Popieraš hriešne sklony?

„NACHÁDZAM teda v mojom prípade tento zákon: keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé. Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ — Rimanom 7:21–23.

Apoštol Pavol potreboval pokoru, aby uznal vyššie uvedenú skutočnosť. Ale tým, že to urobil, mohol ľahšie zabrániť svojim hriešnym sklonom, aby ho nepremohli.

Podobne je to s pravými kresťanmi dnes. Keď sme získali presné poznanie biblickej pravdy, urobili sme vo svojom spôsobe života nevyhnutné zmeny, a tak sme sa prispôsobili Jehovovým meradlám. Hriešne sklony však zostávajú, „lebo sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti“. (1. Mojžišova 8:21) Sme natoľko čestní, že si pripustíme určité sklony, ktoré na nás vyvíjajú tlak? Alebo popierame, že ich máme, usudzujúc možno: ‚Také problémy môžu mať druhí, nie ja‘?

Takýto sebaklam však môže byť osudný. Znázornenie založené na Biblii nám možno pomôže uvedomiť si, aké potrebné je uznať svoje hriešne sklony a ovládať ich.

Prečo popieranie vedie k smrti

V biblických časoch boli mnohé mestá chránené múrmi. Brány — často zhotovené z dreva — boli pomerne zraniteľnou časťou mestského vnútorného múru; preto boli bránené s veľkým úsilím. Obyvatelia vybudovali len toľko brán, koľko bolo nevyhnutných pre dopravný ruch v období mieru. Drevené brány boli často pokryté kovom, aby odolali poškodeniu ohňom. Súčasťou múrov boli veže, aby strážca, ktorý na nich stál, mohol už z diaľky vidieť približujúceho sa nepriateľa.

Teraz uvažuj: Čo by sa stalo, keby obyvatelia mesta popierali zraniteľnosť mestských brán, a tak nezabezpečili dostatočnú ochranu? Nepriateľské vojsko by malo do mesta ľahký prístup, a to by viedlo k dobytiu tohto mesta.

Tak je to i s nami. Jehova pozná naše zraniteľné miesta. „Niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ (Hebrejom 4:13) Možno aj Satan v nás spozoroval nejaký hriešny sklon, či už je to sklon k prekrúcaniu pravdy, výbušnosti, záujmu o sexuálnu nemravnosť, hmotárstvo, pýchu alebo niečo iné. Ak popierame, že máme hriešne sklony, stávame sa voči Satanovým útokom na našu vieru tým viac zraniteľnými. (1. Petra 5:8) Môže nás to premôcť, keď nesprávne túžby pôsobia tlakom na sklony a rodia hriech. (Jakub 1:14, 15) Musíme byť ako Pavol a čestne si priznať akékoľvek ‚brány z dreva‘, ktoré možno máme.

Opevni sa!

Bolo by zbytočné iba rozpoznať nesprávne sklony, ale potom vzhľadom na ne nič neurobiť. Bolo by to ako keď sa muž pozerá na seba v zrkadle, všíma si to, čomu by mal venovať pozornosť, a odchádza bez toho, aby urobil potrebné úpravy. (Jakub 1:23–25) Áno, musíme konať, a tak sa chrániť, aby nás hriešne sklony nepremohli. Ako to môžeme robiť?

Menšie mestečká čiže „závislé mestečká“ boli v biblických časoch často bez múru. (4. Mojžišova 21:25, 32; Sudcovia 1:27; 1. Paralipomenon 18:1; Jeremiáš 49:2) Obyvatelia týchto mestečiek mohli v prípade útoku nepriateľa utiecť do niektorého mesta s múrom. Opevnené mestá tak slúžili ľudu z okolia ako útočisko.

Ako vežu, útočisko, múr opisuje Biblia Boha Jehovu, ku ktorému môžeme utekať po ochranu. (Príslovia 18:10; Zechariáš 2:4, 5) Jehova je teda hlavnou ochranou svojich služobníkov. Neustála modlitba k nemu je veľmi potrebná. (1. Tesaloničanom 5:17) Ďalšou pomocou je Biblia. Robíme dobre, keď si pomocou Božieho slova osobitne študujeme tie oblasti, v ktorých sme slabí. Môžeme si tiež na opakované preskúmanie odložiť články založené na Biblii, ktoré sa zaoberajú našimi osobnými ‚bránami z dreva‘.

Podobne ako strážca na veži môžeme tiež vidieť nepriateľa akoby z diaľky a podľa toho konať. Ako? Tak, že sa vyhýbame okolnostiam, v ktorých by sme možno čelili pokušeniu alebo tlaku. Napríklad človek, ktorý sa usiluje o umiernenosť v pití alkoholických nápojov, sa radšej múdro vyhne miestam, kde je prístup k týmto nápojom bežný, alebo kde sa k ich pitiu dokonca povzbudzuje.

Toto všetko si vyžaduje úsilie. Keď však musel apoštol Pavol ‚biť svoje telo‘, aby odolal nedokonalým sklonom, či my sami nepotrebujeme vynaložiť úsilie? Takáto vedomá pozornosť našim nedokonalým sklonom bude odzrkadľovať to, že sa riadime príkazom apoštola Petra: „Usilujte sa, aby vás nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ — 1. Korinťanom 9:27; 2. Petra 3:14.

Uznaj a konaj

Nenechaj sa odradiť, ak napriek úsiliu všetky tvoje nedokonalé sklony nepominú. Kým sme nedokonalí, nesprávne sklony budú vždy do určitej miery existovať, tak ako to bolo i v Pavlovom prípade. Ale musíme stále pracovať na ich potlačení, zabrániť im v tom, že by porodili hriech.

Uvedomuj si však rozdiel medzi prijímaním skutočnosti, že sme nedokonalí, a medzi jej tolerovaním. Možno to znázorniť na človeku, ktorý má slabé srdce. Tejto skutočnosti by mal čeliť tak, že sa snaží uchovať srdce v takom dobrom stave, ako je to len možné. Neuvažuje tak, že môže odhodiť všetky zábrany a žiť, ako sa mu páči, keďže je jeho doslovné srdce slabé.

Vedz teda, že naša sila nespočíva v slepom popieraní hriešnych sklonov, ale v tom, že si ich priznávame a podnikáme kroky proti nim. A tak sa neboj priznať pred sebou a pred Jehovom, kde ľahko podliehaš pokušeniu a tlaku. Nemusíš sa mať preto menej rád, ani Jehovova láska k tebe sa nezmenší. Naozaj, keď sa viac približuješ k Bohu v úprimnom záujme o jeho schválenie, on sa ešte viac priblíži k tebe. — Jakub 4:8.

[Obrázok na strane 31]

Tento model Megidda znázorňuje opevnené brány a ochranné múry starovekých miest

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.