť bezpečnosť pomocou medzinárodných zmlúv so susednými krajinami. Aj v tých dňoch podporovali náboženskí vodcovia to, čo robili politici. Izaiáš však varoval: „Naplánujte úklad, a ten bude zmarený! Vyrieknite akékoľvek slovo, a neobstojí.“ (Izaiáš 8:10) Ich plán sa nakoniec ukázal ako katastrofálne neúspešný. Mohlo by sa to isté stať dnes?

Áno, mohlo, pretože prostredníctvom toho istého proroka Boh oznámil, že má svoj vlastný spôsob, ako priniesť na zem bezpečnosť. Nebude to pomocou nejakej ľudskej organizácie, ale prostredníctvom potomka izraelského kráľa Dávida. (Izaiáš 9:6, 7) Týmto dedičom kráľa Dávida je Ježiš Kristus, ktorý pri vypočúvaní Pontským Pilátom pripustil, že je Kráľ, ale povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36; Lukáš 1:32) Ježišovo kráľovstvo malo byť nebeské. A toto Kráľovstvo — nie Organizácia Spojených národov alebo nejaký politický štát na zemi — malo priniesť na zem trvalú, spoľahlivú bezpečnosť. — Daniel 2:44.

Ježiš Kristus predpovedal, že jeho Kráľovstvo začne z nebies vládnuť v čase, keď budú ‚vojny a správy o vojnách‘ a „povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu“. Spĺňanie proroctva vyznačuje rok 1914 ako čas, keď sa to stalo, a roky, ktoré nasledujú odvtedy, stotožňuje so „záverom systému vecí“. — Matúš 24:3, 6–8.

Čo to znamená? Že čas, ktorý zostáva súčasnému svetovému poriadku, je obmedzený a čoskoro uplynie. Je to dôvod na starosti alebo smútok? Nie, ak si spomenieme na krutosť, nespravodlivosť, útlak, vojny a všetko utrpenie, ktorým je poznačený tento systém vecí. Bude iste úľavou podriaďovať sa vládcovi, o ktorom Božie slovo, Biblia, hovorí: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a porozumenia, duch rady a moci, duch poznania a bázne pred Jehovom.“ — Izaiáš 11:2.

Skutočná bezpečnosť na zemi

Na zemi naozaj nebude skutočná bezpečnosť, kým sa pod Božím kráľovstvom v celosvetovom meradle nesplní proroctvo Izaiáša: „Tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ (Izaiáš 65:17) Bez ohľadu na to, koľko modlitieb predkladajú náboženskí vodcovia v prospech tohto sveta, ľudské plány na vytvorenie medzinárodnej bezpečnosti nemôžu nahradiť Boží spôsob, ako privodiť mier a bezpečnosť.

Celosvetová a trvalá bezpečnosť, ktorú spôsobí Božie kráľovstvo, bude veľkolepá. Tu je iba jeden z opisov, ktoré sa nachádzajú v Biblii: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ — Micheáš 4:3, 4.

Iba bezpečnosť, za ktorú sa zaručil sám Boh, môže byť trvalá a spoľahlivá. Prečo by ste teda nedôverovali radšej Bohu ako urodzeným ľuďom? Vtedy zistíte, že sú pravdivé tieto žalmistove slová: „Šťastný je ten, kto má na pomoc Jakobovho Boha, ktorého nádejou je Jehova, jeho Boh, Tvorca neba a zeme, mora a všetkého, čo je v nich, Ten, ktorý zachováva pravosť až na neurčitý čas.“ — Žalm 146:5, 6.

[Rámček na strane 7]

Katolícka cirkev a medzinárodná politika

„I keď Kristus povedal, že jeho kráľovstvo ‚nie je z tohto sveta‘, už od čias Konštantína sa duchovní vo vysokých postaveniach a pápežstvo ako inštitúcia intenzívne zúčastňujú medzinárodných a národných politických bojov.“ — The Catholic Church in World Politics (Katolícka cirkev vo svetovej politike) od profesora Erica Hansona z jezuitskej univerzity v Santa Clara.