Hľadanie nového svetového poriadku

„NEEXISTUJÚ žiadne mapy, ktoré by nás viedli tam, kam ideme, k tomuto novému svetu, ktorý si sami vytvoríme. Zatiaľ čo sa svet obzerá späť na deväť desaťročí vojen, sporov a podozrievania, pozrime sa tiež dopredu — na nové storočie a nové milénium pokoja, slobody a blahobytu.“

To poznamenal prezident Spojených štátov George Bush 1. januára 1990. V podobnom posolstve potom sovietsky prezident Michail Gorbačov navrhol spoluprácu pre deväťdesiate roky, ktorá by „svet [zbavila] obáv a nedôvery, nadbytočných zbraní, zastaraných politických koncepcií a vojenských doktrín a umelých bariér medzi ľuďmi a štátmi“. Tak o tom písali japonské noviny Mainiči Daily News z 3. januára 1990.

Je zrejmé, že nádeje boli veľké. Tak to bolo aj o rok neskôr. V posolstve o stave Únie prednesenom 29. januára 1991 sa prezident Bush zmienil o konflikte v Perzskom zálive a povedal: „V stávke je viac ako iba jedna malá krajina [Kuvajt], ide tu o veľkú ideu — nový svetový poriadok, kde sú rôzne národy spojené spoločným cieľom uskutočniť všeobecné túžby ľudstva: mier a bezpečie, slobodu a zákonnosť.“

Nie je to hľadanie bez ťažkostí

Mnoho problémov prekáža človeku pri hľadaní nového svetového poriadku. V ceste nepochybne stoja ozbrojené konflikty. V súvislosti s vtedajším vojnovým stavom v Iraku a Kuvajte časopis Time z 28. januára 1991 napísal: „Ako padali bomby a lietali strely, nádeje na nový svetový poriadok ustúpili dôverne známemu neporiadku.“ Časopis dodal: „Nikto by nemal podliehať ilúzii, že toľko vychvaľovaný nový svetový poriadok je zriadený alebo že je dokonca na dosah.“

Medzinárodná spolupráca sa nikdy nedosiahla, a to prekáža ľudskému úsiliu zriadiť nový svetový poriadok. V správe, ktorá vyšla v publikácii The World & I (január 1991), odborníci analyzovali „vytvárajúcu sa zahraničnú politiku jednotlivých superveľmocí a jej pravdepodobný dopad na nový svetový poriadok“. Redaktor to zakončil: „Dejiny naznačujú, že deliaca čiara medzi vojnou a mierom je i za najvhodnejších podmienok tenká. Medzinárodná spolupráca, zvlášť medzi hlavnými mocnosťami, je rozhodujúca pre úspešný prechod od studenej vojny k novému svetovému poriadku.“

Novému svetovému poriadku, ktorý mnohí predvídajú, stoja v ceste aj problémy životného prostredia. V publikácii State of the World 1991 (Stav sveta v roku 1991, správa Inštitútu sledujúceho svetové záležitosti) Lester R. Brown povedal: „Nikto nemôže s určitosťou povedať, ako bude vyzerať nový poriadok. Ale ak máme vytvoriť sľubnú budúcnosť pre ďalšiu generáciu, potom v nasledujúcich desaťročiach bude svetovým záležitostiam dominovať enormné úsilie potrebné na zvrátenie procesu znehodnocovania životného prostredia planéty.“ Správa poznamenala, že znečisťovanie vzduchu „dosiahlo v stovkách miest úroveň ohrozujúcu zdravie a v celom rade krajín úroveň poškodzujúcu úrodu“. Dodala: „Ako stúpa počet ľudí obývajúcich planétu, klesá počet rastlinných a živočíšnych druhov. Ničenie prirodzeného prostredia a znečisťovanie redukujú biologickú rozmanitosť zeme. Stúpajúca teplota a stenčovanie ozónovej vrstvy by mohli spôsobiť ďalšie straty.“

Je teda zrejmé, že ľudské hľadanie nového svetového poriadku je plné problémov. Bude toto hľadanie úspešné? Možno povedať, že nový svet je na dosah? Ak áno, ako bude zriadený?