Je svetový mier na obzore?
POČAS celých dejín nebolo nedostatku mierových plánov a mierových vyhlásení takého alebo onakého druhu. Žiaľ, zdá sa, že tu bolo práve toľko vojen, aby ich anulovali. Čo sa týka mierových zmlúv a vyhlásení, väčšina ľudí sa naučila neprikladať im príliš veľkú váhu.
Avšak počas niekoľkých posledných rokov mnohí pozorovatelia a novinoví komentátori začali mať pocit, že sa deje niečo odlišné. Uvažujú o možnosti, že napriek miestnym problémom snáď teraz je skutočne pripravená scéna pre svetový mier. Štokholmský Medzinárodný ústav pre prieskum otázok mieru vyhlásil: „Nádej na mierové urovnanie konfliktov je lepšie podložená ako v ktoromkoľvek inom roku od konca druhej svetovej vojny.“ Rýchlo sa vyvíjajúce udalosti vo Východnej Európe priviedli istého významného korešpondenta k vyhláseniu: „Zdá sa, že pre mier na zemi je teraz väčší predpoklad ako kedykoľvek predtým od druhej svetovej vojny.“ Dokonca aj v časopise The Bulletin of the Atomic Scientists sa odzrkadlila táto nálada. V roku 1988 vrátil svoje slávne hodiny súdneho dňa z troch minút pred polnocou na šesť minút pred polnocou, a potom v apríli 1990 dokonca na desať minút pred polnocou.
Toto všetko vyvolalo veľa optimizmu a eufórie, kým nevypukla vojna na Strednom východe. Ale dokonca i potom niektorí ľudia hovoria o „studenej vojne“ a o pretekoch v zbrojení medzi superveľmocami ako o skončených. Mnohí uvažovali, čo urobiť so všetkými tými peniazmi, ktoré vlády dúfajú ušetriť z obmedzenia vojenských výdavkov. Je možné, že skutočne prišiel čas pre trvalý mier? Učia sa národy skutočne „prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice“? (Izaiáš 2:4) Čo ukazujú skutočnosti?
Zabudnuté vojny
„Koniec studenej vojny a nové uvoľnenie medzi Východom a Západom podnietilo niektorých k viere, že mier je na programe dňa,“ poznamenáva londýnsky The Economist. „Nie je to tak. Aj keď je svet zbavený jedného veľkého zdroja napätia, stále má ešte množstvo malých.“ Čo sú tieto „malé“ napätia alebo konflikty?
Lentzov ústav pre prieskum otázok mieru, nezávislá výskumná organizácia v Spojených štátoch hovorí, že v septembri 1990 zúrilo vo svete prinajmenej 15 vojen. To nezahrňovalo irackú inváziu do Kuvajtu, pretože správa počítala iba vojny, v ktorých do tohto dátumu bolo zabitých najmenej tisíc ľudí za rok. Niektoré z týchto vojen trvali 20 i viac rokov. Dohromady si vyžiadali 2 900 000 životov, väčšinou civilného obyvateľstva. Toto číslo nezahrňuje zabitých v niektorých z najkrvavejších vojen, ktoré sa práve skončili predchádzajúceho roku, ako vojna v Ugande, Afganistane a Iránu s Irakom.
Takmer tri milióny zabitých, keď svet je údajne v mieri! To je samo osebe tragické. Väčšou tragédiou je však to, že väčšina z týchto vojen prebiehala prakticky bez pozornosti a oplakávania ostatnej časti sveta. Možno ich nazvať zabudnutými vojnami, pretože väčší počet z nich — puče, občianske vojny, revolúcie — sa vybojuje v tej alebo onej menej rozvinutej krajine. Pre väčšinu ľudí v bohatých, priemyselných krajinách sa nezdá byť predmetom veľkého záujmu pol milióna zabitých v Sudáne alebo tretina milióna zabitých v Angole. Skutočne, sú tu takí, ktorí tvrdia, že od konca druhej svetovej vojny žil svet v nebývalom období mieru, pretože nedošlo k vojne medzi rozvinutými krajinami, a napriek ohromnému napätiu a zbrojeniu sa superveľmoci nepustili navzájom do vojny.
Je nádej na mier?
Ak mier jednoducho znamená to, že nie je rozpútaná jadrová vojna, potom možno tvrdiť, že národy sveta dosiahli vo svojom mierovom úsilí určitý úspech. Politika vzájomného odstrašovania zničením udržala superveľmoci na uzde až doteraz. Ale je to skutočne mier? Ako môže byť, keď ľudia žijú v stálom strachu z náhleho a úplného zničenia? Ako môžeme hovoriť o mieri, keď po celom svete sa toľkým ľuďom zničí život, zruinuje živobytie, a vojny, či už veľké alebo malé, im zničia vyhliadky na život, ktorý by bol naplnený a mal zmysel?
Držiteľ Nobelovej ceny Elie Wiesel raz napísal: „Ľudia už od nepamäti hovoria o mieri bez toho, aby ho dosiahli. Chýba nám iba dostatok skúseností? Hoci hovoríme o mieri, bojujeme vo vojnách. Niekedy dokonca vedieme vojnu v mene mieru... Vojna je snáď iba časťou dejín, ktorú sa vždy usilujeme odstrániť.“
A nedávno vojna na Strednom východe opäť otriasla ilúziami o mieri. Je možné, že ľudstvo iba vzhliada k nesprávnemu zdroju o mier?
[Obrázok na strane 3]
„Táto generácia ľudí na zemi môže byť svedkom príchodu nezvratného obdobia mieru v dejinách civilizácie.“ Sovietsky prezident Michail Gorbačov na vrcholnom stretnutí vo Washingtone, D. C., USA, v máji 1990
[Prameň ilustrácie]
UPI/Bettmann Newsphotos
[Obrázky na strane 4]
„Pred nami leží nový svet slobody..., svet, v ktorom trvá mier, kde obchod má svedomie, a kde všetko, čo sa zdá byť možným, je možné.“ Americký prezident George Bush na schôdzke predstaviteľov hospodársky najvyspelejších krajín v Houstone, Texas, Spojené štáty, v júli roku 1990
[Prameň ilustrácie]
UPI/Bettmann Newsphotos
„Múry, ktoré predtým obmedzovali ľudí a myšlienky, sa rúcajú. Európania si určujú svoj vlastný osud. Volia si slobodu. Volia si ekonomickú slobodu. Volia si mier.“ Vyhlásenie NATO na vrcholnom stretnutí v Londýne v Anglicku, v júli roku 1990
[Prameň ilustrácie na strane 2]
Fotografia na obálke: U.S. Naval Observatory photo (hviezdy); NASA photo (zem)