Zrakový kontakt

NAŠE oči vyjadrujú postoje a emócie. Môžu naznačovať prekvapenie alebo strach. Môžu vyjadrovať súcit alebo lásku. Občas môžu prezrádzať pochybnosti alebo svedčiť o smútku. Jeden starší muž povedal o svojich krajanoch, ktorí veľa trpeli: „Rozprávame sa očami.“

Druhí si môžu o nás alebo o tom, čo hovoríme, vytvoriť názor podľa toho, kam sa pozeráme. V mnohých kultúrach ľudia často dôverujú človeku, ktorý s nimi udržiava priateľský zrakový kontakt. A naopak, môžu pochybovať o úprimnosti alebo o schopnostiach človeka, ktorý sa pozerá do zeme či na nejaký predmet, a nie na toho, s kým hovorí. Niektoré iné kultúry zas považujú každý intenzívny zrakový kontakt za neslušný, agresívny alebo vyzývavý. Platí to najmä pri rozhovoroch s príslušníkmi opačného pohlavia alebo s nadriadenou osobou. A niekde keby sa mladší človek pozeral priamo do očí staršej osobe, s ktorou sa rozpráva, považovalo by sa to za neúctivé.

No tam, kde sa to nepovažuje za urážlivé, môže pohľad do očí pri dôležitom výroku dodať dôraz tvojim slovám. Môže sa to považovať za dôkaz, že rečník je presvedčený o tom, čo hovorí. Všimni si, ako Ježiš reagoval, keď jeho učeníci vyjadrili veľké prekvapenie a povedali: „Kto môže byť potom zachránený?“ Biblia uvádza: „Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: ‚U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.‘“ ​(Mat. 19:25, 26) Písma tiež ukazujú, že apoštol Pavol si pozorne všímal reakcie svojich poslucháčov. Raz počúval Pavlovu reč muž chromý od narodenia. Skutky 14:9, 10 uvádzajú: „Tento počúval, ako Pavol hovorí. Ten sa naňho uprene pozeral, a keď videl, že má vieru, aby bol uzdravený, povedal silným hlasom: ‚Postav sa rovno na nohy.‘“

Návrhy do zvestovateľskej služby. Keď si v službe, pristupuj k ľuďom priateľsky a srdečne. Keď je to vhodné, podnetnými otázkami sa snaž rozprúdiť rozhovor o niečom, čo by mohlo obe strany zaujímať. Pritom sa snaž nadviazať zrakový kontakt — alebo aspoň sa úctivým a láskavým spôsobom pozeraj tomu človeku do tváre. Srdečný úsmev na tvári človeka, ktorého oči vyžarujú vnútornú radosť, je veľmi príťažlivý. Takýto výraz tváre môže tomu druhému veľa povedať o tom, akým si človekom, a pomôcť mu, aby sa v rozhovore s tebou cítil uvoľnenejšie.

Pozorovanie výrazu v očiach človeka, keď je to vhodné, ti môže naznačiť, ako sa zachovať v určitej situácii. Ak je nahnevaný alebo ak nemá skutočný záujem, zrejme to na ňom uvidíš. Ak ti nerozumie, všimneš si to. Ak začína byť netrpezlivý, zvyčajne to rozoznáš. Ak má ozajstný záujem, aj to sa na ňom prejaví. Výraz v jeho očiach ťa môže upozorniť na to, že je potrebné zmeniť rýchlosť reči, viac ho zapojiť do rozhovoru, ukončiť rozhovor alebo možno pokračovať predvedením, ako študovať Bibliu.

Či už vydávaš svedectvo, alebo vedieš domáce biblické štúdium, snaž sa zachovať si úctivý zrakový kontakt s tým, s kým sa rozprávaš. No nepozeraj sa naňho uprene, aby si ho nepriviedol do rozpakov. (2. Kráľ. 8:11) Skôr sa prirodzeným, priateľským spôsobom často pozeraj tomu druhému do tváre. V mnohých krajinách to vyjadruje úprimný záujem. Samozrejme, keď čítaš z Biblie alebo z nejakej inej publikácie, tvoje oči budú zamerané na text. Ale ak chceš nejakú myšlienku zdôrazniť, môžeš sa pozrieť priamo na toho druhého, hoci to bude len nakrátko. Ak sa naňho budeš pozerať v určitých intervaloch, umožní ti to všimnúť si jeho reakciu na to, čo čítaš.

Ak si natoľko plachý, že bude pre teba spočiatku ťažké udržiavať zrakový kontakt, nevzdávaj sa. Keď sa budeš snažiť, po čase sa zrakový kontakt stane pre teba niečím prirodzeným a môže zlepšiť tvoju komunikáciu s druhými.

Pri prednáške. Biblia hovorí, že skôr ako Ježiš začal svoju Kázeň na vrchu, „zodvihol oči k svojim učeníkom“. (Luk. 6:20) Pouč sa z jeho príkladu. Ak sa chystáš prehovoriť pred nejakou skupinou ľudí, pozri sa na nich a niekoľko sekúnd počkaj, kým začneš hovoriť. V mnohých kultúrach ti to umožní nadviazať zrakový kontakt s niektorými z poslucháčov. Táto krátka chvíľa ti pomôže prekonať počiatočnú nervozitu. Pomôže to aj poslucháčom, aby sa naladili podľa postoja alebo emócií, ktoré prezrádza tvoja tvár. Navyše tým umožníš prítomným, aby sa upokojili a boli pripravení venovať ti pozornosť.

Počas prejavu sa pozeraj na poslucháčov. Nepozeraj sa na nich len ako na skupinu. Snaž sa pozerať na jednotlivcov v skupine. Takmer v každej kultúre sa od verejného rečníka očakáva aspoň určitý zrakový kontakt.

Pozerať sa na poslucháčov znamená viac ako len rytmicky pohybovať očami z jednej strany na druhú. Nadviaž úctivý zrakový kontakt s niekým v publiku, a ak je to vhodné, povedz tomu človeku celú vetu. Potom sa pozri na niekoho iného a povedz jednu alebo dve vety zas jemu. Nepozeraj sa na jedného človeka tak dlho, až by sa začal cítiť nepríjemne, ani sa nesústreďuj len na niekoľko ľudí z celej sály. Postupne prechádzaj očami po všetkých prítomných. Keď však hovoríš k jednotlivcovi, naozaj to hovor jemu, a skôr ako prejdeš zrakom na iného, všimni si jeho reakciu.

Poznámky by si mal mať položené na rečníckom pulte, držať ich v ruke alebo mať založené v Biblii tak, aby ti stačilo pozrieť sa na ne pohybom očí. Ak musíš pri pohľade do poznámok pohybovať celou hlavou, utrpí tým kontakt s poslucháčmi. Pozornosť by si mal venovať aj tomu, ako často sa pozeráš do poznámok, a tomu, kedy to robíš. Ak sa pozeráš do poznámok vždy, keď tvoj prejav vrcholí, nielenže neuvidíš reakciu prítomných, ale aj tvoj prednes stratí niečo zo svojej sily. Podobne keď sa stále pozeráš do poznámok, stratíš kontakt s poslucháčmi.

Keď niekomu hádžeš loptu, pozeráš sa, či ju chytil. Každá myšlienka v tvojom prejave je takým „hodom“ smerom k poslucháčom. To, či tvoju myšlienku „zachytili“, môžeš vidieť na ich reakcii — pokývnutie hlavou, úsmev, pozorný pohľad. Ak si s poslucháčmi udržíš dobrý zrakový kontakt, môžeš sa presvedčiť, či tvoje myšlienky „zachytili“.

Čo ak si dostal za úlohu čítať pred zborom? Mal by si sa počas čítania pozerať na poslucháčov? Ak poslucháči sledujú čítanie z Biblie s tebou, väčšina nebude vedieť, či sa na nich pozeráš, alebo nie. Ale občasný pohľad do publika môže oživiť tvoje čítanie, lebo budeš môcť sledovať ich reakciu. A každému poslucháčovi, ktorý sa nepozerá do Biblie a ktorého myseľ by mohla blúdiť, môže zrakový kontakt s rečníkom pomôcť opäť sa sústrediť na to, čo sa číta. Samozrejme, pozerať sa na poslucháčov budeš môcť iba krátko a nemal by si to robiť tak, že by si sa pri čítaní mýlil. Najlepšie je držať Bibliu v ruke a mať hlavu zdvihnutú, nie sklonenú.

Starší sú občas požiadaní, aby predniesli čítanú zjazdovú prednášku. Dobrý prednes takého prejavu si vyžaduje skúsenosti, pozornú prípravu a veľa cvičenia. Samozrejme, používanie predlohy napísanej od slova do slova obmedzuje zrakový kontakt s poslucháčmi. Ale ak sa rečník dobre pripraví, mal by byť schopný pozrieť sa z času na čas na poslucháčov bez toho, že by nevedel, kde má pokračovať. Pomôže mu to udržať si pozornosť publika a poslucháčom to umožní mať plný úžitok z dôležitého duchovného poučovania, ktoré im je predkladané.