Deti v kríze
„Ak nebudeme investovať do detí, všetky základné dlhodobé problémy ľudstva zostanú základnými dlhodobými problémami.“ — Detský fond OSN.
SITUÁCIA detí na celom svete je kritická. Veľkosť tejto tragédie bola presvedčivo opísaná na Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí, ktorý sa konal vo švédskom Štokholme v roku 1996 a na ktorom sa zúčastnili zástupcovia zo 130 krajín. Bolo tam napríklad dokumentované, že v mnohých častiach sveta sú milióny dievčat prinútené k prostitúcii, pričom niektoré z nich majú iba desať rokov.
Austrálsky časopis Melbourne University Law Review poznamenal, že takáto nútená prostitúcia bola nazvaná „jednou z najhorších súčasných foriem otroctva“. Po rokoch telesného, duševného a citového utrpenia sú tieto dievčatá poznačené na celý život. Vo väčšine prípadov sa dievčatá tejto brutálnosti podriadia jednoducho preto, lebo chcú dostať jedlo a zostať nažive. Ďalšou možnosťou pre ne je len smrť vyhladovaním. Je smutné, že mnohé z týchto bezprizorných detí boli prinútené k prostitúcii svojimi vlastnými zbedačenými rodičmi, ktorí ich predali za peniaze.
Okrem tejto očividnej tragédie detí je tu aj často vášnivo diskutovaný problém detskej práce. V Ázii, Južnej Amerike a na iných miestach na svete, ako aj v kočovných komunitách v Spojených štátoch sú deti už od svojich piatich rokov nútené do práce, ktorú možno nazvať „otrockou drinou“. Pracujú ako malé roboty v hrozných podmienkach, ktoré ničia ich mladé telo i myseľ. Väčšina z nich nemá nijaké vzdelanie, žiadnu rodičovskú lásku, nijaký domov, v ktorom by sa mohli cítiť bezpečne, nijaké hračky, nijaké parky, v ktorých by sa mohli hrať. Mnohé z nich bezcitne vykorisťujú ich vlastní rodičia.
Detskí vojaci a sirotince
Táto tragédia je ešte skomplikovaná stále častejším využívaním detí ako vojakov v partizánskych armádach. Deti sú často unesené alebo kúpené na trhu s otrokmi a potom sú systematicky otupované, niekedy tak, že sú prinútené pozerať sa na vraždu. Niektorým bolo dokonca prikázané zabiť vlastných rodičov alebo brať drogy, aby v nich posilnili zabijacký pud.
V nasledujúcich riadkoch môžete vidieť ukážku toho, aké účinky má vymývanie mozgov, ktorému boli podrobené tisíce detských vojakov v Afrike. Tento rozhovor, ktorý vyvoláva zimomriavky, viedol jeden sociálny pracovník s chlapcom, ktorý bol vojakom a zjavne sa snažil uchovať si aspoň niečo zo svojej nevinnosti:
„Zabíjal si? ‚Nie.‘
Mal si pušku? ‚Áno.‘
Mieril si tou puškou? ‚Áno.‘
Strieľal si? ‚Áno.‘
Čo sa potom stalo? ‚Iba padali na zem.‘“
Keď sa človek díva na týchto vojakov, uvedomí si, že niektorí z nich sú naozaj ešte len deti. Zo správ vyplýva, že už v roku 1988 bolo na celom svete okolo 200 000 detských vojakov.
Uvádza sa, že v rokoch 1988 až 1992 bolo v jednom sirotinci v istej ázijskej krajine 550 detí, zväčša dievčat, určených na smrť vyhladovaním. Jedna lekárka uviedla: „Tie siroty nemali nijaké tabletky na utíšenie bolesti. Dokonca keď zomierali, boli pripútané k posteliam.“
A čo Európa? Jedna európska krajina bola otrasená odhalením medzinárodného gangu zaoberajúceho sa detskou pornografiou, ktorý unášal dievčatá a potom ich podroboval sexuálnemu zneužívaniu. Niekoľko úbohých dievčat bolo zavraždených alebo zomreli následkom vyhladovania.
Z týchto správ jednoznačne vyplýva, že v mnohých krajinách existuje skutočný problém zneužívania a vykorisťovania detí. No je azda zveličovaním, keď povieme, že tento problém má celosvetový charakter? Touto otázkou sa bude zaoberať nasledujúci článok.
[Obrázok na strane 4]
Detský vojak v Libérii
[Prameň ilustrácie]
John Gunston/Sipa Press
[Obrázok na strane 4]
V tejto kolumbijskej tehelni sú deti používané ako ľudské fúriky
[Prameň ilustrácie]
UN PHOTO 148000/Jean Pierre Laffont
[Prameň ilustrácie na strane 3]
FAO photo/F. Botts