„Čo musím robiť, aby som bol zachránený?“
„ČO musím robiť, aby som bol zachránený?“ Tak sa opýtal v roku 50 n. l. dozorca väzňov v macedónskych Filipách. Práve došlo k veľkému zemetraseniu a všetky dvere väzenia, ktoré mal na starosti, sa vylomili. Dozorca chcel spáchať samovraždu v domnení, že všetci väzni utiekli. Ale jeden z väzňov, apoštol Pavol, zavolal: „Neubližuj si, lebo sme všetci tu!“ — Sk. 16:25–30.
Pavol a jeho spoluväzeň Sílas prišli do Filíp zvestovať posolstvo o záchrane a do väzenia sa dostali na základe falošných obvinení. Dozorca si z vďačnosti za to, že väzni neutiekli, chcel vypočuť Pavlovo a Sílasovo posolstvo. Čo musí robiť, aby sa tešil zo záchrany, ktorú zvestujú títo dvaja kresťanskí misionári?
Ľudia dnes stále potrebujú záchranu, ktorú zvestovali Pavol a Sílas. Mnohí sa však na otázku záchrany pozerajú veľmi podozrievavo. Odpudzuje ich domýšľavosť a lakomosť mnohých náboženských činiteľov, ktorí vyhlasujú, že ich poučia, ako sa majú zachrániť. Iní cúvajú pred nerozumným citovým prístupom, ktorým sa vyznačujú mnohé evanjelické náboženstvá, zdôrazňujúce myšlienku záchrany. Anglický novinár Philip Howard povedal, že takzvaní televízni evanjelisti „útočia na city a na ruky podpisujúce šeky viac, ako na myseľ poslucháčov“. — Porovnaj 2. Petra 2:2.
Iní sú otrasení zmenami, ku ktorým dochádza u jednotlivcov, čo veria, že prešli skúsenosťou „záchrany“. Vo svojej knihe Snapping rozoberajú Flo Conwayová a Jim Siegelman mnohé náboženské skúsenosti — vrátane pocitu „záchrany“ —, ktoré prišli v niekoľkých posledných desaťročiach do módy. Píšu o „temnej stránke“ takýchto skúseností a hovoria, že ľudia sú „vytrhovaní“ do náhlych zmien osobnosti, ktoré neposkytujú sľúbené naplnenie a osvietenie, ale plodia skôr bludy, uzavretú myseľ a neschopnosť čeliť skutočnosti. Autori dodávajú: „Môžeme tento proces opísať ako vypínanie mysle, nemyslenie.
Celkom ináč to bolo, keď pocítili záchranu kresťania z prvého storočia. Filipský dozorca väzňov ‚nevypol svoju myseľ‘, keď mu apoštol Pavol odpovedal na otázku: „Čo musím robiť, aby som bol zachránený?“ Pavol so Sílasom ‚neútočili na jeho city‘ a neprosili o veľký peňažný príspevok. Skôr „sa s ním rozprávali o Jehovovom slove“. Zhovárali sa s ním a pomohli mu jasne porozumieť Božiemu opatreniu na záchranu. — Sk. 16:32.
„Ver v Pána Ježiša“
Títo kresťanskí misionári otvorili dozorcovu myseľ pre základnú pravdu o záchrane. Bola to tá pravda, ktorú vysvetľoval apoštol Peter, keď sa zakladal kresťanský zbor. Peter poukázal na ústrednú úlohu Ježiša Krista vo veci záchrany a nazval ho „hlavným sprostredkovateľom života“. Tento apoštol tiež povedal: „V nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ (Sk. 3:15; 4:12) Pavol a Sílas obrátili pozornosť filipského dozorcu na tohto prostredníka záchrany, keď povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš zachránený.“ — Sk. 16:31.
Čo to znamená veriť v Pána Ježiša? Prečo neexistuje žiadne iné meno ako Ježišovo, ktorým môžeme byť zachránení? Dosiahne nakoniec záchranu každý? Verili apoštoli myšlienke „raz spasený, navždy spasený“? To sú dôležité otázky, lebo ešte stále potrebujeme záchranu, napriek tomu, že slová a činy mnohých novodobých náboženských činiteľov tento pojem znížili. Všetci potrebujeme uspokojivú, rozumnú odpoveď na otázku: „Čo musím robiť, aby som bol zachránený?“