Prečo máme byť odetí pokorou?
AMERICKÝ spisovateľ Edgar Allan Poe práve dočítal svoju novú poviedku niekoľkým priateľom. Žartom mu povedali, že príliš často v nej použil meno hlavného hrdinu. Ako na to reagoval Poe? Jeden z priateľov spomínal: „Jeho pyšný duch nemohol zniesť takú otvorenú výčitku, a tak v návale hnevu, skôr ako mu v tom jeho priatelia mohli zabrániť, hodil všetky listy do blčiaceho ohňa.“ Tak sa navždy stratila poviedka „veľmi zábavná, úplne bez jeho obvyklej... pochmúrnosti“. Pokora ju mohla zachrániť.
Hoci pýcha núti ľudí konať nemúdro, vo svete stále bujnie. Ale Jehovovi služobníci majú byť iní. Musia nosiť dobre ušitý odev pokory.
Čo je pokora?
Apoštol Pavol sa zmienil o nádhernom kresťanskom odeve pokory, keď písal spoluveriacim v starovekom meste Kolosy. Nabádal ich: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ — Kolosanom 3:12.
Áno, ide o „pokoru mysle“. Je to „poníženosť mysle; neprítomnosť pýchy; miernosť“. Pokorný človek „má skromného ducha; nie je pyšný“. Je „hlboko alebo zdvorilo úctivý“. (The World Book Dictionary, zväzok I, strana 1030) Pokora nie je zbabelosť alebo slabosť. V skutočnosti je to pýcha, ktorá odzrkadľuje slabosť, zatiaľ čo prejavovanie pokory častokrát vyžaduje odvahu a silu.
Hebrejské slovo prekladané v Písmach ako „pokor sa“ doslova znamená „pošliap sám seba“. Preto múdry pisateľ knihy Prísloví radil: „Syn môj,... ak ťa lapili do osídla výroky tvojich úst,... vysloboď sa, lebo si sa dostal do dlane svojho blížneho: choď, pokor sa [pošliap sám seba] a neodbytne naliehaj na svojho blížneho.“ (Príslovia 6:1–3) To znamená, odhoď od seba pýchu, uznaj svoje previnenie, urovnaj všetky záležitosti.
Musí byť pravá
Nie všetci ľudia, ktorí sa zdajú pokorní, majú pravú pokoru. Niektorí zdanlivo pokorní jednotlivci môžu byť v skutočnosti pyšní a urobia všetko pre to, aby dosiahli svoje. Potom sú tu aj takí, ktorí používajú pláštik falošnej pokory, aby urobili dojem na iných. Napríklad apoštol Pavol sa stretol s niektorými, ktorí prejavovali „zdanlivú pokoru“, a ukázal, že každý, kto to robí, je v skutočnosti „bez pravého dôvodu nadutý svojím telesným zmýšľaním“. Taký jednotlivec si nesprávne myslel, že Božia priazeň závisí od toho, či niečo je, pije alebo dotýka sa určitých vecí, či zachováva náboženské sviatky, alebo nie. Pravda, mohol sa zdať zbožný a pokorný, ale jeho falošná pokora bola bezcenná. (Kolosanom 2:18, 23) Viedla ho v skutočnosti k úvahe, že cenu života dostanú tí, ktorí sa zrieknu hmotných vecí. Vytvorila tiež podhubie pre nenápadnú formu hmotárstva, pretože asketické zákazy sústreďovali pozornosť na hmotné veci, ktorými, ako vyznával, opovrhoval.
Na druhej strane pravá pokora bráni človeku prejavovať vlastnú dôležitosť obliekaním, úpravou zovňajšku a životným štýlom. (1. Jána 2:15–17) Človek oblečený v odeve pokory neupútava na seba alebo na svoje schopnosti neprimeranú pozornosť. Pokora mu skôr pomáha správať sa k iným ohľaduplne a vidieť sa tak, ako ho vidí Boh. A ako nás vidí Boh?
Jehovovo stanovisko
Keď sa prorok Samuel chystal pomazať izraelskému národu nového kráľa, myslel si, že Jehova si vyvolil Izaiho syna Eliaba. Ale Boh povedal Samuelovi: „Nepozeraj sa na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol. Veď Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ Sedem Izaiho synov bolo zavrhnutých. Boh si vyvolil Dávida, ktorý dokázal, že je muž vernosti a pokory. — 1. Samuelova 13:14; 16:4–13.
Odev pokory nás chráni, aby sme sa nestali pyšnými, domýšľavými — a Bohom neschválenými. On „sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavosť“. (Jakub 4:6) Jeho názor vidno zo žalmistových slov: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného; ale povýšeného pozná iba z diaľky.“ (Žalm 138:6; 1. Petra 5:5, 6) To, čo Boh očakáva od svojich služobníkov, je zrejmé z otázky položenej v knihe Micheáš 6:8: „Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“
Prejavujú ju Boh a Kristus
Nie div, že Jehova od nás očakáva prejavovanie pokory! Je to jedna z jeho vlastností. Dávid, potom čo ho Boh oslobodil od jeho nepriateľov, spieval: „Dáš mi [Jehova] svoj štít záchrany... a tvoja pokora ma urobí veľkým.“ (Žalm 18:35; 18:36, RP; 2. Samuelova 22:1, 36) Hoci je Jehova v najvyšších nebesiach, „znižuje sa, aby sa pozrel na nebo a zem, dvíha poníženého z prachu; vyvyšuje chudobného z jamy popola, aby ho posadil s urodzenými.“ (Žalm 113:5–8) Boh prejavuje pokoru tým, že preukazuje milosrdenstvo hriešnemu ľudstvu. Jeho zaobchádzanie s hriešnikmi a to, že dal svojho Syna ako obeť za hriechy, je vyjadrením jeho pokory, lásky a ďalších vlastností. — Rimanom 5:8; 8:20, 21.
Ježiš Kristus, ktorý bol „miernej povahy a pokorného srdca“, dal najväčší ľudský príklad pokory. (Matúš 11:29) Svojim učeníkom povedal: „Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ (Matúš 23:12) To nebolo iba rečnenie. Večer pred svojou smrťou poumýval Ježiš nohy svojim apoštolom a preukázal tak službu, ktorú obyčajne konali otroci. (Ján 13:2–5, 12–17) Ježiš pokorne slúžil Bohu predtým, ako prišiel na zem, a prejavuje pokoru aj od svojho vzkriesenia do vyvýšeného postavenia v nebi. Preto Pavol nabádal spoluveriacich, ‚aby považovali ostatných za vyšších od seba‘ a mali pokorný postoj Ježiša Krista. — Filipanom 2:3, 5–11.
Pretože Boh a Kristus prejavujú pokoru, musia aj tí, ktorí túžia po Božom schválení, preukazovať túto vlastnosť. Ak sme niekedy povýšeneckí, bolo by múdre pokoriť sa a modliť o Božie odpustenie. (Porovnaj 2. Paralipomenon 32:24–26.) A namiesto toho, aby sme mali o sebe vysokú mienku, musíme uplatňovať Pavlovu radu: „Nemyslite na vysoké veci, ale dajte sa viesť nízkymi vecami.“ (Rimanom 12:16) Teda aký prospech môžeme mať my i ostatní z pokory?
Prospech z pokory
Jednou z prospešných vecí vyplývajúcich z pokory je to, že nám bráni vystatovať sa. Tak ušetríme iných od podráždenosti a sami sa vyhneme rozčarovaniu, ak nie sú nadšení našimi úspechmi. Mali by sme sa chváliť v Jehovovi, nie sami sebou. — 1. Korinťanom 1:31.
Pokora nám pomáha získať Božie vedenie. Jehova poslal k Danielovi anjela s videním, pretože tento prorok sa pokoril pred Bohom, keď hľadal vedenie a porozumenie. (Daniel 10:12) Keď sa Ezdráš chystal vyviesť Jehovov ľud z Babylonu s množstvom zlata a striebra na výzdobu chrámu v Jeruzaleme, vyhlásil pôst, aby sa mohli pokoriť pred Bohom. A výsledok? Jehova ich chránil pred útokom nepriateľov počas nebezpečnej cesty. (Ezdráš 8:1–14, 21–32) Prejavujme pokoru a hľadajme Jehovovo vedenie podobne ako Daniel a Ezdráš, namiesto toho, aby sme sa usilovali splniť Bohom dané úlohy svojou vlastnou múdrosťou a silou.
Ak sme oblečení v odeve pokory, budeme mať úctu k iným. Napríklad deti, ktoré sú pokorné, majú úctu k rodičom a poslúchajú ich. Pokorní kresťania majú úctu tiež k svojim spoluveriacim inej národnosti, rasy a pôvodu, pretože pokora pôsobí, že nie sme zaujatí. — Skutky 10:34, 35; 17:26.
Pokora podporuje aj lásku a pokoj. Pokorný človek nebojuje so spoluveriacimi v úsilí dosiahnuť to, o čom sa domnieva, že mu právom patrí. Pavol robil iba to, čo bolo budujúce, a neznepokojoval svedomie žiadneho brata. (Rimanom 14:19–21; 1. Korinťanom 8:9–13; 10:23–33) Pokora nám pomáha podporovať lásku a pokoj tiež tak, že odpúšťame iným hriechy, ktorých sa voči nám dopustili. (Matúš 6:12–15; 18:21, 22) Podnecuje nás, aby sme išli k urazenej osobe, uznali svoje previnenie, prosili ju o odpustenie a robili všetko, čo môžeme, na nápravu každej krivdy, ktorú sme možno spôsobili. (Matúš 5:23, 24; Lukáš 19:8) Ak k nám pristúpi niekto, kto je urazený, pokora nás pobáda urovnať záležitosti pokojne a v duchu lásky. — Matúš 18:15; Lukáš 17:3.
Záchrana závisí od prejavovania pokory. O Bohu je napríklad povedané: „Pokorný ľud zachrániš; ale tvoje oči sú proti povýšeným, aby si ich ponížil.“ (2. Samuelova 22:28) Keď bude Kráľ Ježiš Kristus ‚jazdiť vo veci pravdy a pokory a spravodlivosti‘, zachráni tých, ktorí sa pokoria pred ním a pred jeho Otcom. (Žalm 45:4; 45:5, RP) Tí, ktorí prejavujú pokoru, môžu nájsť útechu v týchto slovách: „Hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ — Sofoniáš 2:3.
Pokora a Božia organizácia
Pokora vedie Boží ľud k oceneniu pre jeho organizáciu a k tomu, že v nej zotrváva a zachováva rýdzosť. (Porovnaj Jána 6:66–69.) Ak nedostaneme prednosť služby, ktorú sme očakávali, pokora nám pomáha spolupracovať s tými, čo nesú zodpovednosť v zbore. A naša pokorná spolupráca je dobrým príkladom.
Na druhej strane nám pokora bráni prejavovať samoľúbosť v súvislosti s našimi prednosťami služby medzi Jehovovým ľudom. Zabraňuje nám vyhľadávať chválu za prácu, ktorú sme mali prednosť vykonať v Božej organizácii. Okrem toho, ak slúžime ako starší, pokora nám pomáha nežne zaobchádzať s Božím stádom. — Skutky 20:28, 29; 1. Petra 3:8.
Pokora a káznenie
Odev pokory nám pomáha prijímať káznenie. Pokorní ľudia nie sú ako judský kráľ Uzzijah, ktorého srdce sa tak povýšilo, že si prisvojil povinnosti kňazov. ‚Konal neverne proti Jehovovi a vošiel do chrámu páliť kadidlo na oltári pre kadidlo.‘ Keď sa Uzzijah zúrivo rozhneval na kňazov preto, že ho napomenuli, bol postihnutý malomocenstvom. Akú veľkú cenu musel zaplatiť za nedostatok pokory! (2. Paralipomenon 26:16–21; Príslovia 16:18) Nikdy nebuď ako Uzzijah a nech ti pýcha nezabráni prijať káznenie od Boha prostredníctvom Jeho Slova a organizácie.
Pavol o tom povedal pomazaným hebrejským kresťanom: „Úplne ste zabudli na nabádanie, ktoré sa obracia na vás ako na synov: ‚Syn môj, nepodceňuj kázeň od Jehovu, ani nepoľavuj, keď ťa napráva. Lebo koho Jehova miluje, toho kázni; áno, bičuje každého, koho prijíma za syna.‘... Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce; a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ (Hebrejom 12:5–11) Pamätaj tiež na to, že „kázeň je cestou života“. — Príslovia 6:23.
Zostaň odetý pokorou
Aké je to dôležité, aby kresťania stále nosili odev pokory! Podnecuje nás to, aby sme vytrvávali ako zvestovatelia Kráľovstva a pokorne svedčili z domu do domu pri hľadaní tých, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Skutky 13:48; 20:20) Skutočne, pokora nám pomáha poslúchať Boha stále, v každom ohľade, hoci pyšní odporcovia nenávidia naše spravodlivé konanie. — Žalm 34:21; 34:22, RP.
Keďže nás pokora podnecuje, aby sme ‚dôverovali Jehovovi celým svojím srdcom‘, on urovnáva naše chodníky. (Príslovia 3:5, 6) Naozaj, iba ak sme odetí touto znamenitou vlastnosťou, môžeme skutočne chodiť s Bohom a tešiť sa z jeho schválenia a požehnania. Ako napísal učeník Jakub: „Pokorte sa v Jehovových očiach, a on vás vyvýši.“ (Jakub 4:10) Buďme teda odetí pokorou, týmto nádherným odevom, ktorý navrhol Boh Jehova .