Prirodzenosť

PRIRODZENÝ spôsob vyjadrovania ti pomáha získať si dôveru iných. Dôveroval by si slovám niekoho, kto by sa s tebou rozprával spoza masky? Mal by si k nemu väčšiu dôveru, keby tvár na maske bola krajšia ako rečníkova vlastná tvár? Asi nie. Preto sa nesnaž zakryť to, kým si, a buď sám sebou.

Prirodzenosť by sa nemala zamieňať s nedbalosťou. Zlá gramatika, nesprávna výslovnosť a nezreteľná reč nie sú vhodné. Vyhýbať sa treba aj slangovým slovám. V reči i v spôsoboch chceme vždy prejavovať patričnú dôstojnosť. Prirodzený človek nie je ani príliš formálny, ani príliš zameraný na to, aký dojem urobí na druhých.

Vo zvestovateľskej službe. Si nervózny, keď prichádzaš k nejakému domu alebo pristupuješ k niekomu na verejnosti s cieľom vydať svedectvo? Určité obavy má väčšina z nás, ale niektorí ich pociťujú intenzívnejšie než iní. Nervozita môže spôsobiť, že hlas bude znieť akosi upäto alebo trasľavo, a nepokoj sa môže prejaviť aj strnulými pohybmi rúk alebo hlavy.

Zvestovateľ môže mať tento problém z viacerých dôvodov. Možno myslí na dojem, ktorý urobí, alebo premýšľa, či budú jeho slová priaznivo prijaté. To nie je nič nezvyčajné, ale problémy vznikajú, keď sa takým veciam venuje priveľa pozornosti. Čo ti môže pomôcť, ak si pred službou nervózny? Dôkladná príprava a vrúcna modlitba k Jehovovi. (Sk. 4:29) Premýšľaj o Jehovovom veľkom milosrdenstve, keď pozýva ľudí, aby sa tešili z dokonalého zdravia a večného života v Raji. Premýšľaj o ľuďoch, ktorým sa snažíš pomôcť, a o tom, že potrebujú počuť dobré posolstvo.

Pamätaj tiež na to, že ľudia majú slobodnú vôľu, a preto môžu posolstvo prijať alebo odmietnuť. Tak to bolo aj vtedy, keď Ježiš vydával svedectvo v starovekom Izraeli. Tvojou úlohou je proste kázať. (Mat. 24:14) I keď ti ľudia nedovolia rozprávať, už svojou prítomnosťou im vydávaš svedectvo. Budeš úspešný, lebo si dovolil, aby ťa Jehova používal na konanie svojej vôle. Čím sa bude vyznačovať tvoja reč v prípadoch, keď predsa len budeš mať možnosť hovoriť? Ak sa naučíš sústreďovať na potreby iných, tvoja reč bude pôsobivá a prirodzená.

Ak pri vydávaní svedectva konáš a hovoríš tak ako každý deň, tvoji poslucháči sa budú cítiť uvoľnene. Budú zrejme vnímavejší aj na biblické myšlienky, ktoré im chceš povedať. Nesnaž sa predniesť im formálny prejav, ale zhováraj sa s nimi. Buď priateľský. Prejavuj o nich záujem a vítaj ich komentáre. Samozrejme, tam, kde si jazyk alebo miestna kultúra vyžadujú v rozhovore s cudzím človekom dodržiavanie určitých pravidiel, mal by si ich dodržať. Ale vždy môžeš mať pripravený nenútený úsmev.

Na pódiu. Keď hovoríš pred skupinou, zvyčajne je najlepšie hovoriť prirodzeným, hovorovým spôsobom. Samozrejme, keď je publikum veľké, mal by si hovoriť silnejším hlasom. Ak sa snažíš naučiť prejav naspamäť alebo ak máš príliš podrobné poznámky, pravdepodobne budeš príliš sústredený na slová. Správna formulácia je síce dôležitá, ale keď sa jej venuje priveľká pozornosť, prednes sa stane upätým a formalistickým. Stratí sa prirodzenosť. To, čo povieš, si treba dôkladne vopred premyslieť, ale prvoradú pozornosť venuj myšlienkam, nie konkrétnym slovám.

To isté platí, keď je s tebou na zhromaždení vedené interview. Buď dobre pripravený, ale odpovede nečítaj ani sa ich neuč naspamäť. Hovor s prirodzenou moduláciou, aby tvoje vyjadrenia vyzneli príťažlivo spontánne.

Aj žiaduce rečnícke kvality prejavené extrémnym spôsobom môžu na poslucháčov zapôsobiť neprirodzene. Napríklad mal by si hovoriť zreteľne a so správnou výslovnosťou, ale nie do tej miery, že by tvoja reč znela strojene alebo umelo. Dobré dôrazové alebo opisné gestá môžu prejav oživiť, ale gestá, ktoré sú strnulé či prehnané, budú odvádzať pozornosť od toho, čo hovoríš. Hovor dostatočne nahlas, ale vyhni sa prílišnej hlasitosti. Z času na čas je dobré vložiť do prejavu mimoriadne nadšenie, ale mal by si sa vyhýbať bombastickosti. Moduláciu, nadšenie a precítenie by si mal využívať takým spôsobom, aby si neupozorňoval na seba ani neprivádzal poslucháčov do rozpakov.

Niektorí ľudia si prirodzene dávajú viac záležať na svojom vyjadrovaní, i keď nemajú prejav. Iní používajú hovorovejší spôsob reči. Dôležité je hovoriť správne každý deň a správať sa s kresťanskou dôstojnosťou. Keď budeš potom na pódiu, bude pre teba ľahšie hovoriť a konať s príťažlivou prirodzenosťou.

Pri verejnom čítaní. Prirodzenosť pri verejnom čítaní si vyžaduje úsilie. Ak chceš byť prirodzený, v látke, ktorú budeš čítať, nájdi hlavné myšlienky a všímaj si, ako sú rozvíjané. Maj ich jasne v mysli; inak budeš čítať iba slová. Over si výslovnosť cudzích slov. Čítaj si látku nahlas, aby si zistil, ako správne modulovať a spájať slová do skupín tak, že bude ľahké postrehnúť myšlienky. Rob to opakovane, kým nebudeš čítať plynule. Oboznám sa s látkou natoľko, aby pri čítaní nahlas znelo tvoje čítanie ako živý rozhovor. To je prirodzenosť.

Samozrejme, na verejnosti čítame väčšinou z našich biblických publikácií. Okrem prideleného čítania v teokratickej škole čítame biblické texty v službe a pri prejavoch na pódiu. Bratia dostávajú za úlohu čítať látku na štúdiu Strážnej veže a na zborovom štúdiu knihy. Niektorí spôsobilí bratia dostávajú poverenie prečítať prejav z písanej predlohy pred publikom na zjazde. Či už čítaš z Biblie, alebo z niečoho iného, čítaj časti, ktoré obsahujú priamu reč, tak, aby text ožil. Ak sú citovaní viacerí ľudia, pri každom zmeň trochu hlas. Vyvaruj sa prehnanej dramatickosti, no vlož do čítania prirodzenú živosť.

Prirodzené čítanie je hovorové. Neznie umelo, ale pôsobí presvedčivo.