Pozorujeme svet
Hrozba pre náboženskú slobodu v Európe
Na nedávnej tlačovej konferencii vo Washingtone, D. C., (USA) povedal Massimo Introvigne, rímskokatolícky učenec z Turína (Taliansko), že vo viacerých krajinách sa zostavujú zoznamy alebo správy zamerané proti sektám. K organizáciám, ktoré sú považované za „nebezpečné sekty“, patria baptisti, budhisti, katolícke charizmatické hnutie, chasidskí Židia, Jehovovi svedkovia, kvakeri a Zväz mladých kresťanských žien. Nemecká správa uvádza 800 skupín, jeden zoznam v Belgicku 187 a zoznam vo Francúzsku 172 skupín. Introvigne píše, že vo Francúzsku „museli učitelia odísť z verejných škôl po rokoch riadnej služby len preto, že boli Jehovovými svedkami“. Ako oznamuje tlačová služba Compass Direct, pán Introvigne vyjadril obavy nad tým, že verejnosť podporuje hnutia proti týmto sektám. Povedal: „Je úplne jasné, že tieto hnutia sú zodpovedné za šírenie zavádzajúcich a často jednoducho falošných informácií o náboženských menšinách a za netolerantný svetonázor.“
Dôvtipné okná
Výskumníci zo Sydneyskej univerzity v Austrálii vyvinuli okno, ktoré sa automaticky zatvorí, keď sa blíži lietadlo letiace veľmi nízko. Keď sa zdroj nepríjemného hluku vzdiali, okno sa opäť otvorí. Mikrofón zabudovaný z vonkajšej strany okna a riadený softvérom dokáže rozpoznať aj určité frekvencie iného nepríjemného hluku, napríklad hluku ťažkých nákladných áut. Testy naznačujú, že namontovaním týchto okien sa môže znížiť hladina hluku až o 20 decibelov, a výskumníci dúfajú, že to bude stačiť na zaistenie nerušeného spánku. Časopis New Scientist uvádza: „Jednou z veľkých výhod tohto systému je, že budovy môžu byť zvukovo izolované a pritom vetrané bez toho, aby bolo potrebné inštalovať drahú klimatizáciu.“
Vplyv televízie na deti
„Kreslené filmy a videohry ovplyvňujú správanie šesť- až dvanásťročných detí viac než škola, lebo pozeraním televízie strávia týždenne 38 hodín, kým v triede sú len 23 hodín,“ uvádzajú mexické noviny El Universal. Výskumník Omar Torreblanca povedal, že televízia učí deti, ako sa majú zachovať v určitých situáciách — no bez toho, aby si dieťa uvedomovalo, či je takýto postoj dobrý, alebo zlý. Vysvetľuje: „Keď dieťa pozerá kreslené filmy alebo film, v ktorom je niektorá z postáv zviazaná a vedie to k uspokojivým výsledkom, dieťa bude veľmi pravdepodobne tento spôsob napodobňovať.“ Prieskum pána Torreblancu naznačuje, že „deti v každodennom živote uplatňujú to, čo sa každý deň naučia z televízie, a nie to, čo sa naučia v škole, lebo školu považujú iba za nutné zlo“.
Chôdza môže predĺžiť život
Každodenná chôdza môže podstatne predĺžiť život, píše časopis Asiaweek. Štúdia trvajúca dvanásť rokov bola zameraná na 707 mužov nefajčiarov vo veku od 61 do 81 rokov, ktorí mohli chodiť. U tých, „ktorí chodili iba 3,2 kilometra (dve míle) denne — i keď pohodlným tempom —, sa riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny znížilo na polovicu,“ uvádza sa v správe. U tých, ktorí nechodili, bola 2,5 ráz vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na nejaký druh rakoviny, ako u tých, ktorí chodili aspoň 3,2 kilometra denne. Touto štúdiou, publikovanou v časopise The New England Journal of Medicine, sa zistilo, že úmrtnosť môže znížiť dokonca aj chôdza na takú krátku vzdialenosť, ako je 800 metrov. Predtým niektorí experti na telesnú kondíciu spochybňovali význam pohybu takej nízkej intenzity. Nová štúdia teraz uzatvára: „Keď budeme povzbudzovať starších ľudí, aby chodili, môže to prospieť ich zdraviu.“
Hudba pomáha deťom
Učiť troj- alebo štvorročné deti hrať na nejakom hudobnom nástroji im môže pomôcť uvažovať a myslieť, hovorí Gordon Shaw, profesor medicíny na Kalifornskej univerzite v meste Irvine. V tomto ranom veku sa rýchle vytvárajú spojenia v mozgu a výskumníci dokázali, že pravidelné cvičenie, hoci trvá iba desať minút denne, pomáha dosahovať „dlhodobý pokrok v tom, ako dieťa uvažuje a myslí“. V deväťmesačnom teste sa porovnávali deti, ktoré sa učili hrať na klavíri, so skupinami detí, ktoré sa učili pracovať s počítačom alebo sa neučili vôbec nič. Deti, ktoré sa učili hrať na klavíri, si zlepšili hodnotenie v teste inteligencie o 35 percent, zatiaľ čo zostávajúce dve skupiny vykázali iba malé alebo nijaké zlepšenie, uvádzajú londýnske Sunday Times.
Ekológia pláže
Je možné zničiť pláž tým, že ju príliš vyčistíme? Áno, hovoria výsledky štúdie zálivu Swansea vo Walese. Podmienkou na zachovanie zdravej pláže je pobrežná čiara, kde sa dva razy denne pri prílive zhromažďujú odpadky. Tieto odpadky môžu tvoriť stromy, vyplavené drevo, riasy, tráva, a dokonca aj mŕtve zvieratá, to všetko zmiešané s chaluhami. Táto zmes je domovom drobných bezstavovcov, ktoré pomáhajú rozložiť hnijúcu vegetáciu. Tú potom vietor a vlny rozptýlia a slúži ako pojivo pre piesok. Pobrežná čiara poskytuje potravu aj vtákom a niektorým zvieratám, napríklad hrabošom, myšiam, zajacom, a dokonca aj líškam. Bol to práve pokles počtu brodivých vtákov, ktoré sa kŕmili na hranici prílivu, ktorý upozornil ochranárov na skutočnosť, že pravidelné zametanie pláže narušuje jej citlivú ekologickú rovnováhu. Mnohí milovníci pláží túžia po nerealisticky čistom pobreží. Londýnske The Times oznamujú, že jeden návštevník dokonca očakával, že z piesku pláže budú odstránené aj kamienky.
Koľko má svet na tanieri?
Zaujímali ste sa niekedy o to, koľko zje obyvateľstvo sveta za deň? Grécke noviny To Vima uverejnili niektoré prekvapivé údaje o dennej spotrebe. Na celom svete sa vyprodukujú a zjedia dve miliardy vajec — dosť na prípravu omelety veľkosti ostrova Cyprus! Svet skonzumuje 1,6 milióna ton obilia. Aj zemiaky sú obľúbené, skonzumuje sa ich 727 000 ton denne. Ryža je základnou potravinou veľkej časti obyvateľstva zeme a denne sa jej dopestuje 1,5 milióna ton. Z tohto množstva skonzumujú Číňania 365 000 ton. Čaj zo 7000 ton čajových lístkov naplní asi tri miliardy šálok. Privilegovaní ľudia tohto sveta zjedia 2,7 tony kaviáru. Dospelý človek západného sveta skonzumuje 4000 kalórií denne — v porovnaní s 2500 odporúčanými kalóriami —, zatiaľ čo v Afrike je priemer iba 1800 kalórií na deň.
Úhory v práci
V Japonsku boli úhory nasadené na testovanie kvality vody, uvádza denník The Daily Yomiuri. Pred piatimi rokmi profesor Kendži Namba z Hirošimskej univerzity zistil, že úhory reagujú aj na tú najmenšiu zmenu v kvalite vody. Škodlivé látky, ako je kadmium alebo kyanid, spôsobujú, že úhorom sa tep spomaľuje, zatiaľ čo karcinogénny trichlóretylén im tep okamžite zvýši. Teraz sa dostal na trh prístroj, ktorý využíva túto jedinečnú citlivosť. Úhor leží v akrylátovej trubici prístroja. Ako cez trubicu preteká voda, elektródy pripevnené na trubici zaznamenávajú tep úhora a každá zmena sa prostredníctvom pagera prenáša k technikovi. Úhory vybrané na túto prácu pochádzajú z mimoriadne čistých vôd a každý mesiac ich vymieňajú, aby sa zachovala presnosť údajov.
Bezpečnostné pásy a úmrtnosť na cestách
Kostarická ústavná komora Najvyššieho súdu nedávno zrušila zákon o povinnom používaní bezpečnostných pásov s odôvodnením, že sa tým porušuje osobná sloboda, oznamujú noviny The Tico Times vychádzajúce v San José (Kostarika). Od tohto rozhodnutia kleslo v krajine percento vodičov používajúcich bezpečnostné pásy z 87 percent na 44 percent, pričom počet nehôd a následkom toho aj úmrtí stúpol. Diaľničná bezpečnostná rada Kostariky vyhlásila mimoriadne opatrenia na zníženie percenta zranených, ale táto snaha je márna, keď cestujúci nepoužívajú bezpečnostné pásy, uvádza sa v správe. Predstaviteľ Rady Manfred Cervantes hovorí: „Skutočne sa snažíme, aby ľudia pochopili, že sa môžu chrániť a zachrániť si život vtedy, keď budú zodpovednými vodičmi.“
Úmrtia následkom fajčenia
Profesorka Judith Mackayová z Ázijskej poradenskej služby pre kontrolu fajčenia hovorí, že na celom svete fajčí asi 1,1 miliardy ľudí. Ako uviedol časopis British Medical Journal, na desiatej svetovej konferencii o fajčení a zdraví bolo odhadnuté, že v roku 1990 zomreli na následky fajčenia tri milióny ľudí. Dá sa očakávať, že tento počet stúpne v rokoch 2025 až 2030 na desať miliónov. V časopise sa píše, že za posledné tri desaťročia sa vzrast chorôb súvisiacich s fajčením presunie z rozvinutých krajín do rozvojových krajín. Podľa profesora Richarda Peta, profesora lekárskej štatistiky na Oxfordskej univerzite, „v Číne už zomiera na následky fajčenia viac ľudí než v ktorejkoľvek inej krajine“.