Napodobňuj Božie milosrdenstvo dnes

„Padnime, prosím, do Jehovovej ruky, veď jeho milosrdenstvá sú mnohé.“ — 2. SAMUELOVA 24:14.

1. Čo si Dávid myslel o Božom milosrdenstve a prečo?

KRÁĽ DÁVID poznal zo skúseností, že Jehova je milosrdnejší ako ľudia. Keďže dôveroval tomu, že Božie cesty alebo chodníky sú tie najlepšie, Dávid túžil naučiť sa Jeho cesty a chodiť v Jeho pravde. (1. Paralipomenon 21:13; Žalm 25:4, 5) Máš na to taký istý názor ako Dávid?

2. Akú radu dal Ježiš v Matúšovi 18:15–17 o postupe pri riešení vážneho hriechu?

² Biblia nám poskytuje hlbší pohľad na Božie myslenie, dokonca i na to, čo máme robiť, ak niekto proti nám zhreší. Ježiš povedal svojim apoštolom, ktorí budú neskôr kresťanskými dozorcami: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ Nesprávne konanie, o ktorom sa tu hovorí, nebola iba osobná urážka, ale vážny hriech, ako je podvod alebo ohováranie. Ježiš povedal, že ak tento krok neurovná záležitosť a ak sú k dispozícii svedkovia, ten, voči komu sa zhrešilo, ich má zobrať so sebou, aby sa dokázalo, že ide o niečo nesprávne. Je tento krok posledným pokusom? Nie. „Ak [hriešnik] neposlúchne ich, povedz to zboru. Ak neposlúchne ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač daní.“ — Matúš 18:15–17.

3. Čo mienil Ježiš tým, keď povedal, že nekajúcny previnilec má byť „ako človek z národov a ako vyberač daní“?

³ Apoštoli ako Židia rozumeli tomu, čo znamená zaobchádzať s hriešnikom „ako s človekom z národov a vyberačom daní“. Židia sa vyhýbali spoločenstvu s ľuďmi z národov a opovrhovali Židmi, ktorí pracovali ako rímski vyberači daní.a (Ján 4:9; Skutky 10:28) Preto Ježiš radil svojim učeníkom, že ak zbor zavrhne hriešnika, majú sa prestať s ním stýkať. Ale v akom súlade je to s tým, že Ježiš sa niekedy stýkal s vyberačmi daní?

4. Prečo sa mohol Ježiš stýkať s niektorými vyberačmi daní a hriešnikmi, ak berieme do úvahy jeho slová v Matúšovi 18:17?

⁴ V Lukášovi 15:1 sa hovorí: „Všetci vyberači daní a hriešnici prichádzali k nemu.“ Nebol tam každý vyberač daní alebo hriešnik, ale „všetci“ v zmysle množstvo. (Porovnaj Lukáša 4:40.) Ktorí to boli? Tí, ktorí sa zaujímali o odpustenie svojich hriechov. Takýchto predtým priťahovalo posolstvo Jána Krstiteľa o pokání. (Lukáš 3:12; 7:29) Takže keď ostatní prišli k Ježišovi, a on im zvestoval, neporušil tým svoju radu v Matúšovi 18:17. Všimnime si, že „mnoho vyberačov daní a hriešnikov [počulo Ježiša] a začali ho nasledovať.“ (Marek 2:15) Títo nechceli pokračovať v zlom spôsobe života, ani neodmietali pomoc. Skôr počúvali Ježišovo posolstvo a ich srdcia reagovali. Aj keď ešte stále hrešili, hoci sa pravdepodobne snažili robiť zmeny, „znamenitý pastier“ napodobňoval svojho milosrdného Otca tým, že im zvestoval. — Ján 10:14.

Odpúšťanie — kresťanská povinnosť

5. Aký je Boží základný postoj pri odpúšťaní?

⁵ O ochote nášho Otca odpúšťať dostávame takéto vrelé uistenie: „Keď vyznávame svoje hriechy, je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ „Píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista spravodlivého.“ (1. Jána 1:9; 2:1) Možno odpustiť aj osobe, ktorej bolo odňaté spoločenstvo?

6. Ako môže ten, komu je odňaté spoločenstvo, získať odpustenie a znovuprijatie?

⁶ Áno. Pri odňatí spoločenstva nekajúcnemu hriešnikovi mu starší, zastupujúci zbor, vysvetlia, že je možné, aby sa kajal a získal Božie odpustenie. Môže navštevovať zhromaždenia v sále kráľovstva, kde môže počúvať biblické poučovanie, ktoré mu môže pomôcť kajať sa. (Porovnaj 1. Korinťanom 14:23–25.) Časom sa môže usilovať o znovuprijatie do čistého zboru. Keď sa potom s ním starší stretnú, budú sa snažiť zistiť, či sa kajal a opustil svoje hriešne spôsoby. (Matúš 18:18) Ak je to tak, môže byť znovu prijatý v súlade so vzorom v 2. Korinťanom 2:5–8. V prípade, že mal odňaté spoločenstvo už mnoho rokov, bude treba, aby vyvíjal harmonické úsilie o pokroky. Možno aj potom potrebuje značnú pomoc na vybudovanie svojho biblického poznania a ocenenia, aby sa stal duchovne silným kresťanom.

Navrátiť sa k Jehovovi

7, 8. Aký vzor dal Boh v súvislosti s jeho ľudom vo vyhnanstve?

⁷ Ale môžu sa aj sami starší ujať iniciatívy v prístupe k osobe s odňatým spoločenstvom? Áno. Biblia ukazuje, že milosrdenstvo sa neprejavuje iba v negatívnom zmysle zadržaním trestu, ale často pozitívnym konaním. Máme v tom Jehovov príklad. Skôr ako poslal svoj neverný ľud do vyhnanstva, prorocky mu poskytol vyhliadku na návrat: „Pamätaj na tie veci, ó, Jakob, a ty, ó, Izrael, lebo si môj sluha... Ja vymažem tvoje priestupky ako oblakom a tvoje hriechy ako veľkým množstvom oblakov. Vráť sa ku mne, veď ja ťa vyplatím.“ — Izaiáš 44:21, 22.

⁸ Potom počas vyhnanstva Jehova podnikol ďalšie kroky v pozitívnom zmysle. Posielal prorokov, svojich zástupcov, aby pozývali Izrael ‚hľadať ho a nájsť‘. (Jeremiáš 29:1, 10–14) V Ezechielovi 34:16 sa prirovnal k pastierovi a ľud izraelského národa k strateným ovciam: „Stratenú budem hľadať a odohnanú privediem späť.“ V Jeremiášovi 31:10 Jehova tiež použil znázornenie, že je pastierom Izraelčanov. Nie, nepredstavil sa ako pastier čakajúci pri košiari na stratenú ovcu; skôr sa ukázal ako pastier hľadajúci stratené ovce. Všimnime si, že aj kým ľud bol vo všeobecnosti nekajúcny a vo vyhnanstve, Boh začal s úsilím hľadať ich návrat. A v súlade s Malachiášom 3:6 Boh nemení svoj spôsob zaobchádzania ani v kresťanskom usporiadaní.

9. Ako sa kresťanský zbor riadil Božím príkladom?

⁹ Či to nenaznačuje, že by mohol byť dôvod podniknúť nejaké kroky voči tým, ktorým bolo odňaté spoločenstvo a ktorí sa možno teraz kajajú? Spomeňme si, že apoštol Pavol dal pokyny odstrániť toho zlého muža z korintského zboru. Neskôr nabádal zbor, aby potvrdil svoju lásku voči tomu mužovi pre jeho pokánie vedúce k jeho následnému znovuprijatiu do zboru. — 1. Korinťanom 5:9–13; 2. Korinťanom 2:5–11.

10. a) Aká pohnútka by mala podnietiť k úsiliu o nadviazanie kontaktu s niektorými, ktorým bolo odňaté spoločenstvo? b) Prečo by v tom nemali prejavovať iniciatívu kresťanskí príbuzní?

¹⁰ Encyklopédia, ktorú sme už citovali, hovorí: ‚Základným dôvodom exkomunikácie bola ochrana noriem skupiny: „trochu kvasu nakvasí celé cesto“. (1. Kor. 5:6) Tento dôvod je zrejmý vo väčšine biblických a kanonických statí, ale záujem o jednotlivca aj po vylúčení bol základom Pavlovej žiadosti v 2. Kor. 2:7–10.‘ (Kurzíva od nás.) Preto záujem tohto druhu by dnes logicky mali prejavovať pastieri stáda. (Skutky 20:28; 1. Petra 5:2) Predošlí priatelia a príbuzní možno dúfajú, že ten, komu bolo odňaté spoločenstvo, sa vráti, ale z úcty k príkazu v 1. Korinťanom 5:11 nepestujú spoločenstvo s vylúčeným.b Iniciatívu pri zistení, či dotyčný má záujem o návrat, prenechávajú menovaným pastierom.

11, 12. S ktorými vylúčenými sa nebudú chcieť stretnúť ani starší, ale ktorých by mohli navštíviť?

¹¹ Ani pre starších by však nebolo vhodné, aby vyšli v ústrety niektorým vylúčeným, ako sú odpadlíci, ktorí ‚hovoria prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov‘. To sú ‚falošní učitelia, ktorí sa pokúšajú zavádzať zhubné sekty a vykorisťovať zbor podvodnými slovami‘. (Skutky 20:30; 2. Petra 2:1, 3) Biblia ani neuvádza žiaden dôvod pre vyhľadávanie tých vylúčených, ktorí sú bojovní alebo ktorí aktívne povzbudzujú k nesprávnemu konaniu. — 2. Tesaloničanom 2:3; 1. Timotejovi 4:1; 2. Jána 9–11; Júda 4, 11.

¹² Avšak mnohí vylúčení nie sú takí. Niekto možno prestal so závažným nesprávnym konaním, pre ktoré mu bolo odňaté spoločenstvo. Iný možno používal tabak alebo v minulosti nadmerne holdoval alkoholu, ale teraz sa nepokúša podnecovať iných k nesprávnemu konaniu. Spomeňme si, že ešte predtým, ako sa Izrael vo vyhnanstve obrátil k Bohu, On poslal svojich zástupcov, ktorí ich podnecovali k návratu. Biblia nehovorí, či Pavol alebo starší v korintskom zbore podnikli určité kroky k preskúmaniu vylúčeného. Keď sa tento muž kajal a skoncoval so svojou nemorálnosťou, Pavol nariadil zboru, aby ho znovu prijal.

13, 14. a) Čo naznačuje, že niektorí vylúčení môžu reagovať, keď sa im milosrdne vyjde v ústrety? b) Ako môže rada starších zariadiť potrebné kontakty?

¹³ V nedávnej dobe sa stali prípady, keď starší stretol osobu s odňatým spoločenstvom.c Kde to bolo vhodné, pastier krátko načrtol kroky, ktoré treba podniknúť pre znovuprijatie. Niektoré z týchto osôb sa kajali a boli znovu prijaté. Takéto radostné výsledky naznačujú, že tu môžu byť osoby s odňatým spoločenstvom alebo oddelené, ktoré budú reagovať na milosrdný prístup pastierov. Ale čo môžu starší podniknúť v tejto veci? Maximálne raz za rok by mala rada starších uvažovať o tom, či takéto osoby žijú na ich území.d Starší by sa mali sústrediť na tých, ktorí sú vylúčení viac ako rok. Podľa okolností, ak je to vhodné, určili by dvoch starších (pokiaľ možno tých, ktorí sú oboznámení s prípadom), aby navštívili takého jednotlivca. Ale nenavštívili by nikoho z tých, ktorí prejavujú kritický, nebezpečný postoj alebo ktorí dali najavo, že nechcú pomoc. — Rimanom 16:17, 18; 1. Timotejovi 1:20; 2. Timotejovi 2:16–18.

¹⁴ Dvaja pastieri môžu zatelefonovať a spýtať sa, či je možná krátka návšteva, alebo sa tam môžu zastaviť vo vhodnom čase. Počas návštevy nemusia byť prísni alebo dokonca chladní, ale mali by vrelo odzrkadľovať svoj milosrdný záujem. Namiesto rozoberania minulosti by mohli uvažovať o biblických textoch, ako sú Izaiáš 1:18; 55:6, 7 a Jakub 5:20. Ak sa táto osoba zaujíma o návrat do Božieho stáda, mohli by láskavo vysvetliť, aké kroky by mala podniknúť, napríklad čítať Bibliu, publikácie Spoločnosti Strážna veža a navštevovať zhromaždenia v sále kráľovstva.

15. Čo majú mať na pamäti starší, ktorí sa stretnú s tým, komu bolo odňaté spoločenstvo?

¹⁵ Títo starší budú potrebovať múdrosť a rozlišovaciu schopnosť, aby určili, či je tam náznak pokánia a či by bola vhodná ďalšia návšteva. Pravdaže, mali by mať na pamäti, že niektoré osoby s odňatým spoločenstvom nebudú nikdy ‚oživené k pokániu‘. (Hebrejom 6:4–6; 2. Petra 2:20–22) Títo dvaja podajú po skončení návštevy krátku ústnu správu služobnému výboru zboru. Ten bude zasa na najbližšom stretnutí informovať radu starších. Táto milosrdná iniciatíva starších bude odzrkadľovať Boží názor: „‚Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám,‘ povedal Jehova vojsk.“ — Malachiáš 3:7.

Ďalšia milosrdná pomoc

16, 17. Ako sa máme pozerať na kresťanských príbuzných niekoho, komu bolo odňaté spoločenstvo?

¹⁶ Ale čo tí z nás, ktorí nie sú dozorcami a nepodnikajú takéto kroky voči osobe zbavenej spoločenstva? Čo môžeme urobiť v súlade s týmto usporiadaním a pri napodobňovaní Jehovu?

¹⁷ Pokiaľ je niekomu odňaté spoločenstvo alebo je oddelený, musíme sa riadiť pokynom: „Aby ste sa prestali stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte.“ (1. Korinťanom 5:11) Ale tento biblický príkaz by nemal ovplyvniť náš názor na kresťanských členov rodiny, ktorí žijú s osobou s odňatým spoločenstvom. Starovekí Židia reagovali tak silno na vyberačov daní, že ich nenávisť sa prenášala aj na rodinu vyberača daní. Ježiš to však nepodporoval. Povedal, že s hriešnikom, ktorý odmietol pomoc, sa má zaobchádzať ‚ako s človekom z národov a ako s vyberačom daní‘; nepovedal, že sa tak má zaobchádzať s kresťanskými členmi jeho rodiny. — Matúš 18:17.

18, 19. Aké sú niektoré zo spôsobov, ktorými môžeme prejaviť naše kresťanstvo voči verným príbuzným vylúčeného?

¹⁸ Mali by sme podporovať najmä tých členov rodiny, ktorí sú vernými kresťanmi. Možno už čelia bolesti a prekážkam vyplývajúcim zo spolužitia s vylúčeným, ktorý ich môže skutočne odrádzať od ich duchovných cieľov. Možno si neželá mať v dome návštevy kresťanov; alebo ak prídu navštíviť verne oddaných členov rodiny, nebude možno natoľko ohľaduplný, aby sa vyhýbal styku s návštevníkmi. Môže tiež prekážať úsiliu rodiny navštevovať všetky kresťanské zhromaždenia a zjazdy. (Porovnaj Matúša 23:13.) Takto znevýhodnení kresťania si skutočne zasluhujú naše milosrdenstvo. — 2. Korinťanom 1:3, 4.

¹⁹ Jedným zo spôsobov, ako môžeme prejaviť nežné milosrdenstvo, je to, že ‚hovoríme utešujúco‘ a máme povzbudzujúce rozhovory s takýmito vernými členmi domácnosti. (1. Tesaloničanom 5:14) Máme tiež vynikajúce príležitosti na poskytnutie podpory pred a po zhromaždeniach, vo zvestovateľskej službe alebo keď sme spolu pri iných príležitostiach. Nemusíme sa zmieňovať o odňatí spoločenstva, ale môžeme sa rozprávať o mnohých budujúcich veciach. (Príslovia 25:11; Kolosanom 1:2–4) Kým starší budú ďalej pásť kresťanov v tej rodine, možno zistíme, že aj my môžeme vykonať návštevy bez toho, aby sme prišli do kontaktu s vylúčeným. Ak ten, kto má odňaté spoločenstvo, sa prihlási v telefóne alebo otvorí dvere, môžeme jednoducho požiadať o zavolanie kresťanského príbuzného, ktorého hľadáme. Možno niekedy budú môcť kresťanskí členovia rodiny prijať pozvanie na návštevu k nám. Účelom toho je: či sú mladí alebo starí — sú našimi spoluslužobníkmi, milovanými členmi Božieho zboru, nemajú byť izolovaní. — Žalm 10:14.

20, 21. Čo by sme mali cítiť a konať, ak je niekto znovu prijatý?

²⁰ Iná oblasť na prejavovanie milosrdenstva sa otvára vtedy, keď je vylúčený znovu prijatý. Ježišove znázornenia vyzdvihujú radosť v nebi, keď ‚sa jeden hriešnik kajá‘. (Lukáš 15:7, 10) Pavol napísal Korinťanom o mužovi, ktorému bolo odňaté spoločenstvo: „Aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom. Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ (2. Korinťanom 2:7, 8) Uplatňujme túto radu triezvo a milujúco v dňoch a týždňoch po jeho znovuprijatí.

²¹ Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi uvádza však nebezpečenstvo, ktorému sa musíme vyhnúť. Starší brat sa neradoval nad návratom márnotratného, ale bol nahnevaný. Kiež nie sme takými, aby sme prechovávali nevôľu nad nesprávnym konaním niekoho v minulosti, alebo sa pohoršovali nad znovuprijatím. Naším cieľom je skôr byť ako otec, ktorý znázorňoval Jehovovu reakciu. Otec bol šťastný, že jeho syn, ktorý bol stratený a zdal sa byť akoby mŕtvym, sa našiel čiže ožil. (Lukáš 15:25–32) Preto budeme so znovuprijatým bratom bez zábran hovoriť a aj inak ho povzbudzovať. Áno, mali by sme ukázať, že prejavujeme milosrdenstvo, tak ako náš odpúšťajúci a milosrdný nebeský Otec. — Matúš 5:7.

22. Čo je zahrnuté v našom napodobňovaní Boha Jehovu?

²² Niet pochýb o tom, že ak chceme napodobňovať nášho Boha Jehovu, musíme prejavovať milosrdenstvo v súlade s jeho príkazmi a jeho právom. Žalmista ho opisuje takto: „Jehova je milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a veľký v milujúcej láskavosti. Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami.“ (Žalm 145:8, 9) Aký je to pre kresťanov milujúci vzor na napodobňovanie!

[Poznámky pod čiarou]

Všimol si si tieto body?

◻ Ako Židia zaobchádzali s vyberačmi daní a hriešnikmi, ale prečo sa Ježiš stýkal s niektorými z nich?

◻ Aké sú biblické dôvody na to, aby sa milosrdne vyšlo v ústrety mnohým strateným?

◻ Ako môžu rady starších podniknúť takéto kroky a voči komu?

◻ Ako by sme mali prejavovať milosrdenstvo voči znovuprijatým a voči rodinám tých, ktorým bolo odňaté spoločenstvo?

[Rámček na strane 23]

Každý, kto bol niekedy časťou Božieho čistého a šťastného zboru, ale teraz je mu odňaté spoločenstvo alebo je oddelený, nemusí zostať v takom stave. Skôr sa môže kajať a ujať sa iniciatívy pri nadviazaní kontaktu so staršími zboru. Cesta späť je otvorená

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Garo Nalbandian