Význam modlitby

„Základné slovo pre modlitbu pochádza v hebrejčine z koreňa ‚posudzovať‘ a obvyklá forma zvratného slovesa... znamená doslova ‚posudzovať sa‘.“ Tak poznamenáva The Authorised Daily Prayer Book (Schválená kniha denných modlitieb). Súvislosť medzi výrazmi spočíva v jednej z funkcií modlitby, a to, že by mala pomôcť človeku zistiť, či vyhovuje spravodlivým Božím meradlám a požiadavkám.

Z tohto dôvodu je nám v Biblii od začiatku až do konca hovorené, že kým niekto nebude konať Božiu vôľu, jeho modlitby nebudú priaznivo vypočuté. „Jehova je veľmi ďaleko od skazených, ale modlitbu spravodlivých počuje.“ — Príslovia 15:29; 1. Jána 5:14.

Sebaskúmanie pred Bohom Jehovom by iste malo urobiť toho, kto sa modlí, pokorným a kajúcnym. Toto dáva tým viac sily Ježišovmu podobenstvu o vystatovačnom farizejovi a kajúcnom vyberačovi daní, ktorí prišli do chrámu, aby sa modlili. — Lukáš 18:9–14.

A tak, či sa modlíme k Jehovovi, aby sme mu ďakovali, vzdávali chválu alebo ho prosili, modlitba je vždy príležitosťou na sebaskúmanie. Týmto spôsobom nás modlitba priťahuje bližšie k Jehovovi a upevňuje náš vzťah k nemu.