„Pánov deň”

„INŠPIRÁCIOU som sa dostal do Pánovho dňa.“ (Zjavenie 1:10) Tak povedal zostarnutý apoštol Ján, na obrázku hore, v prvej kapitole biblickej knihy Zjavenie. Jeho slová nám pomáhajú zistiť čas splnenia tohto veľkolepého videnia, ktoré ďalej opisuje.

Nie všetci však súhlasia s týmto prekladom Zjavenia 1:10. Napríklad nemecký prekladateľ Biblie Jörg Zirk tento verš prekladá: „Bol som naplnený svätým duchom — stalo sa to v nedeľu.“ Ale väčšina biblických prekladov prekladá grécke slovné spojenie tei kyriakei hemerai ako „Pánov deň“. V poznámke pod čiarou však tvrdia, že sa to vzťahuje na nedeľu. Je to správne?

Nemecká katolícka encyklopédia Herders Bibelkommentar vysvetľuje dôvody takýchto úvah, keď píše: „Nezmieňuje sa tu [v Zjavení 1:10] o Dni posledného súdu, ktorý je tiež známy ako ‚Pánov deň‘, ale o určitom dni týždňa. Raní kresťania začali svätiť prvý deň týždňa ako deň svojich hlavných bohoslužieb už v polovici prvého storočia. (Skutky 20:7; 1. Korinťanom 16:2)“ Avšak tieto dva texty citované encyklopédiou nijako nedokazujú, že kresťania v prvom storočí považovali prvý deň týždňa za „deň svojich hlavných bohoslužieb“.

V prvom texte, v Skutkoch 20:7, je iba zaznamenané, že Pavol, jeho druhovia na cestách a kresťania z Troady sa v prvý deň týždňa zhromaždili spolu k jedlu. Pretože Pavol nasledujúci deň odchádzal a nejaký čas ich už nemal vidieť, využil príležitosť, aby sa s nimi dôkladne porozprával.

Druhý text, v 1. Korinťanom 16:2, povzbudzoval kresťanov v Korinte odkladať si peniaze „každý prvý deň v týždni“, aby mohli niečím prispieť tým, ktorí trpeli núdzou v Judei. Vedec Adolf Deissmann sa domnieva, že tento deň mohol byť dňom výplaty. Nech je to akokoľvek, Pavlov návrh bol praktický, pretože peniaze sa mohli počas týždňa minúť.

V Biblii sa nikde nehovorí, že v dobe apoštolov sa kresťania pozerali na prvý deň týždňa, terajšiu nedeľu, ako na nejaký kresťanský sabat, deň vyhradený výlučne na ich pravidelné zhromaždenia k uctievaniu. Až po smrti apoštolov sa začalo na nedeľu pozerať týmto spôsobom a bola nazvaná „Pánovým dňom“. To bolo časťou odpadnutia, ktoré predpovedal Ježiš aj apoštoli. — Matúš 13:36–43; Skutky 20:29, 30; 1. Jána 2:18.

Čo je potom „Pánov deň“? Kontext Zjavenia 1:10 poukazuje na Ježiša ako na Pána tohto dňa. Božie slovo stotožňuje výrazy ako „deň nášho Pána Ježiša Krista“ s časom súdenia ľudstva a obnovenia raja. — 1. Korinťanom 1:8; 15:24–26; Filipanom 1:6, 10; 2:16.

Preto Hans Bruns vo svojom preklade s komentármi Das Neue Testament (Nový zákon) má pravdu, keď hovorí: „Niektorí tvrdia, že [Ján] tu hovorí o nedeli, ale je omnoho pravdepodobnejšie, že sa zmieňuje o slávnom dni Pána, na ktorý sa koniec koncov vzťahujú všetky jeho ďalšie opisy. W. E. Vine hovorí: „‚Deň Pána... je Deň Jeho jasne prejaveného súdu nad svetom.“ Lexikon zur Bibel (Biblický slovník) Fritza Rieneckera hovorí, že „Pánov deň“ sa nepochybne vzťahuje na „súdny deň“.

Správne chápanie výrazu „Pánov deň“ nám pomáha porozumieť celej knihe Zjavenie. Okrem toho sú dôkazy, že ten deň sa už začal. Aké je teda dôležité, aby sme ‚počuli slová proroctva Zjavenia a zachovávali to, čo je napísané v ňom‘! — Zjavenie 1:3, 19.

[Obrázok na strane 27]

Jasné a časové vysvetlenie každého verša knihy Zjavenie podáva kniha „Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko!“ Túto vzrušujúcu biblickú študijnú pomôcku vám môžu poskytnúť Jehovovi svedkovia