Kedy skutočne príde mier?

„VOJNA je jednou z konštánt dejín a nezmenšila sa s príchodom civilizácie alebo demokracie,“ napísali Will a Ariel Durantovci vo svojej knihe The Lessons of History (Poučenie z dejín). „Mier je nestabilná rovnováha, ktorú možno zachovať iba uznaním prevahy alebo rovnakou mocou.“

Skutočne, napriek intenzívnemu úsiliu sa trvalý mier až doteraz ľudstvu vyhýbal. Prečo? Dôvodom je to, že príčiny vojny majú oveľa hlbšie korene, ako len politické, územné alebo sociálne zápasy, ktoré vidíme na povrchu. Durantovci poznamenávajú: „Príčiny vojny sú tie isté, ako príčiny súťaženia medzi jednotlivcami: nenásytnosť, výbojnosť a pýcha; túžba po potrave, území, materiáloch, palivách a ovládaní.“

Avšak Biblia zvlášť označuje príčinu, ktorá je koreňom sváru a boja tak medzi jednotlivcami, ako aj vo väčšom meradle. Čítame: „Odkiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ pochádzajú boje medzi vami? Či nepochádzajú z vašej žiadostivosti po zmyselnej rozkoši, ktorá vyvoláva rozpor vo vašich údoch? Túžite, a predsa nemáte. Vraždíte a ste žiadostiví, a predsa nemôžete získať. Bojujete a vediete vojnu.“ — Jakub 4:1, 2.

Otázka teda v podstate znamená toto: Aby prišiel pravý mier, musíme odstrániť nielen príznaky — vojny, povstania, puče, revolúcie — ale aj príčiny, ktoré sú koreňom — podozrievanie, chamtivosť, nenávisť, nepriateľstvo — a to vo všetkých ľuďoch. Tieto musia byť nahradené konaním v súlade s takými nesebeckými vlastnosťami, ako je láska, láskavosť, dôvera a štedrosť. Existuje niekto, kto je schopný to vykonať? Ak to bude závisieť od nedokonalých, smrteľných pozemšťanov, odpoveď bude musieť byť nie. Ale je tu niekto, pre koho to nie je priťažké. Je to Ten, kto má odpoveď na otázku: Kedy skutočne príde mier?

Ten, kto môže priniesť mier

Asi pred 28 storočiami prorok Izaiáš pod inšpiráciou vyhlásil: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno sa bude nazývať Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja. Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca.“ — Izaiáš 9:6, 7.

O totožnosti toho, kto prinesie nekončiaci mier, bolo neskôr odhalené, že to nie je nikto iný ako Ježiš Kristus, „Syn Najvyššieho“. (Lukáš 1:30–33; Matúš 1:18–23) Ale prečo on bude mať úspech v tom, v čom všetky ostatné kniežatá a vládcovia zlyhali? Treba si predovšetkým všimnúť, že sľúbené „dieťa“ nemalo zostať naveky bezmocným dojčaťom, ako si ho možno niektorí predstavujú. Skôr mal vykonávať „kniežaciu vládu“ ako „Knieža pokoja“ na večné požehnanie ľudstva.

Ježišova vláda spôsobí toho ešte viac. Ako „Obdivuhodný radca“, ktorý má mimoriadne porozumenie ľudskej povahy a neprekonateľné možnosti, bude schopný dostať sa k jadru ťažkých otázok, a tak vyriešiť pálčivé problémy, ktorým čelia, a z ktorých sú sklamaní vládcovia sveta dnes. (Matúš 7:28, 29; Marek 12:13–17; Lukáš 11:14–20) Potom, ako „Mocný boh“, vzkriesený, Bohu podobný Ježiš Kristus, teraz tróniaci v nebesiach ako mesiášsky Kráľ, bude pracovať pre mier tým, že zopakuje vo veľkolepom meradle to, čo robil, keď bol na zemi — liečenie nevyliečiteľne chorých, zaobstarávanie pokrmu a nápoja pre množstvo, dokonca ovládanie počasia. (Matúš 14:14–21; Marek 4:36–39; Lukáš 17:11–14; Ján 2:1–11) Ako „Večný otec“ má Ježiš moc priviesť k životu tých, ktorí zahynuli, a poskytnúť im večný život. A on sám bude žiť naveky a tak zaistí, že jeho vláda a mier nebudú mať konca. — Matúš 20:28; Ján 11:25, 26; Rimanom 6:9.

S takýmito možnosťami je Ježiš Kristus zjavne tým, kto môže odstrániť hlboko zakorenené príčiny vojny a sváru. Nevytvorí iba mierový pakt alebo plán pre tzv. mierové spolužitie medzi národmi, len aby to rozbila ďalšia vojna. Skôr tým, že privedie ľudstvo pod jednu vládu, svoje mesiášske kráľovstvo, odstráni každú politickú, územnú, sociálnu a ekonomickú nerovnosť. Bude viesť všetkých ľudí v uctievaní jediného pravého Boha, Jehovu, a tak odstráni to, čo je často hlavnou príčinou vojen — falošné náboženstvo. Niet pochýb, že Ježiš Kristus, Knieža pokoja, to všetko uskutoční. Otázka znie: kedy?

Udalosti vedúce k trvalému mieru

Po svojom vzkriesení a vystúpení do neba v roku 33 n. l. musel Ježiš čakať na svoj ustanovený čas, aby sa ujal činnosti. Bolo to podľa Jehovovho rozhodnutia: „‚Seď po mojej pravici, kým ti nedám tvojich nepriateľov ako podnožku pod nohy.‘ Jehova vyšle prút tvojej sily zo Siona a povie: ‚Podmaňuj uprostred svojich nepriateľov.‘“ (Žalm 110:1, 2; Lukáš 22:69; Efezanom 1:20; Hebrejom 10:12, 13) Kedy sa to stane? Už viac ako sedemdesiat rokov Jehovovi svedkovia oznamujú po celom svete dobré posolstvo, že Ježiš Kristus začal vládnuť v Božom kráľovstve v nebesiach v roku 1914.a

Ale možno povieš: „Od roku 1914 niet mieru. Naopak, pomery idú odvtedy od zlého k horšiemu.“ Máš úplnú pravdu. To skutočne potvrdzuje, že udalosti sa odohrávajú tak, ako to bolo predpovedané. Biblia nám hovorí, že v čase, keď „kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista,... národy sa rozhnevali.“ (Zjavenie 11:15, 18) Namiesto podriadenia sa vláde Boha Jehovu a jeho Kniežaťa pokoja, národy sa vrhli do zúrivého zápasu o nadvládu nad svetom a vyjadrili hnev zvlášť voči kresťanom, ktorí svedčili o Božom zriadenom Kráľovstve.

Kniha Zjavenie tiež odhaľuje, že len čo Ježiš Kristus dostal kráľovskú moc, podnikol kroky, aby odstránil Satana a jeho démonov z neba: „Teraz prišla záchrana a moc a kráľovstvo nášho Boha a moc jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý ich dňom a nocou obviňuje pred naším Bohom!“ Výsledok? Správa pokračuje: „Preto sa radujte, nebesia, a vy, ktorí v nich bývate! Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ — Zjavenie 12:10, 12.

Záverečný signál

Toto nám umožňuje porozumieť, prečo národy nemohli uskutočniť mier napriek všetkému svojmu úsiliu. Diablov veľký hnev, ktorý sa odzrkadlil v hneve národov, drží svet v znepokojení a zmätku ako nikdy predtým v ľudských dejinách. Kedy sa to všetko skončí? Biblia poskytuje dôležitý kľúč: „Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie.“ — 1. Tesaloničanom 5:3.

Uvedomuješ si význam tohto varovania? Svetové udalosti, ako sú tie, ktoré sme opisovali v predchádzajúcom článku ukazujú, že vládcovia a mnohí ľudia hovoria o mieri a jeho dosiahnutí ako nikdy doteraz. Niektorí si myslia, že s koncom studenej vojny je hrozba jadrového zničenia minulosťou. Áno, národy hovoria mnoho o mieri a bezpečí. Ale vyvíja sa svetová situácia skutočne týmto smerom? Spomeň si, že Ježiš povedal o žijúcich v posledných dňoch, ktoré začali v roku 1914: „Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ (Matúš 24:34) Áno, mier skutočne príde počas tohto pokolenia, ale nie úsilím národov. Pevne založený mier, spravodlivý a podľa práva, ktorý sľúbil Boh Jehova, môže prísť iba prostredníctvom približujúcej sa vlády jeho Kniežaťa pokoja, Ježiša Krista. — Izaiáš 9:7.

Ak túžiš vidieť ten deň, keď mier skutočne príde, a zažiť ho spolu so svojimi milovanými, potom vzhliadaj ku Kniežaťu pokoja a maj dobre na pamäti jeho uisťujúce slová: „Preto zostaňte bdelí, a v každom čase úpenlivo proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo má nastať, a stáť pred Synom človeka.“ — Lukáš 21:36.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

DEFINÍCIA MIERU

Dnes si väčšina ľudí predstavuje mier ako stav, keď niet vojny ani sváru. To je však veľmi zúžená definícia tohto slova. V biblických časoch sa slovo „pokoj“ (po hebrejsky šalom) alebo výraz „Pokoj vám!“ používal ako bežná forma pozdravu. (Sudcov 19:20; Daniel 10:19; Ján 20:19, 21, 26) Je zrejmé, že sa to nevzťahuje iba na stav bez vojny. Všimnime si, čo o tom hovorí kniha The Concept of Peace (Pojem mieru): „Tí, ktorí pôvodne používali slovo šalom pre mier, mali na mysli stav sveta alebo ľudskej spoločnosti, v ktorej je úplnosť, jednota, celistvosť, plnosť... Kde je mier, tam tak celok ako aj časti, z ktorých pozostáva, dosiahli svoju maximálnu a optimálnu úroveň bytia.“ Keď Boh spôsobí mier, ľudia sa „už viac nebudú učiť vojne“, ale každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom. — Micheáš 4:3, 4.

[Obrázok na strane 7]

Stav bez mieru bolo pálčivo cítiť od 1. svetovej vojny