Je bohatstvo kráľa Šalamúna nadsadené?

„Váha zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, dosiahla šesťstošesťdesiatšesť talentov.“ — 1. Kráľov 10:14.

PODĽA tohto biblického verša získal kráľ Šalamún za jediný rok vyše 25 ton zlata! Dnes by toľko zlata malo hodnotu 240 000 000 dolárov. Je to takmer dvojnásobné množstvo, ako sa vydolovalo v roku 1800 na celom svete. Je to možné? O čom svedčia archeologické dôkazy? Tieto dôkazy naznačujú, že biblický záznam o Šalamúnovom bohatstve je určite hodnoverný. V časopise Biblical Archaeology Review sa hovorí:

◻ Egyptský kráľ Thutmose III. (druhé tisícročie pred n. l.) daroval do chrámu boha nazývaného Amon-Ra v Karnaku približne 13,5 tony zlatých predmetov — a to bola iba časť jeho daru.

◻ Egyptské nápisy obsahujú záznamy o daroch s celkovou hmotnosťou približne 383 ton zlata a striebra, ktoré predložil bohom kráľ Osorkon I. (začiatok prvého tisícročia pred n. l.).

Okrem toho, v zväzku Classical Greece (Klasické Grécko) zo súboru Great Ages of Man (Veľké epochy človeka) sa uvádza:

◻ V baniach na vrchu Pangaeum v Trácii sa každoročne vyťažilo vyše 37 ton zlata pre kráľa Filipa II. (359–336 pred n. l.).

◻ Keď Filipov syn Alexander Veľký (336–323 pred n. l.) dobyl Súsy, hlavné mesto Perzskej ríše, boli nájdené zlaté poklady, ktorých hmotnosť značne prevyšovala 1000 ton. — The New Encyclopædia Britannica.

Takže biblický opis bohatstva kráľa Šalamúna nie je nadsadený. Pamätaj tiež, že Šalamún bol „bohatstvom a múdrosťou väčší než všetci ostatní králi zeme“ v tom čase. — 1. Kráľov 10:23.

Ako Šalamún použil svoje bohatstvo? Jeho trón bol potiahnutý „prečisteným zlatom“, jeho nádoby na pitie boli „zo zlata“ a vlastnil 200 veľkých štítov a 300 malých štítov zo „zliatiny zlata“. (1. Kráľov 10:16–21) No predovšetkým bolo Šalamúnovo zlato použité v spojení s Jehovovým chrámom v Jeruzaleme. Chrámové svietniky a posvätné náčinie, ako boli vidličky, misky, krčahy a nádrže, boli vyrobené zo zlata a striebra. Cherubíni v Najsvätejšej vysokí 4,5 metra, oltár na kadidlo, ba aj celý vnútrajšok domu bol potiahnutý zlatom. — 1. Kráľov 6:20–22; 7:48–50; 1. Paralipomenon 28:17.

A ako to je s pozláteným chrámom? Je zaujímavé, že také použitie zlata v starovekom svete rozhodne nebolo neobvyklé. V časopise Biblical Archaeology Review sa uvádza, že egyptský vládca Amenophis III. „poctil veľkého boha Amuna chrámom v Thébach, ktorý bol ‚celý pozlátený, dlážku mal ozdobenú striebrom [a] všetky portály elektrom‘“ — zliatinou zlata a striebra. Okrem toho asýrsky panovník Esar-chaddon (siedme storočie pred n. l.) pozlátil dvere svätyne Aššura a pokryl zlatom jej steny. Babylonský kráľ Nabonid (šieste storočie pred n. l.) v súvislosti s chrámom boha Sína v Charráne zaznamenal: „Pokryl som jeho steny zlatom a striebrom a spôsobil som, že žiaria ako slnko.“

Teda historické záznamy naznačujú, že biblická správa o bohatstve kráľa Šalamúna nie je nadsadená.