Ľadová pohroma

„NAJHORŠIA prírodná katastrofa v dejinách národa.“ Tak nazvali noviny The Toronto Star ľadovú búrku, ktorá v januári tohto roku spustošila kanadské provincie Ontário, Quebec a New Brunswick. V Spojených štátoch vyhlásil prezident Bill Clinton štáty Maine a New Hampshire, ako aj časti Vermontu a severnú časť štátu New York za ohrozené oblasti.

Na vrub tejto búrky, počas ktorej padal mrznúci dážď až päť dní, bolo pripísaných asi 35 úmrtí. Taký dážď trvá obyčajne iba niekoľko hodín, ale tentoraz teplá horná vrstva vzduchu zostala bez pohybu nad studenou masou vzduchu. A tak ako dážď dopadal na zem, ihneď mrzol. Takto sa vytvorila až osemcentimetrová vrstva ľadu. Pod váhou tohto ľadu sa zrútilo veľa stromov, drôtov elektrického vedenia, stĺpov elektrického vedenia a stožiarov vysokého napätia, často so strašnými následkami.

V Quebecu sa zborili stovky obrovských oceľových stožiarov vysokého napätia, akoby boli vyrobené zo staniolu. Jeden znepokojený muž, ktorý cestoval do zamestnania, povedal: „Videl som, ako sa predo mnou [stožiar] zohol, akoby bol z plastu. Zohol sa napoly, potom sa úplne stočil a rozpadol sa. Po celej diaľnici ležalo vedenie vysokého napätia. Keď spadol prvý stožiar, ďalšie tri spadli za ním.“

Nahromadený ľad strhol viac než 120 000 kilometrov elektrického vedenia, dosť na to, aby sa ním dala tri razy obtočiť zem! V Kanade zostali tri až štyri milióny ľudí bez elektrického prúdu a bez kúrenia, niektorí tri týždne i dlhšie.

V štáte Maine, kde guvernér Angus King vyhlásil výnimočný stav, bolo vyše 200 000 ľudí bez elektrického prúdu. „Toto je najväčšia katastrofa tohto druhu, aká kedy tento štát postihla,“ povedal guvernér. Newyorský guvernér George Pataki povedal: „Celé mestá zostali úplne bez elektrického prúdu.“

Pozdĺž južného pobrežia Rieky sv. Vavrinca bolo počas búrky zničených asi 30 000 drevených stĺpov elektrického vedenia. Jim Kelly, ktorý býva blízko rieky v severnej časti štátu New York, napísal po tom, čo už 17 hodín padal mrznúci dážď: „Už vôbec nevidíme z okien. Nie je to iba námraza alebo para, ale pevný ľad. Z každej strany domu počuť nejaké zvuky.“

Jim Kelly povedal: „V diaľke sme počuli zvuky ako výstrely z dela. Bum! Ticho. Bum! Ticho. Bum! Bum!“ Neskôr sa dozvedel, že tie zvuky vydávali lámajúce sa stromy a padajúce stĺpy telefónneho vedenia.

Iróniou bolo to, že krajina nadobudla oslňujúcu krásu, i keď bola vydaná napospas skaze. Boli vyjadrené obavy, že Ontário stratilo možno až 20 miliónov javorov, čo môže ovplyvniť výrobu javorového sirupu. Jedna pestovateľka bedákala: „Stromy vyzerajú ako koly, ktoré trčia k oblohe.“

„Krása vojnovej zóny“

Tak znel titulok článku v novinách Toronto Star opisujúci Montreal, druhé najväčšie mesto Kanady. „Ulice tu vyzerajú ako po bombardovaní!“ zvolala jedna obyvateľka. Len v samotnej oblasti Montrealu boli prvé odhady škôd vyššie než 500 miliónov kanadských dolárov.

Istý obyvateľ mesta Belleville (štát Ontário) povedal: „Vyzerá to ako po atómovej vojne. Na všetkom je biely prach, je to desivé.“ Nazval to „desivou krásou“.

Týždeň po búrke, keď boli ešte státisíce ľudí bez elektrického prúdu a bola krutá zima, polícia začala evakuovať ľudí do útulkov. „Máme ich požiadať, alebo im to máme nariadiť?“ opýtal sa jeden dôstojník.

„Musia odísť,“ odpovedal zodpovedný dôstojník. „No povedzte im to diplomaticky.“ Dodal: „Predstavte si, že je vojna.“

Odvrátenie ďalších pohrôm

Keďže bola prerušená dodávka elektriny takmer v celom Montreali, zhasli dopravné svetlá a metro bolo zatvorené. Kým nastal posledný deň búrky, štyri z piatich transformačných staníc dodávajúcich mestu elektrický prúd prestali fungovať alebo sa zrútili. Aké boli následky?

„Popoludní nás v Montreali čakala vyhliadka na to, že nebudeme mať ani svetlo, ani vodu,“ povedal Lucien Bouchard, ministerský predseda štátu Quebec. „Vodu sme mali na dve hodiny, lebo obidve vodárne sa zastavili.“ Ľudia svietili sviečkami a pravdepodobnosť, že vôbec nebude voda, veľmi zvýšila nebezpečenstvo vzniku požiaru.

Iná pohroma bola odvrátená asi o dva týždne, keď sa 24. januára v montrealskej zjazdovej sále Jehovových svedkov zhromaždil zástup 1889 ľudí na krajský zjazd. Cez noc pokryla Montreal vyše 20-centimetrová vrstva mokrého snehu a počas dopoludňajšieho programu zjazdu boli objavené v stenách a na strope poškodené miesta. Popoludňajší program bol zrušený a prítomní boli požiadaní, aby išli domov, prezliekli sa a vrátili sa do sály pracovať.

V priebehu hodiny začalo 300 dobrovoľníkov s lopatami, krompáčmi a inými nástrojmi čistiť obrovskú strechu s plochou 7100 štvorcových metrov. Keď bola snehová pokrývka odstránená, zistilo sa, že na viacerých miestach bola vrstva ľadu hrubá vyše 60 centimetrov! Dobrovoľníci rozrezávali ľad motorovými pílami na štvorcové kusy, odťahovali ich k okraju strechy a zhadzovali dole. Odstránili asi 1600 ton snehu a ľadu! Neskoršia kontrola ukázala, že trhliny v stropoch a pukliny v stenách sa uzavreli. V nedeľu dopoludnia program bez rizika pokračoval.

Vzájomne si pomáhali

Je pravda, že niektorí ľudia v postihnutej oblasti sa snažili využiť biedu iných, ale podobne ako v prvom storočí mnohí prejavili v tomto daždivom a chladnom počasí „mimoriadnu láskavosť“. (Skutky 28:2) Noviny Daily Sentinel vychádzajúce v Rome (štát New York) napísali o Jehovových svedkoch, ktorí sa vybrali pomáhať ľuďom, toto: „Muži sa stretli v sále Kráľovstva vo Watertowne, aby sa zorganizovali a odtiaľ boli prideľovaní do rôznych domácností svojich členov. No pomáhali aj susedom v okolí.“

V článku sa písalo, že táto núdzová pomoc bola usmerňovaná tak, aby sa dostala k ľuďom „celej oblasti, do miest a dedín Adams, Potsdam, Malone, Ogdensburg, Plattsburgh, Massena, Gouverneur a Ellenburg“. Niektorí dobrovoľníci zabezpečili na niekoľko hodín teplo pre domy pripojením generátorov, aby fungovali kotle ústredného kúrenia. Žiaľ, v mnohých oblastiach klesla teplota po búrke pod –18 °C.

Pri jednej príležitosti videli policajti svedkov navštevovať domy a omylom ich považovali za zlodejov. Keď im svedkovia vysvetlili, čo robia, jeden policajt povedal, že aj jeho otcovi, ktorý býva v Montreale, svedkovia po búrke pomohli, hoci jeho otec nie je svedkom. Tento syn vyjadril ocenenie za poskytnutú pomoc.

Mimoriadne vážne postihla búrka asi 100 miest južne od Montrealu v oblasti nazvanej „trojuholník tmy“. Ešte desať dní po búrke boli tieto mestá bez elektrického prúdu. V skutočnosti boli mnohí ľudia viac ako mesiac bez elektriny! Kancelária odbočky Jehovových svedkov, ktorá sídli neďaleko Toronta, zorganizovala zvláštne návštevy, aby bola aj svedkom v tejto oblasti poskytnutá pomoc. Zásoby potravín vrátane oleja na svietenie, batérií a bateriek boli nákladnými autami dopravené do určeného distribučného centra a odtiaľ boli rozdeľované tým, čo boli v núdzi.

Urobili sa aj opatrenia, aby kresťanskí starší zistili, čo potrebujú svedkovia žijúci v týchto oblastiach. Jedna skupina starších navštívila v priebehu týždňa 11 zborov a viedla mnoho povzbudzujúcich zhromaždení. Po týchto zhromaždeniach, na ktorých bolo poskytnuté duchovné povzbudenie, sa nikomu nechcelo vrátiť domov. Ľudia len stáli a stáli, rozprávali sa, porovnávali svoje zážitky a tešili sa zo vzájomného spoločenstva. Účasť na pravidelných zhromaždeniach dosiahla v týždňoch po búrke dlhodobý vrchol.

Mnohí svedkovia, ktorí mali zdroj tepla, napríklad pec na drevo alebo generátor na výrobu elektrického prúdu, prijali do svojich domov tých, čo nemali v dome nijaký zdroj tepla. U niektorých svedkov bývalo až 20 ďalších osôb. Ubytovanie poskytli aj mnohí mimo tej oblasti, ktorá zostala bez elektriny. Napríklad svedkovia v Sept-Îles, v meste vzdialenom asi 800 kilometrov od „trojuholníka tmy“, poskytli ubytovanie pre 85 rodín.

Svedkovia vo vzdialených vidieckych oblastiach, ako je napríklad Rimouski, rezali a posielali palivové drevo. Niektorí si urobili čas a na siahovice, ktoré posielali, napísali nejaký biblický verš. Jeden svedok sa podelil o darované drevo so susedom nesvedkom, ktorý dostal siahovicu so Žalmom 55:16: „Sám Jehova ma zachráni.“ So siahovicou v ruke sused pozrel k nebu a povedal: „Ďakujem ti, Jehova.“

Aké poučenie je z toho všetkého?

Mnohí boli šokovaní krehkosťou elektrického vedenia a tým, ako sú od neho závislí. „Hovorím vám, že keď si postavíme nový dom,“ povedal jeden muž, „bude mať pec na drevo, bude mať generátor... a bude mať plynový sporák.“

Takmer šesť týždňov po búrke istý komentátor povedal: „Bolo to veľa ľadu, veľa tmy, mali sme veľa času na premýšľanie, čo je oveľa jednoduchšie, keď je televízor vypnutý.“ Potom poznamenal: „Prekvapilo nás, akí sme bezbranní voči prírodným silám.“

Ľudia, ktorí skúmajú Bibliu, uvažujú o sľube Stvoriteľa premeniť zem na celosvetový raj po odstránení tohto systému vecí, tak ako už raz Stvoriteľ taký svet odstránil. (Matúš 24:37–39; 2. Petra 2:5) Poukazujúc na svoj potenciálny arzenál, Boh sa pýta: „Vstúpil si do zásobární snehu alebo vidíš aj zásobárne ľadovca [vrátane mrznúceho dažďa], ktorý som uchoval pre čas tiesne, pre deň boja a vojny?“ — Jób 38:22, 23.

[Obrázok na strane 17]

Stožiare vysokého napätia sa zborili, akoby boli vyrobené zo staniolu

[Obrázok na strane 18]

Možná katastrofa bola odvrátená, keď dobrovoľníci odstránili sneh a ľad zo strechy zjazdovej sály

[Obrázok na strane 18]

Palivové drevo pre obete búrky