Anglická reformácia — čas zmien

„Bol to svet plný zmien a prehodnocovania.“

TÝMITO slovami opísal J. J. Scarisbrick Anglicko 16. storočia v životopisnom diele Henry VIII. Náboženská revolúcia v Európe prispela k presvedčeniu niektorých, že tradičné náboženstvo potrebuje reformu.

Kontroverzné učenie Martina Luthera si získalo stúpencov aj v Anglicku. A od konca 14. storočia vytrvalo rozširovali svoje učenie v Anglicku lollardi, horliví kazatelia a zástancovia Biblie.

Výtlačky anglického prekladu Gréckych Písiem od Williama Tyndala prenikli do Anglicka už pred rokom 1526, a to aj napriek tomu, že vplyvní nepriatelia sa snažili zabrániť jeho rozširovaniu. Tradičné katolícke náuky ako očistec, transsubstanciácia a kňazský celibát boli verejne odhaľované ako náuky, ktoré vôbec nemajú podporu Biblie.

No plamene anglickej reformácie nakoniec rozdúchala jedna kríza v kráľových domácich záležitostiach. Henrich VIII. sa chcel rozviesť so svojou katolíckou manželkou Katarínou Aragónskou, pretože chcel mať mužského dediča svojho trónu. No všetkých šesť detí, ktoré Katarína Henrichovi porodila, sa narodilo mŕtvych alebo zomreli v ranom detstve, s výnimkou jednej dcéry, Márie. Navyše, Henricha priťahovala mladá, temperamentná Anna Boleynová a chcel si ju vziať za manželku.

Henrichov schopný a mocný spojenec, kardinál Thomas Wolsey, dal reformácii nechtiac ďalší popud. Od samého začiatku Henrichovej vlády v roku 1509 Wolsey získaval stále väčšiu moc a bohatstvo. Nakoniec bol druhou najvplyvnejšou osobnosťou po kráľovi. No Wolsey bol nepopulárny, lebo bol panovačný a zvýšil dane. Okrem toho sa zdalo, akoby sa cítil nadradený aj zákonom vlastnej cirkvi, keďže sa stal otcom dvoch nemanželských detí.

Šľachta zosnovala Wolseyho pád a jeho osud bol spečatený tým, že nedokázal zabezpečiť rozvod, po ktorom Henrich tak zúfalo túžil. Wolsey bol zbavený úradu a v roku 1530 zomrel, tesne predtým, ako mal predstúpiť pred kráľa a zodpovedať sa za obvinenia z velezrady.

Nepriateľstvo voči duchovenstvu v Anglicku zosilnelo. Historik Scarisbrick napísal: „Tvrdilo sa, že Cirkev potrebuje radikálnu očistu, že spoločnosť už nemôže uniesť toto ekonomické bremeno, túto obrovskú inštitúciu, ktorá pohlcuje tak veľa ľudských síl, ktorá zmrazila toľko bohatstva, ktorá berie tak veľa a dáva späť tak málo... a že prúdenie anglických peňazí do Ríma... škodí [anglickej] ekonomike.“

Cromwellova éra

Nakoniec boli Henrichove manželské ťažkosti „vyriešené“ za pomoci jeho hlavného poradcu Thomasa Cromwella a nového arcibiskupa z Canterbury Thomasa Cranmera. Anglická cirkev sa oddelila od rímskej cirkvi a hlavou anglickej cirkvi sa stal kráľ. Cranmer v roku 1533 zrušil Henrichovo manželstvo s Katarínou. Henrich sa už predtým oženil s Annou Boleynovou, ktorá bola ťarchavá. Toto oslobodenie sa spod pápežskej autority malo nedozierne následky.

Cromwell dostal neobmedzenú autoritu nad cirkvou a bol podriadený iba kráľovi. Postupne boli zbúrané kláštory a ich majetok bol odovzdaný kráľovi, čím sa zabezpečili prepotrebné príjmy. Cromwell okrem toho hral rozhodujúcu úlohu pri tlačení a rozširovaní Biblie v angličtine, ako o tom hovorí A. G. Dickens v knihe The English Reformation (Anglická reformácia): „Politická iniciatíva, plánovanie publikovania, financovanie, tlak presadiť Veľkú Bibliu v anglickej cirkvi, to všetko vychádzalo od kancelára Thomasa Cromwella.“

Keď sa Biblia stala verejnosti bežne dostupnou, mala ďalekosiahly vplyv na názory ľudí, pokiaľ ide o tradičné náboženstvo. Dickens poznamenal: „Prirodzená jednoduchosť, ktorá bola charakteristická pre život Ježiša Krista a apoštolov, stála v úžasnom protiklade s nesmiernou právnou a donucovacou mašinériou, ktorou disponovala cirkev v období neskorého stredoveku a v období renesancie, ako aj s jej obrovským bohatstvom a honosnými architektonickými skvostmi.“

Henrich prejavil záujem o niektoré náboženské reformy, ale jeho politika bola často určovaná tým, čo bolo politicky výhodné, a nie silným náboženským presvedčením. Veľmi dobre si uvedomoval, že na dvore má dve znepriatelené strany; na jednej strane tých, ktorí boli za reformu, a na druhej strane konzervatívcov, ktorí chceli, aby sa uchovalo tradičné náboženstvo. A tak, aby si udržal moc, obratne huckal jednu stranu proti druhej.

V roku 1540 bol zlatý vek reforiem dočasne prerušený Cromwellovým pádom. Jeho konzervatívni nepriatelia presvedčili Henricha, že Cromwell je zradca a kacír, a tak bol Cromwell bez súdu popravený.

Načas sa zdalo, že konzervatívci získali prevahu. Ale neboli schopní zastaviť reformu, ktorá už zapustila svoje korene. Napriek tomu reformácia nesplnila svoj sľub. Protestantskí reformátori nevykorenili mnohé z falošných ľudských náuk a tradícií, ktoré znečistili rímskokatolícku vieru.

Keď sa Henrich v roku 1543 oženil so svojou šiestou a poslednou manželkou Katarínou Parrovou, zástancovia reforiem nadobudli odvahu. Katarína totiž prejavovala veľký záujem o nové náboženské učenie. No konzervatívci neboli ochotní vzdať sa bez boja. Ich úklady a dvorné intrigy vohnali novú kráľovnú do zúfalého boja o život. To je námet, ktorým sa bude zaoberať jedno z budúcich čísel časopisu Prebuďte sa!

[Obrázok na strane 26]

Henrich VIII. a Anna Boleynová

[Obrázok na strane 26]

Katarína Aragónska

[Obrázok na strane 26]

William Tyndale

[Obrázok na strane 26]

Thomas Cromwell

[Obrázok na strane 26]

Thomas Cranmer

[Obrázok na strane 26]

Thomas Wolsey

[Pramene ilustrácií na strane 27]

Thomas Wolsey: Z knihy The Story of Liberty, 1878 (Príbeh slobody, 1878); erb, pozadie a kráľ Henrich VIII. s Annou Boleynovou: z knihy The Library of Historic Characters and Famous Events, Vol. VII, 1895 (Knižnica historických osobností a slávnych udalostí, zv. VII, 1895); Katarína Aragónska, Thomas Cranmer a Thomas Cromwell: z knihy Heroes of the Reformation, 1904