Zlato — jeho tajomstvo

Zlato — tento mäkký jasnožltý kov je odpradávna vysoko cenený pre svoje neobyčajné vlastnosti. Medzi kovmi je jedinečný svojou farbou, leskom, kujnosťou a odolnosťou voči korózii. Keďže zlato malo v očiach tých, ktorí ho hľadali, veľkú hodnotu, jeho história je odlišná od histórie ktoréhokoľvek iného kovu.

„ZLATO! Hovorím ti, je to zlato! Zlato!“ Pri objavení zlata začne srdce poskakovať, zrýchli sa tep a začne pracovať fantázia. Ľudia hľadali zlato na zemi, v riekach a potokoch, ba aj tisíce metrov pod povrchom zeme.

Zlatom vo forme drahých klenotov sa zdobili králi a kráľovné. Boli ním ozdobované tróny a steny palácov. Zlaté modly zobrazujúce ryby, vtáky a iné zvieratá a predmety boli uctievané ako bohovia. Neúnavné hľadanie zlata malo ďalekosiahle následky, malo vplyv na samotnú civilizáciu.

Zlato a dejiny

V starovekom Egypte faraóni posielali svojich obchodníkov a vojská do ďalekých krajín, aby našli zlato, ktoré sa považovalo výhradne za majetok egyptských bohov a faraónov. Hrobka Tutanchamóna, objavená v roku 1922, bola plná zlatých pokladov nevyčísliteľnej hodnoty. Dokonca aj jeho rakva bola vyrobená z rýdzeho zlata.

Ako uvádzajú niektorí historici, Alexandra Veľkého „pôvodne lákal do Ázie bájny zlatý poklad Perzie“. Zlato, ktoré ukoristil v Perzii, údajne viezla jeho armáda do Grécka na tisícoch ťažných zvierat. Vďaka tomu sa Grécko stalo krajinou bohatou na zlato.

Podľa jedného historika rímski „cisári hojne používali zlato, aby si zaistili lojálnosť svojich úradníkov a aby uplatňovali svoj vplyv na hodnostárov iných krajín. Na svoj ľud pôsobili a často ho zastrašovali svojím veľkolepým bohatstvom, ktorého vlastníctvo dokazovali tým, že nosili okázalé zlaté ozdoby.“ Jeden zdroj hovorí, že Rimania získali množstvo zlata pri dobytí Španielska, keď získali španielske zlaté bane.

No príbeh zlata by nebol úplný, keby sme sa nezmienili aj o jeho krvavejšej histórii. Je to príbeh dobývania, násilia, zotročovania a smrti.

Krvavá história

S rozvojom civilizácie boli vysielané väčšie a mocnejšie lode, aby objavili nové krajiny, kolonizovali nové územia a našli zlato. Mnohí cestovatelia vrátane moreplavca Krištofa Kolumba (1451–1506), ktorý bol v tejto oblasti priekopníkom, boli posadnutí hľadaním zlata.

Kolumbus pri hľadaní zlata nepovažoval životy domorodcov za dôležité. Keď pre kráľa a kráľovnú Španielska, ktorí financovali jeho výpravy, zaznamenával svoje zážitky na jednom ostrove, do lodného denníka napísal: „Na to, aby tu človek vládol, sa tu potrebuje len usadiť a presadiť svoju moc nad domorodcami, ktorí vykonajú čokoľvek, čo im je prikázané... Indiáni... sú nahí a bezbranní, teda sú pripravení plniť rozkazy a konať prácu.“ Kolumbus veril, že má Božie požehnanie. Zlaté poklady by Španielsku pomohli financovať sväté vojny. ‚Kiež mi Boh vo svojom milosrdenstve pomôže nájsť zlato,‘ povedal raz, keď dostal ako dar zlatú masku.

Španielskym dobyvateľom, ktorí sa plavili cez more za zlatom hneď po Kolumbovi, dal španielsky kráľ Ferdinand príkaz: „Prineste mi zlato! Ak je to možné, získajte ho ľudsky. Ale prineste mi ho, bez ohľadu na to, ako ho získate.“ Bezcitní cestovatelia pozabíjali tisíce domorodcov, ktorých stretli v Mexiku a v Strednej i Južnej Amerike. Zlato, ktoré títo dobyvatelia viezli na lodiach do Španielska, bolo obrazne celé od krvi.

Potom prišli piráti pod vlajkou, ktorá nepatrila žiadnemu národu. Na otvorenom mori olupovali španielske galeóny s nákladom zlata a iných cenných pokladov. Galeóny mali obyčajne menšiu zásobu pušného prachu a bolo na nich menej ľudí, a tak zoči-voči dobre ozbrojeným pirátom nemohli obstáť. V 17. a 18. storočí bolo pirátstvo na mori pohromou, a to najmä v Karibskej oblasti a pozdĺž amerického pobrežia.

Zlatá horúčka v 19. storočí

V roku 1848 boli objavené veľké náleziská zlata v Sacramento Valley v Kalifornii. Správa o tom sa zakrátko rozšírila a osadníci sa ponáhľali, aby sa sem presťahovali a vyznačili si tu pozemky. V nasledujúcom roku, v roku 1849, bola Kalifornia obsadená desaťtisícami „štyridsaťdeviatnikov“, ktorí sem prišli zo všetkých kútov sveta hľadať svoje šťastie. Počet obyvateľov Kalifornie vzrástol z približne 26 000 v roku 1848 na približne 380 000 v roku 1860. Farmári opúšťali svoje pozemky, námorníci odchádzali z lodí, vojaci dezertovali z armády — len aby sa vydali na cestu za hľadaním šťastia v podobe zlata. Niektorí boli opísaní ako „krvilační lotri“. S touto pestrou zmesou ľudstva prišla aj vlna zločinnosti a násilia. Tí, ktorí podľahli lákadlu zlata, ale neboli ochotní pracovať, sa uchýlili k lúpežiam a okrádali dostavníky a vlaky.

V roku 1851, hneď po kalifornskej zlatej horúčke, prišla správa, že boli objavené veľké ložiská zlata v Austrálii. „Zisky boli skutočne fantastické,“ hovorila správa. Na krátky čas sa Austrália stala krajinou s najväčšími náleziskami zlata na svete. Niektorí, čo sa presťahovali do Kalifornie, si zakrátko zbalili kufre a odišli k protinožcom. Počet obyvateľov Austrálie prudko stúpol — zo 400 000 v roku 1850 na vyše 1 100 000 v roku 1860. Farmárstvo a iné práce sa v podstate zastavili, keď sa mnohí ponáhľali hľadať šťastie v zlate.

Koncom 19. storočia po objavení zlata v Yukone a na Aljaške nastal šialený presun tých, čo hľadali zlato, do týchto oblastí. Tisíce ľudí sa vydalo ďaleko na sever do oblasti Klondike a na Aljašku, kde bojovali s krutou zimou, len aby si vykolíkovali pozemky v krajine bohatej na zlato.

Potopený poklad

V 20. storočí, keď vzrástla možnosť potápania sa do morských hĺbok, zlatokopi obrátili svoju pozornosť na morské dno. Hľadali tam vraky lodí s potopenými pokladmi — so zlatými klenotmi a inými umeleckými dielami vyrobenými pred stáročiami.

Dňa 20. septembra 1638 sa v Tichom oceáne pri pobreží Saipanu potopila španielska galeóna Concepción, keď ju drsné počasie zahnalo na skaly. Viezla náklad zlata a iné poklady, ktoré by dnes mali hodnotu desiatok miliónov dolárov. Väčšina zo 400 ľudí na palube zahynula. Potápači vytiahli z vraku 32 zlatých reťazí, z ktorých každá merala približne 150 centimetrov a vážila niekoľko kilogramov. Potápači vytiahli spolu 1300 zlatých klenotov — reťazí, krížov, odznakov, brošní, prsteňov a spôn.

Boli objavené aj iné vraky. V roku 1980 našli potápači pri pobreží Floridy v Spojených štátoch vrak španielskej galeóny Santa Margarita zo 17. storočia. Koncom nasledujúceho roku potápači vytiahli viac ako 44 kilogramov nespracovaného zlata, ako aj zlaté umelecké predmety.

Vojnové zlato

Po kapitulácii nemeckej vlády v roku 1945 spojenecké vojská prekvapil objav v soľných baniach v Kaiserode v Thürigene v Nemecku. Podľa The Atlanta Journal „bane vyniesli ohromujúci zisk 2,1 miliardy amerických dolárov v podobe nespracovaného zlata, umeleckých predmetov, peňazí a cenných papierov“. Našli sa aj tašky plné zlatých a strieborných zubárskych prác, niektorých už roztavených, ktoré pochádzali od obetí holokaustu. Táto obrovská skrýša zlata pomáhala nacistickým vojenským veliteľom financovať zdĺhavú vojnu. Odhadnutá cena zlata 2,5 miliardy amerických dolárov bola vrátená asi desiatim krajinám, ktoré boli predtým okupované Hitlerom, oznamuje Journal. Pre rozšírený názor, že nebolo nájdené všetko skryté nacistické zlato, hľadanie pokračuje.

Zlato má určite hodnotu. Biblia však uvádza, že zlato, tak ako iné hmotné bohatstvo, nemôže dať život tým, ktorí sa oň usilujú. (Žalm 49:6–8; Sofoniáš 1:18) Biblické príslovie hovorí: „O koľko lepšie je získať múdrosť ako zlato!“ (Príslovia 16:16) Pravá múdrosť pochádza od Stvoriteľa, Jehovu Boha, a môžeme ju nájsť v jeho Slove, Biblii. Štúdiom Božieho Slova sa ten, kto hľadá takúto múdrosť, môže oboznámiť s Božími zákonmi, zásadami a radami a potom ich uplatňovať vo svojom živote. Takto získaná múdrosť je oveľa žiaducejšia než všetko zlato, ktoré kedy človek objavil. Takáto múdrosť môže znamenať lepší život už teraz a v budúcnosti večný život. — Príslovia 3:13–18.

[Rámček na strane 27]

Niektoré skutočnosti o zlate

• Zlato je najkujnejší a najtvárnejší kov zo všetkých kovov. Dá sa vytepať na hrúbku desaťtisíciny milimetra. Jedna unca (28,35 gramu) zlata sa dá vyklepať tak, že pokryje plochu asi 17 štvorcových metrov. Jedna unca zlata sa dá natiahnuť do dĺžky 70 kilometrov.

• Keďže rýdze zlato je dosť mäkké, obyčajne sa zmiešava s inými kovmi, aby sa zvýšila jeho tvrdosť a mohlo sa použiť na výrobu šperkov a iných zlatých predmetov. Obsah zlata v zliatine sa vyjadruje v karátoch, pričom jeden karát predstavuje jednu dvadsaťštvrtinu; a tak 12-karátové zlato obsahuje 50 percent zlata, 18-karátové zlato obsahuje 75 percet zlata a 24-karátové zlato je rýdze zlato.

• Krajiny, ktoré majú prvenstvo v produkcii zlata, sú Južná Afrika a Spojené štáty.

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Alexander Veľký: The Walters Art Gallery, Baltimore

[Obrázky na strane 26]

Maľba zobrazujúca príchod Krištofa Kolumba na Bahamy v roku 1492, keď hľadal zlaté poklady

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Museo Naval, Madrid (Spain), a s dovolením Dona Manuela Gonzáleza Lópeza